Kazachstan po referende o ústavnej reforme

V nedeľu 15. marca 2026 sa v Kazachstane konalo celoštátne referendum (všeľudové hlasovanie) o texte novej Ústavy Kazašskej republiky.

Prezident K.-Ž. Tokajev vo volebnej miestnosti. Foto: www.akorda.kz

Iniciátorom tejto aktualizácie základného zákona štátu bol vlani na jeseň osobne prezident Kasym-Žomart Tokajev. Dňa 8. októbra 2025 bola na jeho pokyn zriadená pracovná skupina pre ústavnú reformu. Už 21. januára 2026 pracovná skupinou pripravila novú textáciu základného zákona krajiny, ktorého podstatnou je myšlienka „spravodlivého Kazachstanu“. No a túto myšlienku forsíroval práve súčasný prezident K.-Ž. Tokajev.

Podľa údajov, ktoré zatiaľ zverejnila Ústredná volebná komisia Kazachstanu (oficiálne výsledky budú zverejnené 21. marca 2026), za nový text Ústavy Kazachstanu hlasovalo 87,15 % voličov, pričom účasť bola na úrovni 73,12 %.[1]

Premiantom bola Akťjubinská oblasť (93,96 %), Magnistauská oblasť (93,40 %), alebo Pavlodarská oblasť (94,14 %). Najnižšia referendová aktivita bola tradične v megapolise Almaty (71,36 %).

Celkové predbežné výsledky pozri nasledujúcu tabuľku:[2]

Ak nedôjde k niečomu neočakávanému (čo nemožno predpokladať), tak dňom 1. júla 2026 začne Kazachstan fungovať podľa nového základného zákona, podľa novej Ústavy Kazachstanu vzor 2026.

Novej preto, lebo z pôvodnej Ústavy Kazachstanu z roku 1995 ostali v platnosti z deväťdesiatich článkov len štyri. Ostatné boli zásadne prepísané, preformulované alebo revidované.

Po tom, čo sa prezident K.-Ž. Tokajev zúčastnil hlasovania, priamo v referendovej miestnosti povedal: „… Ústava nie je len dokument, je to záruka našich slobôd a nezávislosti. Predchádzajúci zákon z roku 1995 zohral svoju úlohu, ale nastal čas ísť ďalej. Osobne som pracoval na mnohých ustanoveniach návrhu a som presvedčený, že nový základný zákon sa stane základom prosperity krajiny…“[3]

Kazašský prezident ďalej uviedol, že prijatím Ústavy Kazachstanu došlo k vytvoreniu flexibilnejšieho a modernejšieho modelu riadenia krajiny s osobitným dôrazom na úlohu mladej generácie, ktorá „… musí prevziať zodpovednosť za budúcnosť a bezpečnosť krajiny…“

[Prečo sa však Kazachstan z osobnej iniciatívy K.-Ž. Tokajeva stal zakladajúcim členom (súkromnej investičnej spoločnosti D. Trumpa) Rady mieru, najmä po tom, keď ruka v ruke Spojené štáty a Izrael začnú vojnu a bezprecedentne sa snažia zlikvidovať civilizačný okruh Perzie, o tom sa počas predreferendovej kampane radšej nehovorilo!]

Mnohé otázky a otázniky pred referendom poletovali najmä medzi ruskojazyčnými obyvateľmi Kazachstanu, či už v severnej časti krajiny, v baníckej Karagande, alebo kozmopolitnom megapolise Almaty.

Prezident optimistov (miestnych nacionalistov) a aj pesimistov (obávajúca sa časť občanov vidiac, k čomu to doviedlo Ukrajinu) vyhlásil a svojím slovom garantoval, že ruský jazyk si v Kazachstane zachová svoj štatút a táto téma nevyžaduje žiadne ďalšie diskusie.

Nakoniec poznamenal, že zverejnenie textu návrhu novej ústavy v kazašskom a ruskom jazyku s rovnakou právnou silou len potvrdzuje toto ustanovenie samo o sebe. Súbežne kritizoval vyhlásenia o údajnom znížení úlohy ruského jazyka a zdôraznil, že pochádzajú od ľudí, ktorí nie sú oboznámení so skutočnou situáciou. Zároveň pripomenul, že kazašský jazyk zostáva úradným jazykom a krajina udržiava viacjazyčné prostredie, v ktorom mladí ľudia čoraz viac hovoria niekoľkými jazykmi naraz – kazašským, ruským a iným.

K Medzinárodnému dňu žien, ktorý je v Kazachstane sviatkom a k sviatku Navruz pribudne aj ďalší – 15. marec Deň Ústavy Kazachstanu. Vyplýva to zo slov K.-Ž. Tokajeva: „… tento deň nepochybne navždy zostane v análoch krajiny. Odteraz sa 15. marec bude oslavovať ako Deň Ústavy. Čítal som ústavy mnohých krajín a môžem s istotou povedať, že náš základný zákon dnes patrí medzi najprogresívnejšie…“

Je samozrejmé, že za fasádou ústavnej reformy so znamienkom +, existujú aj riziká so znamienkom -.

Kritici varujú, že nadmerná koncentrácia moci v rukách prezidenta a obmedzenie vplyvu občianskej spoločnosti môžu viesť k sociálnym otrasom.

Referendový billboard: Foto: www.kazpravda.kz

Na prvý pohľad to vyzerá sľubne, ale ani za podmienok aktualizovaného základného zákona to nepovedie k skutočnému rozkvetu demokracie. Prečo? Politická oblasť bola vyčistená. Neexistujú žiadne skutočné opozičné strany a mechanizmy na ich vytvorenie sú novým ústavným konceptom de facto zablokované. Vylúčenie možnosti kandidovať vo volebných obvodoch s jedným mandátom navyše pripravuje nezávislých kandidátov o poslednú možnosť zúčastniť sa na živote krajiny.

Čo sa týka prezidenta, ten sa teraz môže sústrediť výlučne na zahraničnú politiku. Viceprezident, ktorého post sa vytvoril, sa môže na 100 % venovať domácej politike a v nepriaznivom globálnom prostredí konsolidovať a smerovať úsilie na udržanie súčasného, zatiaľ nerevolučného, stavu.

Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ

SÚVISIACE:
Ústavné a politické reformy v Kazachstane – časť prvá
Ústavné a politické reformy v Kazachstane – časť druhá


[1] Podľa predbežných oficiálnych údajov bolo registrovaných 12.482.613 oprávnených občanov k účasti v referende. Referenda sa zúčastnilo 9.127.192 voličov, t.j. 73,12%. Za sa vyjadrilo 7.954.667 voličov, t.j. 87,15%.

[2] Zdroj: https://www.election.gov.kz/rus/news/releases/index.php?ID=10110#docs

[3] https://www.akorda.kz/ru/prezident-kasym-zhomart-tokaev-progolosoval-na-respublikanskom-referendume-1525911

(Celkovo 234 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525