Prevažná časť anketových otázok Slova v roku 2025 sa týkala vnútornej politiky. Aj tu platia metodické poznámky spomínané v úvode hodnotenia výsledkov ankiet v zahraničnopolitickej oblasti. Pred rokom sme konštatovali, že rok 2024 sa vo vnútroštátnej politike vyznačoval neľahkým prevodom vládnej moci na víťaznú koalíciu. Odstupujúci vládcovia mali za sebou výraznú a účinnú mediálnu podporu a pretrvávajúce štruktúry verejnej a ostatnej správy. Aj zo spriazneného zahraničia. Používali na udržanie predchádzajúcej moci všetky možné i nemožné prostriedky, vrátane atentátu na premiéra. Samotná nová koalícia niektorými nedomyslenými postupmi tiež tomu napomáhala. Napriek tomu všetkému (ako svedčia aj výsledky ankiet) súčasná koalícia má nezanedbateľnú podporu verejnosti. Nemala by však stáť na jednej osobe, aj keď je to výrazná osobnosť.
Sociológ Jozef Schwarz,
autor anketových otázok Slova.
Podobne „tvorivo“ rozporuplná atmosféra bola prítomná v slovenskej spoločnosti aj počas roku 2025. Domáca politická scéna sa prezentovala silnými pnutiami v opozícii i koalícii. Hľadanie prieniku na základných otázkach fungovania štátu bolo takmer nedosiahnuteľné, aj keď nie nemožné. Príkladom toho boli zmeny slovenskej Ústavy. Vo februári 2025 sme sa opýtali: „Súhlasíte s návrhom konceptu zmeny Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavil premiér R. Fico?“ Presvedčivá väčšina 56,4 % odpovedala – jednoznačne ánoa ďalších 25,4 % – skôr áno ako nie. Spolu to bolo takmer 82 percent. Podpora anketovanej verejnosti bola silná. Proti bolo 15 %, ale len 10 percent jednoznačne nie. V júni sme sa k tomu vrátili otázkou: „Podporujete navrhované zmeny v Ústave, ktoré zakotvia hodnoty v oblastiach rodiny, pohlavia a suverenity Slovenska?“ Tri štvrtiny respondentov odpovedali, že určite a ďalších 10 % skôr áno. Zmeny nepodporovala len necelá desatina odpovedajúcich. Početnosť účastníkov ankety bola nad priemerom. A do tretice sme sa venovali zmenám Ústavy SR v októbri položením otázky: „Považujete najnovšie zmeny Ústavy SR za potrebné?“ s možnosťami odpovedí: – Áno v plnom rozsahu, – Áno, ale len niektoré, – Skôr nie, – Jednoznačne nie, – Neviem. Viac ako 70 % sa stotožnilo s odpoveďou – áno, v plnom rozsahu. Len niektoré zmeny v Ústave podporilo ďalších 10 percent. Zmeny v Ústave jednoznačne nepovažovalo za potrebné 12 % a viac ako 5 percent sa vyjadrilo, že skôr nie. Záver je jednoznačný. Zmeny v Ústave SR prijaté v roku 2025 mali viac ako trojštvrtinovú dlhodobú podporu čitateľov Slova vyjadrenú prostredníctvom odpovedí na tri ankety k tejto téme.
Ďalší blok ankiet sme venovali volebnej problematike. V júni to bola otázka: „Aký typ volebného systému preferujete pri voľbách do Národnej rady SR?“. Priniesla tieto odpovede (v percentách):
(Súčasný) pomerný s jedným obvodom 8,9
Pomerný, ale s viacerými obvodmi 51,8
Zmiešaný (väčšinový i pomerný) 23,2
Väčšinový (ako v Británii) 7,2
Neviem 8,9
Väčšina čitateľov Slova je presvedčená, že súčasný volebný systém v SR je treba zmeniť. Za jeho zachovanie je necelých 9 %. Viac ako nadpolovičnú podporu má pomerný systém, ale s viacerými obvodmi. Takmer štvrtina respondentov uvažuje o zmiešanom volebnom systéme. A väčšinový systém, typický pre Britániu, má len o niečo menšiu podporu ako náš doterajší.
O pol roka neskôr znela anketová otázka takto: „Je potrebné modernizovať volebnú legislatívu SR?“ s týmto percentuálnym rozložením početností:
Áno, prijať zásadne novú 66,6
Áno, stačí novelizovať súčasnú 20,4
Nie 7,4
Neviem 5,6
Nespokojnosť so súčasnou legislatívou okolo volieb pretrváva. Dve tretiny odpovedajúcich sú za prijatie novej. Pätina si žiada aspoň novelizáciu. Iba niečo cez sedem percent nemá námietky. Napriek tomu poslanci v zákonodarnom zbore nie sú ochotní o zmene volebnej legislatívy rokovať. Márnosť tejto snahy si asi uvedomujú aj občania, pri opakovanej otázke k zmene volebnej legislatívy poklesol počet tých, ktorí boli ochotní zúčastniť sa ankety.
Predmetom ankiet bol stav domácej politiky v podobe tém týkajúcich sa niektorých takrečeno „chlebových“ otázok finančnoekonomického rámca každodenného života občana. Napríklad „konsolidácia“. Na začiatku minulého roka sme sa opýtali: „Myslíte si, že zákonom prijatá konsolidácia verejných financií SR bude úspešná? Odpovede boli azda až prekvapujúco pozitívne. Áno odpovedalo 24,5 % a skôr áno ako nie 46,7 %. Spolu tak v úspech konsolidácie verilo cez 70 %. Neveriacich bolo „len“ niečo cez pätinu (21 %), pritom 7,7 % odpovedalo jednoznačne nie. Treba podotknúť, že početnosť účastníkov v tejto ankete bola jedna z najvyšších. V septembri sme sa k téme vrátili otázkou: „Podporujete návrh konsolidačných opatrení vlády SR na rok 2026?“ Stále pretrváva vysoká podpora. Áno a skôr áno konsolidačným návrhom vyslovilo až 84 percent. A iba 9 % s návrhom viac či menej nesúhlasí. Takáto výrazná podpora je dosť prekvapujúca. Možno preto, že je to „ďaleko“ – až v budúcom roku, možno preto, že sa odpovedajúcich návrh opatrení a ich dopadov až tak bezprostredne netýka.
Jedna z anketových otázok ešte v roku 2024 znela: „Považujete v SR plánované zavedenie dane z finančných transakcií od apríla 2025 za správne?“ Odpovede boli pomerne diferencované, ale prevažne kladné. „Jednoznačne áno“ zvolilo 35 % respondentov a „skôr áno“ 31,7 %. Spolu ich tak bolo takmer 67 percent. Túto daň odmietlo iba 28 % účastníkov ankety. V apríli 2025 sme sa opýtali: „Považujete zavedenie dane z finančných transakcií od apríla 2025 za správne?“ Jednoznačne áno zvolilo 26,5 % a skôr áno 32,3 %. Spolu ich tak bolo 58,5 %. Počet tých, čo považujú zavedenie finančnej dane z transakcií za správne poklesol oproti roku 2024 o necelých 10 percent. Transakčnú daň odmietlo 23,1 % jednoznačne a 7,7 percenta je skôr proti nej. Je to iba malý vzostup oproti predchádzajúcemu roku. Vo všeobecnosti malo zavedenie transakčnej dane väčšinovú podporu.
Sociálny štát by mal hľadať peniaze na svoju prevádzku skôr vyšším zdaňovaním majetnejších a takto zmierňovať sociálne a príjmové rozdiely, ktoré sú čoraz priepastnejšie. Anketa zo septembra 2025 znela: „Súhlasíte so zavedením progresívnej dane z príjmov pre fyzické osoby?“ Podľa počtu odpovedajúcich nevzbudila veľký záujem… Odpovede splnili (moje) očakávania. Progresívne zdaňovanie podporuje jednoznačne až 60 % a skôr zaň je 16 %. Spolu 76 percent. Proti progresívnemu zdaňovaniu fyzických osôb je desatina účastníkov ankety. Súčasná vláda tento nástroj nejako zvlášť nevyužíva. Mnohé a nielen sociálnodemokratické vlády v Európe sa presvedčili o dlhodobej celospoločenskej účinnosti tohto opatrenia.
Zaujímavé výsledky priniesli odpovede na anketu z júla 2025 „Podporujete zavedenie štvordňového pracovného týždňa na Slovensku bez zníženia platu?“ Jednoznačne áno odpovedá 32,6 % a skôr áno 16,3 percent. Spolu podporuje zavedenie štvordňového pracovného týždňa takmer 49 %. Proti tomu je jednoznačne 24,5 a názor skôr nie zastáva ďalších 22,5 percent. Spolu to predstavuje 47 percent. Predpokladali sme vyššiu podporu zavedenia tohto opatrenia, ale sily sú vyrovnané… Prečo je to tak, to si netrúfame hodnotiť.
Po januárovom uznaní Goralov za národnostnú menšinu sme v marci reagovali anketovou otázkou: „Súhlasíte s oficiálnym uznaním Goralov za národnostnú menšinu na Slovensku?“ Odpovede boli nasledovné: Vyhlásenie Goralov za národnostnú menšinu podporilo jednoznačne 14,5 % a skôr áno ako nie 6,6 %. Spolu to predstavuje viac ako pätinu, presnejšie 21 %. S vládnym rozhodnutím jednoznačne nesúhlasí viac ako 41 % a skôr nesúhlasí 25 %. Dve tretiny verejnosti to odmietajú. Necelých 12 % sa nevie vyjadriť. Záver: Čitatelia Slova sa nestotožňujú s uznaním Goralov za menšinu. Problémom v tomto prípade je skutočnosť, že národnostná menšina predpokladá existenciu materského národa. Národ Goralov nikde neexistuje… Ani v Poľsku. Tí považujú Goralov za Poliakov. Slovenské obavy zo zneužitia goralskej problematiky z národopisnej otázky na otázku politickú nie sú neopodstatnené.
Minulý rok sa objavili niektoré nesystémové návrhy na zmeny vo fungovaní Matice slovenskej. Preto sme sa v máji v ankete opýtali: „Má Matica slovenská v súčasnosti opodstatnenie svojej existencie?“ Respondenti čítajúci Slovo mali v tom jasno. Matica slovenská má opodstatnenie svojej existencie aj v súčasnosti. Takmer 86 percent tvrdí že áno. V tom celku tak odpovedá jednoznačne 66,6 % a 19,2 % – skôr áno. Iba 3,8 % je kategoricky proti a ďalších 7,7 % sa prikláňa k odpovedi skôr nie.
Na záver vyhodnotenia týkajúcej sa slovenskej vnútornej politiky podrobnejšie k problematike „trvácnosti“ vlády R. Fica. Začrime do minulosti. V novembri 2023, hneď po nástupe novej vlády R. Fica na anketu Slova vyjadrilo presvedčenie, že táto vláda „vydrží“ do konca volebného obdobia až 86 % odpovedajúcich. Po roku na začiatku novembra 2024 si to myslelo 77,5 percenta a o dva mesiace (koniec roka 2024) dôvera (vydrží do konca volebného obdobia) klesla na takmer 60 % angažovaných čitateľov Slova. Bolo to o 17 % menej ako pred poldruha mesiacom. Až 18,4 percenta si myslelo, že vláda R. Fica ukončí vládnutie už v roku 2025. Podľa 13,6 % ukončí vládnutie predčasne v roku 2026, resp. v roku 2027. Relatívne malý počet respondentov (8,8 %) nevedel zaujať názor. Po roku, koncom novembra 2025 sme sa k tomu vrátili otázkou: „Dovládne“ súčasná vláda R. Fica do konca svojho mandátu? Takmer 60 % je o tom presvedčených. A ďalších 27 a pol percenta si myslí, že skôr dovládne ako nie. Spolu má vláda „dôveru“ 87,5 %. Nedôveruje jej necelých jedenásť percent, ale len 4,7 jednoznačne.
Od začiatku nástupu vlády R. Fica až doteraz najmenej dve tretiny anketovaných verí, že povládne celý volebný mandát. Výsledky skôr potvrdzujú vysokú mieru dôvery predsedovi vlády R. Ficovi ako vláde. Koniec koncov vo vláde dochádza k priebežným zmenám, ale ako celok pretrváva. Predovšetkým zásluhou politickej obratnosti premiéra. Pred rokom sme k tomu napísali: „Dúfajme, že si to uvedomujú aj koaliční poslanci NR SR“. Platí to naďalej.
Výsledky ankiet Slova z roku 2025 prinášajú len malý výsek názorov čitateľov Slova, aj to len na témy podľa výberu ich tvorcov. Nepostihujú celú šírku vývoja slovenskej spoločnosti, ktorá prechádza skutočne krízou. Nie je to len slovenský problém, je to neúnosný „stav“ sveta, z ktorého ten slovenský nijako nevybočuje. Súčasný systém medzinárodných vzťahov sa rozpadá a zatiaľ sa na obzore nečrtá nový.
SÚVISIACE:
Jozef Schwarz: Svet podľa Slovenska v roku 2025
(Na okraj čitateľských ankiet Slova v roku 2025 – časť prvá)
