Na okraj čitateľských ankiet Slova v roku 2024 – časť prvá
Slovo pokračovalo aj v roku 2024 s ponukou vyjadriť v skratke názor čitateľov na vybrané momenty spoločenského diania doma i v okolitom svete prostredníctvom ankety. V roku 2023 ankety získali pravidelný dvojtýždňový rytmus a čitatelia vyjadrili svoj názor na 24 konkrétnych otázok. Podobne sme postupovali aj minulý rok. S jednou výnimkou: prvá januárová anketa 2024. „Výsledky prvej ankety nemáme, lebo nám spadla stránka, dosť pochybujeme o tom, že by sa to niekde a niekedy našlo…“
Získané údaje využívame pravidelne (zvyčajne raz za rok) aj na ich zhodnotenie a zovšeobecnenie a následné zverejnenie. V prvej časti „vyhodnotenia“ minuloročných ankiet sa venujeme názorom čitateľov na domácu politiku. Pred rokom sme k tomu napísali: „Výsledky volieb z konca septembra 2023 zvrátili (dúfajme) vnútropolitický chaos (…), a hneď po ustanovení novej vlády ešte na začiatku novembra 2023 sme položili anketovú otázku: „Myslíte si, že nová vláda R. Fica sa udrží celé volebné obdobie?“ Skoro 86 % z čitateľov Slova (ktorí odpovedali) si myslí, že áno. Zároveň sme napísali: „Niektoré signály z vládnych kruhov nie sú povzbudivé a pritom súčasnú vládnu koalíciu tvoria iba tri strany…“ Pozrime sa, ako sa tieto obavy či dôvera čitateľov k novej vláde počas roka 2024 naplnili či nenaplnili.
Roky sa hovorí o potrebe zmeny volebného zákona. Relatívne správny čas na jeho prijatie je začiatok nového volebného obdobia. Preto sme sa ešte v januári opýtali: „Súhlasíte s novelou volebného zákona nahradiť jeden volebný obvod viacerými?“ Skoro tri štvrte odpovedajúcich (73,5 %) odpovedalo „áno, jednoznačne“ a ďalších 14,5 % „skôr áno, ako nie“. Iba 8,4 % nesúhlasilo s touto zmenou. Uplynul rok a zmena volebného zákona na parlamentnom stole nie je.
Sociológ Jozef Schwarz,
autor anketových otázok Slova.
Rok 2024 bol aj rokom voľby prezidenta SR. Už na začiatku februára sme sondovali šance kandidátov na zvolenie za prezidenta SR. „Kto sa v tohtoročných voľbách stane prezidentom Slovenskej republiky?“ Z ponúknutých možností kandidátov najlepšie obstal P. Pellegrini. Až 72,7 si myslelo, že sa stane prezidentom. Druhý v poradí Štefan Harabin získal podporu 16 %, tretí Ivan Korčok (5,6 %) a 3,8 percenta získal „iný registrovaný kandidát“. Andrej Danko neoslovil žiadneho. Naši čitatelia sa vcelku trafili, až na zvýšenú dôveru v Š. Harabina.
Po odchode P. Pellegriniho z funkcie predsedu parlamentu, sme sa v apríli opýtali: „Súhlasíte s názorom predsedu vlády, že pre Slovensko by bolo najlepšie, keby sa predsedom Národnej rady SR stal šéf SNS Andrej Danko?“ S týmto názorom súhlasila (alebo skôr súhlasila) iba pätina účastníkov ankety. Nevedelo sa vyjadriť 6,4 % a nesúhlasili takmer tri štvrtiny respondentov (72,5 %).
Neobsadenie funkcie predsedu NR SR rezonovalo celým rokom 2024, preto v septembri sme oslovili čitateľov otázkou: „Kto sa stane riadnym predsedom Národnej rady SR“ a dali sme dve možnosti. Odpovedajúci boli v absolútnej väčšine presvedčení, že to bude nominant Hlasu SD (84,7 %). K možnosti – nominant SNS sa priklonilo 15,3 % respondentov.
Ubehol ďalší polrok a koalícia sľubuje, že riadny predseda NR SR (z radov Hlas-u) bude zvolený do jari 2025… Pretrvávanie akejsi neskúsenosti strany Hlas SD v politickej praxi, jej obsahová nejednoznačnosť, ktorá zdá sa, že pretrváva, viedla v júni k položeniu otázky: „Ako bude podľa vás strana Hlas-SD kandidovať v najbližších parlamentných voľbách?“ Z ponúknutých možností až takmer 70 % verí, že ako samostatný politický subjekt. Iba 16 a pol percenta predpokladá tesnejšiu spoluprácu (spoločne so Smerom). Pesimistov s názorom „nebude kandidovať“ je takmer 14 %.
V májovej ankete sme trochu vybočili z vysokej politiky. Anketová otázka znela: „Súhlasíte s výstavbou električkovej trate popred budovu SND v Bratislave?“ Odpovede preukázali pomerne širšiu škálu postojov. Za vybudovanie uvedeného variantu popred nové SND bolo 32 %, väčšina (25,3 %) jednoznačne. Proti takému trasovaniu je viac ako 65 percent, vrátane 48 %, ktorí sú jednoznačne proti. Dúfajme, že konečné rozhodnutie bude správne a doslova kultúrne.
Späť ku každodennej vnútornej politike. Dva týždne pred atentátom „Robert Fico 1. mája 2024 navrhol tri oblasti, ktoré by mohli viesť k dosiahnutiu celospoločenského konsenzu na budúcnosť Slovenska: Návrat k prosperite, rešpektovanie historických tradícii, mierový rozvoj. Súhlasíte s nimi?“ Anketová otázka zaujala, počet odpovedajúcich bol vysoko nad priemer. Účastníci v absolútnej väčšine súhlasili. „Áno, jednoznačne“ odpovedalo viac ako 90 % a skôr áno ako nie 6,7 percent. Iba 2,7 % bolo jednoznačné nie.
Vo vláde, ktorej vedúcou silou sú ľavicové sociálnodemokratické strany sa logicky predpokladá dôraz na sociálne otázky. Z toho vychádzala aj anketová otázka: „Ústava SR uvádza, že hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Myslíte si, že súčasná vláda SR ich napĺňa?“ Necelá polovica (46,6 %) odpovedá pozitívne (dostatočne alebo skôr dostatočne), ale iba 13.8 % tvrdí, že dostatočne. Opačne, spolu až 43 % si myslí, že ich napĺňanie je viac či menej nedostatočné. A vyjadriť názor „úplne nedostatočné napĺňanie“ dokázalo 15 % účastníkov ankety.
Zaujímali sme sa aj o niektoré konkrétne aktivity vlády v ekonomickej a sociálnej oblasti. Realizovaný systém nášho dôchodkového zabezpečenia stále nevyrástol z detských chorôb. Liečba privatizáciou nie je veľmi účinná. Čitatelia na otázku: „Ste za zachovanie druhého piliera v našom systéme dôchodkového zabezpečenia?“ vo viac ako 85 percent prípadov odpovedali „nie“ a 68,2 % dodalo – „treba ho zrušiť“. Za zachovanie v doterajšej podobe bolo 4,5 % a ten istý počet bol za zachovanie s niektorými úpravami. Necelých 6 % nevedelo odpovedať. Bude sociálne a národne orientovaná vláda sociálne reagovať? (Samozrejme plnohodnotný trinásty dôchodok vítame.)
Na otázku „Považujete v SR plánované zavedenie dane z finančných transakcií od apríla 2025 za správne?“ boli odpovede pomerne diferencované, ale prevažne kladné. „Jednoznačne áno“ zvolilo 35 % respondentov a „skôr áno“ 31,7 %. Spolu ich tak bolo takmer 67 percent. Túto daň odmietlo iba 28 % účastníkov ankety.
Tekutosť“ a možno až „rôsolovitosť“ vládnutia R. Fica vykladaná ako bezradnosť až neschopnosť súčasnej vlády v každodennej politike (tento dojem vnášali do verejnej mienky predovšetkým opozične naklonené média) účastníci ankety nepotvrdili. Pri výročí prvého roku vládnutia sme položili otázku: „Považujete ročné plnenie programového vyhlásenia vlády R. Fica za úspešné?“, na ktorú sme dostali takéto odpovede: Dve tretiny (65,7 %) ho považujú za „skôr úspešne ako neúspešné“ a 9,6 percenta za „jednoznačne úspešné“. Negatívne k možnostiam považovať plnenie programu vlády za úspešné sa stavia skoro 20 % odpovedajúcich. Rovnako (po 9,6 %) sú zastúpené tvrdenia, že je „jednoznačne neúspešná“ a „skôr neúspešná“.
Časovo nadväzovala otázka: „Myslíte si, že súčasná vláda R. Fica ,vydrží‘ do konca volebného obdobia?“ „Áno“ si myslí 77,5 %, „nie“ viac ako16 % a „nevie“ 6,2 percenta. Túto tému sme doplnili na záver roka o otázku mapujúcu, dokedy bude vládnuť súčasná koalícia, ktorá znela: „Myslíte si, že súčasná vláda Roberta Fica bude vládnuť?:“ Z ponúknutých odpovedí takmer 60 % si myslí, že do konca funkčného obdobia. Je to o 17 % menej ako pred poldruha mesiacom. Až 18,4 percenta si myslí, že vláda R. Fica ukončí vládnutie už v roku 2025. Podľa 13,6 % ukončí vládnutie predčasne v roku 2026, resp. v roku 2027. A relatívne malý počet respondentov (8,8 %) nevie zaujať názor.
- * * *
Minuloročné hodnotenie sme ukončili slovami, že čitatelia Slova prostredníctvom ankiet jednoznačne požadovali zásadnejšiu zmenu politickej orientácie ďalšej vlády. Verili vo významnejší podiel ľavice pri zostavovaní novej vlády. Toto očakávanie sa prenieslo aj do presvedčenia, že nová vláda má dlhodobú perspektívu a jej programové vyhlásenie považujú za realizovateľné. Toto odpoveďami potvrdzujú po roku stále dve tretiny anketovaných čitateľov. Tieto očakávania sa preniesli do názorov aj v tohtoročných anketách.
Rok 2024 sa vo vnútroštátnej politike vyznačoval neľahkým prevodom vládnej moci na víťaznú koalíciu. Odstupujúci vládcovia mali za sebou výraznú a účinnú mediálnu podporu a pretrvávajúce štruktúry verejnej a ostatnej správy. Aj zo spriazneného zahraničia. A používali na udržanie predchádzajúcej moci všetky možné i nemožné prostriedky, vrátane atentátu na premiéra. Samotná nová koalícia niektorými nedomyslenými postupmi tiež tomu napomáhala. Napriek tomu všetkému (ako svedčia aj výsledky ankiet) súčasná koalícia má nezanedbateľnú podporu verejnosti. Nemala by však stáť na jednej osobe, aj keď je to výrazná osobnosť. Potvrdzujú to aj niektoré čísla z ankiet. V novembri 2023, hneď po nástupe novej vlády R. Fica v ankete Slova vyjadrilo presvedčenie že táto vláda „vydrží“ do konca volebného obdobia až 86 % odpovedajúcich. Po roku na začiatku novembra 2024 si to myslelo 77,5 percenta a o dva mesiace (koniec roka 2024) absolútna dôvera (do konca volebného obdobia) klesla na takmer 60 % angažovaných čitateľov Slova. Dúfajme, že si to uvedomujú aj koaliční politici a poslanci NR SR.
Jozef Schwarz: Vyhodnotenie čitateľských ankiet 2023
Slovenská politická scéna v roku 2023
Slovensko a svet súčasnosti
Európske Slovensko a slovenská Európa
