Som celoživotným obdivovateľom ženského pokolenia. Nič na tom nezmenila ani súčasná doba, keď máme údajne omnoho väčší výber pohlaví ako v minulom období. V konzervatívnom Anglicku vraj až 42! Napriek tomu moje jednoznačne pozitívne zameranie zostáva v nezmenenej forme. O to viac ma fascinujú ideovo správne orientované ženy v prevažne mužmi ovládanej politike. Niektorým z nich sa budem venovať v nasledujúcich riadkoch.
Moju pozornosť upútali politické aktérky z rôznych európskych krajín. Sú pevne ukotvené v autentickej ľavicovej scéne v kontraste s tými z opačnej stránky barikády. Na jednej strane dominuje túžba po mieri a sociálnej spravodlivosti. Na druhej podpora vojny, zbrojárskeho molochu – nenásytného kolosu požierajúceho všetko okolo seba. Odovzdanie vlastnej krajiny cudzím vojskám, podpora migrácie, sexuálnych deviácií a aj rozkrádania verejných a štátnych fondov. To určite nie sú atribúty hlavných protagonistiek môjho článku. Nechcem sa venovať ani minulým storočiam. Hoci vtedy tiež dejiny Európy, ba aj celého sveta často určovali výnimočné aktérky. Napríklad anglická kráľovná Alžbeta I., ruská Katarína Veľká či rakúska cisárovná Mária Terézia (aj u nás na Slovensku). Zameriam sa len na posledné obdobie.
Ohromné množstvo pozitívneho, optimistického materiálu o novej hviezde na nemeckej politickej scéne Sahre Wagenknechtovej a jej českej obdobe Kateřine Konečnej ma nenecháva zotrvávať v defetistickej nálade. Naopak, vzbudzuje nádej. V tradičnom ľavicovom spektre európskej politiky možno predsa svitá na lepšie časy a obrodu. V súčasnosti sa zobúdza z letargie. Dúfajme, že to s istým oneskorením naštartuje reinkarnáciu autentickej ľavice aj u nás.
Vojna alebo mier (Heslo z predvolebnej kampane BSW)
Sahra Wagenknechtová ma zaujala už pred niekoľkými rokmi. Ako dcéra otca arabského pôvodu a nemeckej matky z Erfurtu v bývalej NDR bola známa radikálnymi postojmi, často až na hranici ľavicového anarchizmu. No odkedy sa spojila s Oskarom Lafontainom, hrany sa obrúsili. Utvorili zaujímavý, vekom nerovný politický i manželský pár. Jej názory sa začali prudko meniť. Výrazne starší manžel je ostrieľaným účastníkom nemeckej politickej scény už celé desaťročia. Zastával mnohé významné politické funkcie, a preto je dobrým a užitočným radcom pre svoju manželku. To sa prejavilo napríklad v období nedávneho vojnového štvania, keď sa Sahra neváhala hlasne a nekompromisne postaviť na stranu mieru. Bol to jeden z hlavných dôvodov roztržky so spolustraníkmi a dostal ju do postavenie persony non grata v politickej strane, v ktorej radoch vyrástla, formovala sa a napokon vykryštalizovala na brilantnú političku. Die Linke (Ľavica) sa po jej odchode svojimi váhavými postojmi dostala na okraj politického spektra. Drží sa v spolkovom sneme len vďaka politickým benefitom vyjednaným v minulosti.
Pred viacerými desaťročiami, v 90. rokoch to bolo inak. Vtedy prevzal vedenie strany Gregor Gysi a Die Linke mala, ako sa hovorí v športovej terminológii, celkom dobrý ťah na bránku. No aj túto stranu zasiahla bezobsažnosť a absencia vízií budúcnosti (ako u nás kedysi SDĽ) a následne toxické koalície s pravicovými stranami. To je spoločným atribútom doteraz všetkých etablovaných politických strán súčasnej nemeckej politickej scény. Bezkoncepčnosť vystriedal boj o pašalíky, teplé miestečká v spolkových i krajinských politických štruktúrach a s tým spojená korupcia a nevyhnutné kompromisy. Tie viedli k postupnej strate tváre. A voličov.
Sahra Wagenknechtová medzitým dozrela a rozhodla sa nekompromisne vystúpiť z radu. Kto tak urobí, má proti sebe len samých nepriateľov. Pred rokom opustila „rodnú“ stranu a založila si vlastné hnutie. Koncom januára 2024 bol v Jene ustanovujúci snem BSW (Bündnis Sahra Wagenknecht), voľne preložené Spolok Sáry Wagenknechtovej. Za tento nekompromisný čin sa na ňu hneď zniesla vlna kritiky. Zosmiešňovanie a bagatelizácia zo všetkých strán politického spektra. No ukázalo sa, že to bolo len vyjadrenie strachu a paniky pred novovzniknutým hnutím, ktoré nečakane rýchlo naberalo na sile. Najprudšie útoky pochádzali, ako býva zlým zvykom, najmä z pôvodnej Die Linke. Vraj ich vykradla nielen politicky, ale aj personálne – Sahru totiž nasledovalo aj niekoľko rovnako zmýšľajúcich spolustraníkov. Politický program BSW nastolil nekompromisné zrkadlo politickej scéne v Nemecku. Tá sa váľa v ruinách, podobne ako u nás v dobách Matovičovcov. V nekoncepčnosti, chaose a antagonizmoch koaličných strán. Bez vízií do budúcnosti a jednoznačnom preberaní len americkej koncepcie videnia sveta. Sahra sa nebála povedať: Voľte nás, sme za mier a proti vojne. Sme za obnovu dodávok lacných fosílnych palív do Nemecka, sme proti umiestneniu atómových rakiet na našom území. Tak v stručnosti možno charakterizovať hlavné črty jej politického programu. Vo východných spolkových krajinách, kde v poslednom desaťročí naberala na sile len AFD (Alternatíva pre Nemecko) a v posledných krajinských voľbách v Durínsku, Sasku a Brandenbursku atakovala 30-percentnú hranicu. Najmä vďaka extrémnej pravicovej rétorike, ktorá ale ponúka populárne rýchle, účinné a jednoduché riešenia aktuálnej politickej a ekonomickej krízy v Nemecku. Zrazu sa zjavila rovnako nekompromisná alternatíva bez fašisticko-rasového podtónu, ale ľavicového ladenia. Bol to zásah do čierneho. Sahre sa podarilo zaplniť dieru v ponuke na politickej scéne Nemecka. Najmä starší občania východných spolkových krajín mali ešte v pamäti hrôzy druhej svetovej vojny a nedali sa obalamutiť novými propagátormi oprášenej koncepcie nemeckej politiky z čias Tretej ríše „Drang nach Osten“. Sahra sa musela postaviť proti koherentnej, zomknutej línii neprajníkov. Keď jej dovtedy neznámy majetný manželský pár sympatizantov daroval na stranícky fond niekoľko miliónov eur na rozbeh novej strany, hneď sa stal cieľom mediálnej šikany. Peniaze sú vraj z ilegálnych zdrojov, že sú nezdanené a podobne… Darcovia to s pokojom Angličana vyvrátili a zdokladovali aj verejne. Prvou skúškou BSW len niekoľko mesiacov po založení boli voľby do europarlamentu. BSW napriek krátkosti času a oproti tradičným politickým stranám s obmedzeným finančným rozpočtom zabodovala. To sa už blížili jesenné krajinské voľby v už zmienených troch východonemeckých krajoch Durínsku, Sasku a Brandenbursku. BSW dosiahlo v priemere okolo 15 percent hlasov, čím sa stalo relevantným politickým hráčom, bez ktorého sa krajinská politika v súčasnosti už nezaobíde. Arogantné vyhlásenia strán CDU/CSU o tom, že nebudú spolupracovať s BSW, rovnako ako ani s AFD, viedlo len k tomu, že napokon šikovne sami analyzovali volebné programy nových úspešných strán a prevzali veľkú časť ich agendy. Vďaka tomu mali aj podobné volebné výsledky, hoci AFD sa stále darí stúpať v rebríčku popularity a CDU/CSU stagnuje. Či to dopadne tak ako v 30. rokoch, teda ostrým bojom ľavice a pravice, sa ešte len uvidí v nadchádzajúcich spolkových voľbách. Po náhlom páde chaotickej a neschopnej semaforovej koalície budú už onedlho. Snáď sa BSW podarí rovnako úspešne rozšíriť pôsobenie aj v ostatných spolkových krajoch a osloviť voličov najmä na západe Nemecka. V tom má zatiaľ veľké rezervy. Zostáva nám len dúfať, že Sahra Wagenknechtová nestratí počiatočnú energiu ani správne smerovanie a nevydá sa na cestu nezmyselných a neperspektívnych toxických kompromisov. Tie už zničili tradičnú ľavicu a vytlačili ju von z centra politického diania. Aj nemecká politika zúfalo potrebuje zodpovednú autonómnu politickú víziu budúcnosti – rovnako ako my na Slovensku.
S. Wagenknechtová svojou činnosťou dokazuje, že ľavicová politika nie je mŕtva. Nepatrí na smetisko dejín, ako sa nás snažia presvedčiť dobre platení mladí a neskúsení hovorcovia samozvaného politického stredu. Možno práve ženy jej dokážu vdýchnuť nový obsah. Sen o spravodlivejšej spoločnosti a mieri, ktorý sprevádza ľudstvo už od nepamäti, je stále živý a prítomný. Správne orientované a schopné ženy môžu mať rozhodujúcu úlohu v budovaní optimistickej budúcnosti. Zrod a nástup strany BSW počas prvého roku činnosti je grandiózny. Dá sa prirovnať k úspešnému znovuzrodeniu D. Trumpa, proti ktorému jeho protivníci vystrieľali celý diapazón všetkých možných úkladov, súdnych žalôb, atentátov, ohovárania v mainstreamových médiách či zmanipulované predvolebné štatistiky. Uvidíme, či sa Sahre Wagenknechtovej podarí odolať a udržať zatiaľ jedinečné postavenie na nemeckej politickej scéne a pokračovať v úspešne nastúpenej ceste aj na spolkovej úrovni.
STAČILO! (Predvolebné motto Kateřiny Konečnej)
Aj u našich susedov v Čechách sa už dlhší čas profiluje na politickej scéne ako silná a mimoriadne agilná žena Kateřina Konečná. Ona podobne – ako kedysi náš bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský – zdvihla moc zo špiny chodníka. Hoci zatiaľ len v obmedzenej forme. V jej prípade to bolo zdevastované postkomunistické české ľavicové hnutie. Rovnako ako u nás na Slovensku či v Nemecku mu hrozilo, že nedosiahne požadovaných 5 % na vstup do parlamentu. Kateřina Konečná pochopila alarmujúci stav KSČM a zobrala situáciu do vlastných rúk. Nielenže sa v roku 2014 napriek všemožným úkladom mainstreamových strán a médií dostala do Európskeho parlamentu, ale aj tam úspešne zotrváva do dnešných dní. Robí tam v rámci možnosti veľa pozitívneho. Ako dlhoročná členka KSČM sa postupne prepracovala do čela strany a stala sa v roku 2021 jej predsedníčkou. Nahradila predsedu strany Vojtecha Filipa. Iste jej pomohlo aj adekvátne vzdelanie. Absolvovala Ekonomickú fakultu Masarykovej univerzity, odbor národného hospodárstva.
Pred voľbami do Európskeho parlamentu júni 2024, podobne ako Sahra Wagenknechtová v Nemecku BSW, založila v Čechách politickú koaličnú skupinu, resp. platformu STAČILO! Získala 115 386 preferenčných hlasov, čo stačilo na obsadenie dvoch poslaneckých kresiel. V Bruseli sa venuje environmentálnym témam, zdraviu a bezpečnosti potravín, odlesňovaniu spojenému so získavaním palmového oleja. Lobuje za záujmy Českej republiky a podarilo sa jej presadiť viacero pozitívnych zmien v energetickej politike proti nezmyselnému Green dealu a zdražovaniu energií v prospech amerických investičných fondov. Jej hlavným spojivom so Sahrou Wagenknechtovou je nekompromisný postoj v otázke zástupnej vojny Západu proti Rusku. Obe presadzujú ukončenie ťaženia NATO proti Rusku a okamžitý mier na Ukrajine. Rovnako sa zasadzuje za blokovanie zásielok zbraní a financovania vojny. Obe tieto silné a cieľavedomé ženy získavajú hlasy voličov jednoznačnými negatívnymi postojmi voči súčasnému militantnému politickému establishmentu. Odhodlane kritizujú zbrojné šialenstvo v prospech mierovej budúcnosti svojich voličov i krajín.
Správne orientované a inteligentné ženy v politike (nemyslím tie dezorientované političky na Slovensku, ktoré podľa vlastných vyjadrení nerozumejú voličom či korupciou pošpinenú reprezentantku farmaceutických firiem a zbrojného priemyslu na čele EÚ), by dokázali charakter regionálneho i svetového diania zmeniť natoľko, že z mužského, agresívneho, bojového, vojnového charakteru súčasnej politiky by sa stal mierovo a sociálne spravodlivo orientovaný projekt. Škoda, že u nás podobné osobnosti nemáme. Zatiaľ sa na politickej scéne nevyskytujú. Zostáva nám len dúfať, že pri troche šťastia jedného pekného dňa vystrieda vo vedení Európskej komisie súčasnú predsedníčku niekto ako Sahra Wagenknechtová alebo Kateřina Konečná. Nádej zomiera posledná.
Snímky: www.wikimedia.commons, www.pixabay.com
