Vaša najlepšia kniha 2023 | 3.|

Uverejňujeme tretiu časť vašich odpovedí na anketu o najlepšej knihe roka 2023.

Vaša najlepšia kniha 2023 |1.| Vaša najlepšia kniha 2023 | 2.|

*

1. Ľuboš Blaha: Che, R Free Press 2023.

V mojej knižnici najviac monografií mám o dvoch persónach/súpersóní: o Ernestovi Che Guevarovi a o Beatles. Preto som uvítal ďalšiu knihu o argentínskom revolucionárovi z pera Ľ. Blahu. Pre niekoho masový vrah, pre niekoho vzor (bé je správne). Blaha sa nezaoberá len faktografiou, ale aj filozofiou. Argentínčanovou filozofiou nového človeka je odvrátenie sa od hmotných statkov a príklon k duchovným hodnotám, čo by ešte stále malo byť príťažlivé najmä nám v stredo/východnej Európe, kde napriek vyše tridsaťročnému úsiliu sa ľudia ešte celkom nepreonačili z duchovna a kolektivizmu do materiálna a individualizmu. Na novú osobnosť typu Ernesta Che Guevaru dnes svet netrpezlivo čaká.

2. Přemysl Houda: Nohavica a jeho naše malá válka, Rybka Publishers 2023.

Skvelá, ale nie vždy ľahko čitateľná kniha. Výdatne zazdrojovaná, vrátane osobného archívu známeho folkára a archívov ŠtB. Úplne jednoznačný pohľad na túto osobnosť folkovej scény vám text nedá, ale prečo by aj mal – ten si utvorí každý sám. Navyše text nie je len o Nohavicovi samotnom, ale aj o spoločnosti a o jej smerovaní. Nohavica – u mně dobrý!

3. Peter Zeihan: Koniec sveta je iba začiatok, Eastone books 2023.

Zaujímavý pohľad na globalizáciu a svet, ako sa menil a ako sa má zmeniť. Ale iba jeden z možných.

1. Neil de Grasse Tyson: Hviezdny posol, Tatran 2023.

Tyson je astrofyzik a u nás boli vydané jeho dve knihy, Astrofyzika pre zaneprázdnených a Listy od astrofyzika. Už v tej druhej venoval pozornosť vplyvu vedy na život človeka a spoločnosti. V Hviezdnom poslovi, kozmickom pohľade na civilizáciu ide ešte ďalej. Spracoval v ňom často rozoberané témy súčasnosti – vojnu, politiku, náboženstvo, pravdu, krásu, rod, rasu… V desiatich kapitolách pozýva čitateľa pozrieť sa na život okolo nás z kozmickej perspektívy. Ukazuje ako veda môže meniť náš pohľad na svet, pričom však treba zdôrazniť, že to nie je kniha iba o vede, ale predovšetkým o našom živote a spoločnosti. Napriek tomu, že autor je Američan, kniha je rovnako aktuálna aj pre nás na Slovensku.

2. Richard Gunderman: Marie Curieová priekopníčka, nositeľka Nobelovej ceny a objav rádioaktivity, Ikar 2023.

Tento neobvyklý životopis Marie Curieovej napísal profesor rádiológie a pre mnohých čitateľov bude zrejme novým poznatkom z jej života, že mala významný podiel na vybudovaní mobilnej rádiológie vo Francúzsku počas prvej svetovej vojny, čo prispelo k starostlivosti o viac ako 10 000 ranených vojakov. Kniha má takmer na všetkých 160 stranách fotografie, ktoré významne ilustrujú jej súkromný život od detstva až po jej skon, ale popri tom čitateľ dostane informácie aj o danej dobe a významných vedcoch, ktorí nejako súvisia s vednou oblasťou, v ktorej pôsobila. Všeobecne je známe, že získala dve Nobelove ocenenia, ale menej sa vie, že bola sebavedomá, hrdá žena, vlastenka a neúnavná výskumníčka bez ohľadu na svoje zdravie. A o tom je táto kniha.

3. Jean-Jacques Sempé: Raoul Taburin, Občianske združenie SLNIEČKO 2023.

Možno sa bude niekomu zdať, že do takej vážnej ankety, ako je táto v SLOVE, nie je Raoul Taburin, tento skôr ilustrovaný príbeh než grafický román, vhodná kniha. Myslím si však, že v dnešných časoch, keď nám tak veľmi chýba kultivovaný ľudský humor, je to kniha viac než potrebná. Legendárny ilustrátor a karikaturista v Taburinovi vyjadril svoju lásku k cyklistike, ale cez príbeh o opravárovi bicyklov sa dozvieme aj niečo o mužskej samoľúbosti, o priateľstva a dôvere i o tom, aké je to mať malé tajomstvo. Kniha nie je žiadna novinka, ale najnovšie vydanie len potvrdzuje jej nadčasovosť. Čítal som ju už dávno, s vydaním v Slniečku, v roku 2023 som sa k nej s potešením opäť vrátil a odporúčam ju skutočne každému.

1. Eva Maliti Fraňová: Tajomstvá mladého Bajzu, Slovart 2023.

Potešilo ma, že Eva Maliti Fraňová obrátila v svojom novom románe autorský pohľad na slovenskú literárnu históriu, konkrétne na jednu z jej významných osobností – Jozefa Ignáca Bajzu. Pravdepodobne väčšina z nás si zo školských rokov pamätá v súvislosti s ním iba fakt, že ide o autora prvého románu napísaného v slovenčine. Eva Maliti Fraňová z učebnicovej postavy robí živého človeka, a tak vďaka nej spoznávame čestného, úprimného, trochu naivného dedinského mládenca, ktorý na matkino prianie ide študovať teológiu – najprv na trnavské a o čosi neskôr na viedenské Pazmáneum. Stávame sa svedkami zážitkov mladého klerika, jeho  stať sa spisovateľom, ale i jeho nezvyčajného ľúbostného príbehu s pochybnou dievčinou. Dozvedáme sa aj o atmosfére Viedne v čase jozefínskych reforiem, o dobových pomeroch v katolíckej cirkvi… Fiktívna biografia J. I. Bajzu založená na zachovaných faktoch sa číta ako dobrodružný román – presne v intenciách samotného Bajzu a v súlade s jeho koncepciou literárneho diela, ktoré má zabaviť i poučiť…

2. Emil Višňovský: Náš akademický svet a jeho peripetie, VEDA 2023.

Kniha predstavuje 3. diel trilógie, ktorú popredný slovenský filozof venoval skúmaniu akademického (univerzitného) prostredia z pohľadu svojej disciplíny – filozofie, no aj s presahom k interdisciplinarite. Po prvom diele Akademický svet a jeho tradície, kde pozornosť venoval vzniku a historickému vývoju tohto prostredia, nasledoval zväzok Akademický svet a jeho súčasné problémy, kde sa zameriava na podoby vzťahu spoločnosti a akademických inštitúcií, najmä v súvislosti s tzv. akademickým kapitalizmom, všíma si dôsledky neoliberálnej koncepcie spoločnosti pre akademický (univerzitný) svet. Trilógiu zavŕšil zväzok Náš akademický svet a jeho peripetie, ktorý nám pomôže lepšie pochopiť jadro diania v súčasnom slovenskom akademickom prostredí, autor naň nazerá kritickým okom, upozorňuje na viaceré neduhy a ich príčiny…

3. Alice Oswaldová: Lesy atď, Skalná ruža 2023.

Nie som znalkyňou súčasnej anglosaskej poézie, ani ju programovo nevyhľadávam, priaznivou zhodou okolností sa mi však dostali v poslednom čase do rúk dve knižky autoriek, ktoré patria k jej vrcholom, najprv to bola zbierka americkej poetky so stredoeurópskymi koreňmi Luise Glückovej Vidiecky život a o čosi neskôr básne britskej autorky Alice Oswaldovej, ktorá za svoju tvorbu získala viaceré prestížne ocenenia. Ako prezrádzajú aj názvy oboch zbierok, tak Glücková ako Oswaldová nachádzajú inšpiráciu v prírodnom svete, tá druhá najmä vo svete rastlinstva. Začítať sa do básní v knihe Lesy atď je ako  vybrať sa na imaginárnu prechádzku lesom a dýchať čisté ovzdušie… Oswaldová býva často charakterizovaná ako prírodná poetka, rovnakú pozornosť ako prírode však venuje aj človeku, ľudskému svetu, jeho usporiadaniu, autorka ho pokladá za dôležité vo vesmírnom i ľudskom svete. V jej poézii je prítomná hudba, tá sa nestráca ani vo výbornom preklade skúsenej prekladateľky Jany Kantorovej-Bálikovej

1. Branislav Potančok: Strieborné bremeno, Perfekt 2023.

Prečo je Branislav Potančok dobrý spisovateľ? Pre mňa preto, lebo vidieť, že má z písania (aj z čítania) radosť. A hlavne – chce sa mu písať. Veď na „staré kolená“ vydal už tretiu knižku (Puška, Pokušenie mladých seniorov). Nemusel by už vysedávať nad textom, odborne aj spoločensky dosiahol už veľa. (Mnohí naši mladí píšu, akoby museli…). A to druhé – hlavne má čo povedať: tentoraz je to prierez históriou, aj s tragédiou slovenských intelektuálov komunistov (na príklade svojho otca, ev. teológa), aj s tragédiou židovských rodín (ďalšia rodinná vetva), aj s osudom novodobého vysťahovalectva za prácou (autentická línia – jeho pôsobenie v Anglicku). A k tomu brilantný motív okovaného kufríka s ťažkým strieborným príborom, ktorý sa ťahá cez všetky osudy. Braňo je múdry človek, filozof života, ktorý stál v lekárskej praxi i v spisovateľskom remesle pri zrode aj pri smrti ľudí i svojich literárnych postáv a vštepil im istú filozofiu (fiktívne prebratú od svojej postavy starého otca). Filozof života vnáša do nášho sveta harmóniu, a k tej podľa autora dospejeme, keď sa vieme zmieriť so svojimi chybami, vtedy ľahšie odpúšťame aj chyby iným. A všetko toto z jeho textu vyplýva, popri príjemnom čítaní musíme len rozmýšľať. Mnohí dnes pojem príbeh zneužívajú, obsah pojmu striviálnel, no Potančok vie postaviť príbeh na starý spôsob, aby sme mali aj my z čítania radosť, nielen on.

(Nemôžem obísť ani zvláštnu dejovú súvislosť, ktorá sa ma osobne týka: román sa začína históriou rodiny v mojej  Blatnici pod Plešovicou a záverečné kapitoly sa odohrávajú v Broadstairs, kde bol kedysi môj manžel Vincent Šikula na kurze angličtiny so spisovateľom  Petrom Glockom v blahej pamäti.)

2. Dominik Dán: Konečne Normálna vražda, Slovart 2023.

Podobne ako predošlý autor aj Dominik Dán vie, čo je príbeh, a vie ho postaviť po svojom: na dialógoch, podobne ako Ed McBain, jeho obľúbený autor detektívok. Nikdy nezabudnem, ako sa Dominik Dán ťažko dostával do vydavateľskej brandže. Pamätám si ho, ako odchádzal v čiernej koženej bunde po príkrych schodoch z vydavateľstva Slovenský spisovateľ s odmietnutým rukopisom v koženej aktovke (v redakcii mi naň nedovolili ani nazrieť), podobne pochodil aj v inom vydavateľstve (tam ho ani neprečítali). Mali by sa čo o d neho učiť mnohí súčasní spisovatelia: koncíznosti, zmyslu pre humor, vtipu, odtienkom psychologického hodnotenia reakcií. Viem, že Dominik Dán v mladosti písal básne – dozvedela som sa to pri redigovaní románu založeného na výklade básne, tak sa naučil vidieť súvislosti slov s dejom, vidieť aj skryté významy slov, veru aj metafory. V jeho poslednom románe ide o „normálnu vraždu“, a hoci nie je celkom normálna, v konečnom výsledku je aj výtvarne inscenovaná, autor sa vždy zaobíde bez surovostí a schválností, na aké si musíme zvykať v súčasnej kinematografii alebo v naturalistickej póze. A potom sa čudujeme, že svet zdrsneiva… Dominik Dán sa vie obdivuhodne vracať k svojim minulým príbehom, motívom, pohnútkam, slovami zjemňuje našu slovenskú realitu, súčasnosť, ale načiera aj do minulosti, kde máme žalostne veľa smutných príbehov – vychádza pritom z archívov Ústavu pamäti národa. Podľa jeho opisu forenzných metód sa vraj dnes učia aj policajti či vyšetrovatelia a mali by sa čo učiť aj spisovatelia sústredení na seba, ktorí aj dialógy podávajú ako svoj monológ.

3. Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ, Fortuna Libri 2023.

Prvý slovenský preklad Malého princa, druhého najprekladanejšieho diela svetovej literatúry (po Biblii), vyšiel prvý raz už v roku 1959 a zaslúžila sa oň Hana Ponická. Priniesla ho do vydavateľstva a presadila jeho vydanie – vzhľadom na duchovný rozmer prózy to bol v tom čase vydavateľský počin. V sedemdesiatych rokoch Hana Ponická nemohla publikovať a začali vychádzať iné preklady Malého princa. Vydavateľstvo Fortuna Libri sa vrátilo k jej prekladu, a právom – poetizmy, intelektuálna interpretácia niektorých prvkov vyznieva v jej podaní inak, osobnostne, cítime tu výrazný autorský vklad. Jej autorský prístup k prekladaniu, zároveň dobový jazyk, náznak patiny, čo k takémuto textu nevyhnutne patrí, to všetko robí z čítania revidovaného, nanovo odporovnávaného textu príjemný zážitok a zvýrazňuje Ponickej osobnostný prístup k prekladaniu. Zároveň si môžeme uvedomiť mieru slobody prekladateľa v edičnej kultúre – kedysi si prekladateľ mohol dielo vybrať a odôvodniť jeho vydanie, vždy sa o výber musel nejako zaslúžiť, zodpovedal aj za vkus vydavateľstva, dnes je odkázaný na to, čo mu ponúkne vydavateľ, a ten vyberá hlavne z komerčného hľadiska, vychádzajú tak aj texty, ktoré prekladateľovi nie vždy sadnú, neraz sa nevie s nimi stotožniť, aj keď ich preloží dobre. Hana Ponická našla správnu mieru, ako sa stotožniť s textom, preto doň sem-tam vložila svoje slovíčko, odtienok, po svojom pohladila Malého princa.

(Celkovo 239 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525