Ešte trochu zo správy „Prudká odbočka…“ o Slovensku
V prílohe správy „Prudká odbočka…“ je uvedený zoznam vyše 250 skúmaných strán v EÚ. Na Slovensku je v nich 13 strán a okrem Smeru-SSD a Hlasu-SD, ktorým správa venovala zvýšenú pozornosť, to sú PS (predpoveď – 4 kreslá), KDH (1), bývalé OĽaNO (1) a SaS (1). Zahrnuté sú aj Republika, SNS, Aliancia-Szövetség, Demokrati, Sme rodina, ĽSNS a Strana maďarskej koalície-Magyar Koalíció Pártja. Ani jedna z nich by nemala získať kreslo.
Prečo je Slovensko zaradené medzi štáty, v ktorých sa protieurópski populisti pravdepodobne dostanú na prvé miesto, nie je jasné. Ale voči gustu ani v neoliberálnej politickej analýze nie je dišputát. Samotná frakcia S&D, ktorej pozícia sa v novom EP nezlepší, sa pozerá na Slovensko cez prsty. Nečudujme sa, že dôjde k poklesu počtu členov frakcie. No za Slovensko sa to snaží napraviť PS, ktoré s nasadením všetkých síl chce pomôcť ešte viac upadajúcej frakcii OE. Nebudeme sa zaoberať ani „podivnými“ rezolúciami Európskeho parlamentu, ktoré mu na prestíži ani autorite nepridávajú, ale pri svojom veľkom sebavedomí sa nevie zdržať neadekvátnych hodnotení. Na Slovensku sa však vie odkiaľ a aký vietor aj v tomto prípade fúka, čo „slávu“ EP nepridáva.
Zdroj: https://www.europarl.europa.eu/portal/sk
Voľby do EP sa zatiaľ na Slovensku v prieskumoch nesledujú. Otázka je, aká v nich bude účasť. Ešte šťastie, že takéto dokumenty nie sú príliš známe, lebo mnohých ľudí vlažných k voľbám do EP by azda mohli podnietiť k takému hlasovaniu, ktorého sa bruselské špičky boja. Správa „Prudká odbočka…“ sa akosi skryte možno snaží aj strašiť, ale aspoň trochu ku cti jej autorom slúži, že dodávajú, že zverejnené údaje sú vo viacerých ohľadoch relatívne.
Na pomoc strašeniu prichádza aj hlásna trúba Západu Politico
Webové noviny Politico.eu sa voľbám do EP venujú dokonca v dvoch „rubrikách“. Prvou je EU election (voľne Voľby v EÚ) a druhou Poll of Polls (voľne Anketa ankiet). K dispozícii je sprievodca európskymi voľbami v roku 2024 v 9 grafoch (Your guide to the 2024 European election in 9 charts), ktorý sa priebežne dopĺňa. Na porovnanie so správou „Prudká odbočka…“ bol 28. januára uvedený graf, podľa ktorého by jednotlivé frakcie mali získať nasledovné počty kresiel: EĽS 176, S&D 143, ID 93, EKR 89, OE 86, Zelení 45, Ľavica 35 a 53 poslancov by mohlo zostať nezaradených. Okrem toho inde na stránke boli k dispozícii výsledky prieskumu z 25. januára, podľa ktorého by bolo rozdelenie kresiel nasledovné: EĽS 170, S&D 139, ID 87, OE 82, EKR 78, Zelení 44, Ľavica 34. Pre nové, zatiaľ nepridružené strany, by išlo 42 kresiel a 44 poslancov by mohlo zostať nezaradených.
Podľa týchto údajov by sa bez problémov mohla vytvoriť znovu „super veľká koalícia“ (405 kresiel podľa grafu a 391 podľa prieskumu). Na modro-čiernu pravicovú väčšinovú koalíciu chýbajú hlasy (podľa grafu by mala 358 kresiel a podľa prieskumu 335). Jej vytvorenie by však bolo možné po určitom počte pristúpených poslancov z nezaradených, alebo zatiaľ nepridružených. Teda na nejaké veľké zmeny to aktuálne nevyzerá, ale aj v EP platí, „nikdy nehovor nikdy“. Liberálno-ľavicová a samozrejme ani čisto ľavicová väčšinová koalícia „nehrozí“.
Rozbor článkov na webe Politico.eu by si vyžiadal väčší priestor. Len stručne dodáme, že cítiť z nich podporu vedenia EÚ a kritiku euroskeptických síl. Možno len dodať, že dlhodobé (možno až „podprahové“) brojenie proti radikálnej ľavici prinieslo svoje plody. No a stredová ľavica sa tak posunula k liberalizmu a stredu, že mnoho jej voličov ju opustilo. Väčšie zisky vo voľbách v štátoch EÚ v roku 2023 mala len na Slovensku a v Španielsku.
Fungovanie EÚ síce hapruje, ale špičkoví vodcovia si to nepripúšťajú
Predseda Európskej rady Charles Michel (*1978) sa ešte cíti asi primladý na politický „dôchodok“ a tak chcel kandidovať za poslanca EP za Belgicko. Vznikol však problém, že ak by bol zvolený, musel by na prvom zasadnutí EP abdikovať z funkcie. Predsedom Európskej rady by sa mohol stať dočasne do nástupu nového predsedu (k čomu dochádza na začiatku decembra) predseda vlády predsedníckeho štátu. A tým by malo byť od 1. júla Maďarsko. No a Viktor Orbán na čele EÚ to je pre „super veľkú koalíciu“ nepredstaviteľné. Ani demokracia ani pravidlá sa pri tom nemusia brať do úvahy, lebo „Brusel“… Charles Michel sa však údajne stal terčom kritiky i osočovania, a tak sa rozhodol, že kandidovať nebude. Politico.eu na súvislosti tohto rozhodnutia poukázalo v článku Charles Michel odstúpil z volieb do EÚ (Charles Michel pulls out of EU election race).
Pôsobenie na jednom z vrcholov EÚ sa však asi príliš zapáčilo Ursule von der Leyenovej, ktorej absolútne chýba sebareflexia. Pri dámach sa ešte tradične nemá hovoriť o veku (ktovie, ako sa k tomu stavajú pravidlá LBGT+ komunity…). Ani jej sa do politického „dôchodku“ nechce, hoci by do neho mala ísť skôr ako Ch. Michel. Na adresu Ursuly von der Leyenovej, ktorá bola aktívnejšia a aj strašila viac ako Ch. Michel, zaznelo oveľa viac kritiky. Za svoju arogantnosť sa dočkala nedôstojného prijatia v Turecku a Číne. Médiá zatiaľ preto váhali pri otázke, či sa bude uchádzať o pôsobenie vo funkcii v ďalšom období. EĽS však uviedla, že ju bude ako najsilnejšia frakcia v EP (v čo pevne dúfa, že sa stane) znovu navrhovať za predsedníčku Európskej komisie. Mediálne zdroje tvrdia, že aj samotná pani von der Leyenová súhlasí s pokračovaním svojho pôsobenia na tomto poste. Moc má svoje „čaro“…
Trochu drobností z fungovania EÚ
Na starostlivo vytváranom obraze jednoty EÚ sa čoraz viac objavujú trhliny, ktoré sa zatiaľ darí dostatočne zalátať. Je to najmä v spojení s Ukrajinou. Nejde ani tak o to, že je rozdiel medzi členskými štátmi NATO a neutrálnymi štátmi (z ktorých vypadli Fínsko a stále kandidát Švédsko), ale aj o to, že už všade nie je ani rovnaká ochota nielen vojensky, ale ani ekonomicky pokračovať v podpore. Problém sa zatiaľ darí prekrývať poukazovaním na „zlé“ orbánovské Maďarsko, ku ktorému sa neraz prihadzuje bez dôvodov aj ficovské Slovensko. To, čo vedenie EÚ sľubuje, sa však splniť nedá bez následkov na jej ekonomiku a bezpečnosť. No a rozdiely sa objavujú aj vo vzťahu členských štátov k vojne Izraela s Hamasom, popr. k bojom v Červenom mori. Vznikol aj nový fenomén pokrytectva, keď predstavitelia niektorých štátov už viackrát prezentovali neutrálny postoj (bez účasti na „projekte“) alebo len jednoducho zostanú mimo rokovacej sály, aby tak umožnili vedeniu EÚ prijať „jednomyseľné“ stanovisko.
Čoraz väčším problémom sa stáva poľnohospodárstvo. Nejde len o kritiku postoja EÚ k dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny, ktorá vo viacerých štátoch vyústila do blokád hraničných prechodov a iných protestov. Sú aj širšie protesty farmárov, najväčšie boli v Nemecku. Prepukajú aj vo Francúzsku, kde sú obavy zo zopakovania protestov z čias hnutia žltých viest. K niečomu došlo v posledných dňoch aj v Taliansku. Nespokojnosť vyvolávajú dopady viacerých nepremyslených krokov zelenej politiky na poľnohospodárstvo aj inde.
Štrajky sa síce považujú za bežnú záležitosť, ale ak sú také ako štrajk rušňovodičov v Nemecku, vedú k veľkým stratám. Možno dodať, že Nemecko sa stáva čoraz viac problematickým aj v rámci EÚ (niektoré zdroje ho označujú prehnane až za jej chorého muža). Zmena kancelára alebo aj vlády, či dokonca predčasné voľby by otriasli aj úniou, lebo by na nich mohla profitovať AfD. A strach z nej je zatiaľ väčší ako obavy z hospodárskych problémov. Objavili sa aj nové prognózy, ktoré znižujú optimistické predpovede nemeckého hospodárskeho rastu v tomto roku. A to ešte stále nie je schválený štátny rozpočet na tento rok.
A ak sa vrátime k vodcovstvu v EÚ, nejde len o neschopnosť jej špičkového vedenia, ale ani jeden z vodcov členských štátov nespĺňa kritériá na to, aby sa považoval za „národného“ vodcu EÚ. Napriek rôznym výhradám voči Angele Merkelovej zatiaľ ani Olaf Scholz ani Emmanuel Macron jej autoritu nedosiahli a nie sú vyhliadky ani šance na to, že by sa to zmenilo.
Len okrajom sa dotkneme udalosti, ktorá vrhá zlý tieň na ináč všestranne (európsky, atlanticky i rusofóbne) vzornú politiku fialovsko-pavlovskej ČR (ktorá imponuje aj prezidentke jednej z jej susedných krajín). Senát ČR neschválil Istanbulský dohovor (po česky Istanbulská úmluva). Chýbali dva hlasy. Nepomohol ani apel prezidenta Petra Pavla. Minister pre európske záležitosti Martin Dvořák označil rozhodnutie za „medzinárodnú hanbu“. Pred hlasovaním bola takmer sedemhodinová diskusia. Nestačilo. Predseda vlády Petr Fiala príčinu neschválenia vidí v náhlení a nedostatku trpezlivosti. Dohovor mala ratifikovať aj Poslanecká snemovňa, ale po rozhodnutí Senátu k tomu už nedôjde (bez jeho schválenia sa medzinárodné zmluvy nemôžu prijať). ČR tak bude patriť medzi štáty, ktoré dohovor síce podpísali, ale ho neratifikovali.
Záver – voľby sú ešte ďaleko pred nami a situácia sa stále mení
Význam ani obsah správy „Prudká odbočka…“ nemožno preceňovať. Bola na objednávku, takže autori ani v „demokratických pomeroch“ v nezvykle ťažkých časoch nemohli pripraviť niečo, čo by sa výrazne odlišovalo od zabehaného (i očakávaného) spôsobu interpretácie problémov. Podobne ani pohľad Politico.eu sa príliš od neoliberálnej a prowashingtonskej línie vedenia EÚ príliš neodlišuje a objektivitu od neho ťažko očakávať.
Kampaň pred voľbami do EÚ bola zatiaľ vždy menej bojovná i emotívna ako kampane pred voľbami do národných parlamentov. EÚ však nikdy nebola v takej ťažkej situácii (ekonomicky, politicky, bezpečnostne i kultúrne) ako v súčasnosti. Môžeme sa dočkať rôznych reakcií i krokov, najmä ak starosti budú pribúdať, s čím sa dá počítať.
So spôsobom realizácie projektu EÚ už dlhšie rastie nespokojnosť. EÚ je síce stále ešte dobrým projektom, ale upadá a musí v nej dôjsť k výrazným až kvalitatívnym zmenám. A tie nebudú v tom, aby sa upevnila moc bruselskej centrály, ktorá je príliš v zajatí už nielen ekonomického, ale aj politického a kultúrneho neoliberalizmu. Podivným spôsobom, ale s nebezpečnými následkami, sa Brusel priblížil k Washingtonu a začal plniť jeho „priania“. Nevyhnutný je návrat k pôvodnému sociálno-ekonomickému cieľu rozvoja (a nie rastu v anglosaskej neoliberálnej predstave) samostatnej Európy ako aj k vízii mierovej mocnosti.
Pokrytecké sily zlúčené do „super veľkej koalície“ musia v týchto podmienkach vyvinúť na zachovanie svojej pozície oveľa väčšie úsilie ako v minulosti. Ich šťastím je, že euroskeptické sily sú nejednotné.
Aj teraz zakončíme moralizátorsky, v duchu slovenského porekadla, že „zatiaľ sa chodí s džbánom na vodu, pokiaľ sa ucho neodtrhne“. No a špičky EÚ najmä od posledných volieb v roku 2019 urobili veľa krokov, ktoré vyvolali nespokojnosť. Otázka je, nakoľko a ako im to voliči v júni „spočítajú“.
SÚVISIACE:
František Škvrnda st.: Zasurmili surmity… a začalo strašenie pred voľbami do europarlamentu | 1. časť
