Takmer všade, kam sa pozrieme, vidíme, že vedenie EÚ je v ťažkostiach – sociálno-ekonomických, politických, bezpečnostných, environmentálnych, kultúrnych… Hodnotenie aktuálnej situácie v EÚ je mimoriadne náročné.
Zdroj: https://www.europarl.europa.eu/portal/sk
Náčrt úrovní fungovania EÚ a problémov v ňom
Fungovanie EÚ (život v nej) pracovne vymedzíme na štyroch úrovniach, ktoré sa zložito prelínajú a aj si protirečia.
Prvou je „vrchnosť vrchností“, teda vedenie EÚ – predseda Európskej rady a Európska komisia s aparátom.
Druhú predstavuje veľmi sebavedomý Európsky parlament (ďalej len EP), ktorý podľa niektorých zdrojov špecificky ovláda „super veľká koalícia“ troch centristických skupín (pravice, socialistov a liberálov). Oficiálne síce nie je uzavretá, ale v prípade potreby pri hlasovaní funguje.
Treťou úrovňou je súhrn rôzne sa odlišujúcich členských štátov.
Štvrtú predstavuje obyvateľstvo, v záujme blaha a rozvoja ktorého sa vraj snažia pôsobiť vedenie EÚ, EP i vlády členských štátov. Ale povedané takmer švejkovsky, „a tí ľudia si to vôbec nevážia…“
Obľúbené, ale čoraz zúfalejšie informačné metódy síl, ktoré dnes vedú EÚ, sa dajú umiestniť na škále medzi dvomi bodmi. Prvým bodom je presviedčanie, že síce sú rôzne problémy, ale ak sa členské štáty a obyvateľstvo budú správať tak, ako im to odporúča vedenie EÚ, bude zakrátko všetko v poriadku. Druhým bodom je strašenie.
Ak sa nebudeme zaoberať ekonomickými problémami a migráciou, v posledných rokoch sa dostali do popredia dve špecifické témy. Prvou je v kontexte ukrajinskej krízy ruská hrozba, ktorá podľa najvystrašenejších kruhov môže skončiť až vojnou proti Európe. Druhú predstavuje rast euroskepticizmu a v ňom v prvom rade „protibruselský“ populizmus radikálno-pravicového charakteru. Samozrejme, poukazuje sa aj na všeobecnejšie vnímané ohrozovanie demokracie, porušovanie zásad právneho štátu, nedodržiavanie pravidiel fungovania EÚ, diskrimináciu všelijakých neprirodzených menšín, oslabovanie atlantizmu atď.
Všetko to vytvára „mix“, ktorý dokáže naplašiť aj silnejšie povahy. V politike akcia tiež vyvoláva reakciu a táto reakcia na kroky vedenia EÚ je vzhľadom na vzdialenosť (odtrhnutie) bruselskej administratívy od obyvateľstva stále ešte menšia, než by si zaslúžili viaceré nepremyslené, byrokratické a pod. opatrenia, ktoré sú zdrojom nespokojnosti.
Na tom, že obyvateľstvo EÚ nie je spokojné s bruselskou byrokraciou, nie je nič zvláštne. K špecifikám EÚ patrí však to, že aj nespokojnosť s Bruselom sa spravidla vylieva do protestov proti vládam členských štátov. Ako vidíme na Slovensku, nájdu sú aj podivné, „opačne sa krútiace“ politické sily, ktoré chcú poštvať Brusel proti legitímne zvolenej vláde. Niečo podobné, väčšinou liberálne, však bolo už aj pred voľbami v októbri 2023 v Poľsku a v malej miere sa to deje aj v Maďarsku. Títo probruselskí aktivisti vo svojom spravodlivom hneve chcú dosiahnuť najmä to, aby sa „zlým“ vládam krátili alebo vôbec nedávali eurofondy a prijímali sa voči nim aj ďalšie sankcie. Že to uškodí obyvateľstvu, ktoré za nič nemôže, to tieto sily vo svojej zlosti neberú do úvahy.
Politicko-mediálne kruhy sa okrem tradičných otázok okolo EÚ začínajú vo zvýšenej miere venovať nadchádzajúcim júnovým voľbám do EP. Vo viacerých členských štátoch je záujem o tieto voľby dlhodobo nižší ako o voľby do národných parlamentov. Nespokojnosť obyvateľstva s EÚ využívajú najmä strany, ktoré neoliberálna propaganda označuje za populistické, radikálne, nesystémové a pod. A tu nastáva zaujímavý moment, lebo väčšie obavy vzbudzuje vývoj na pravicovom ako na ľavicovom kraji, aj keď ani s ním nie je spokojnosť.
Podivné obavy z „prudkej odbočky doprava“ vo voľbách
Za zatiaľ len tiché trúbenie na poplach pred júnovými voľbami do EP možno považovať štúdiu „Prudká odbočka doprava: Predpoveď na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024“ (A sharp right turn: A forecast for the 2024 European Parliament elections), ktorú si si objednala Európska rada pre zahraničné vzťahy. Vyšla 24. januára 2024 v rámci materiálov Policy Brief (voľne preložené Krátko o politike).
Autormi štúdie sú Kevin Cunningham, vedúci Ireland Thinks, Simon Hix, britský politológ z Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii, Susi Dennisonová, riaditeľka programu European Power v Európskej rade pre zahraničné vzťahy (jej národnosť sa neuvádza, ale ide zrejme o Angličanku) a Imogen Learmonthová, programová manažérka vo firme Datapraxis, má austrálsky pôvod a žije vo Veľkej Británii. Pri všetkej úcte k týmto autorom nejde o známe osobnosti, pričom sa zaoberajú často skúmaním síl a problémov euroskepticizmu.
Štúdia v rozsahu 25 strán má „prognostický“ charakter a je založená na špecifickom prepočte, ktorý predpovedá možné zisky národných politických strán v členských štátoch vo voľbách do EP. Model sa použil už pri „prognóze“ vo voľbách v roku 2019 a aktualizoval sa.
Využíva sa v ňom 5 zdrojov informácií o každej skúmanej strane v členskom štáte EÚ so stavom k januáru 2024:
– postavenie strany v celoštátnych predvolebných prieskumoch verejnej mienky;
– podiel hlasov, ktoré strana získala v posledných voľbách do národného parlamentu;
– pozícia strany z hľadiska moci – či je v opozícii alebo vo vláde (s akceptovaním rozdielov medzi koaličnými partnermi a vedúcou stranou koalície);
– príslušnosť strany k širokej politickej rodine, pričom sa zvlášť sleduje, či ide o euroskeptickú stranu;
– dĺžka času od posledných všeobecných volieb.
Štatistický výpočet je nezvyčajný. Uvádza sa len, že podpora pre stranu sa odhaduje ako kombinácia 78 % podľa prieskumu verejnej mienky v decembri/januári a 13 % jej podielu hlasov v posledných parlamentných voľbách.
Vychádza sa z toho, že v tohtoročných voľbách do EP môže dôjsť v mnohých štátoch k veľkému posunu doprava. Mohol by viesť k zosilneniu populistických radikálno-pravicových strán a oslabeniu stredovo-ľavicových a zelených strán.
Krajná pravica je stále vážnym problémom aj pre riešenie problémov EÚ a teda jej pôsobenie nemožno brať na ľahkú váhu. Druhou stránkou pohľadu je však to, či skutočne všetko, čo sa takto označuje, má aj charakter krajnej pravice. Nedá sa zbaviť dojmu, že v tom je viac zúfalstva z neschopnosti síl „super veľkej koalície“ v EP ako skutočne reálneho hodnotenia predvolebnej situácie.
Podľa prieskumu sa protieurópski populisti pravdepodobne dostanú na prvé miesto v 9 členských štátoch (Belgicko, ČR, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko a Taliansko). Na druhom alebo treťom mieste môžu byť v ďalších 9 štátoch (Bulharsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko).
Podľa prognózy by v EP po prvý raz mohla formálne vzniknúť väčšinová pravicovo populistická koalícia kresťanských demokratov, konzervatívcov a radikálnej pravice. Niektoré pramene o nej hovoria ako o modro-čiernej koalícii (modrí – stredová pravica a čierni – krajná pravica). Je však málo pravdepodobné, že vôbec vznikne, lebo radikálno-pravicové strany sa na spoločnom postupe vraj ťažko dohodnú, čo sa ukázalo už v minulosti. „Prudké odbočenie doprava“ však môže mať v širších súvislostiach zlé dôsledky pre líniu EÚ najmä v oblasti zahraničnej politiky a environmentálnej politiky.
Zároveň sa nejasne až protirečivo uvádza, že „super veľká koalícia“ sa síce oslabí, ale mala by si zachovať väčšinu. Ak po voľbách v roku 2019 mala asi 60 % kresiel, odhad vyzerá na pokles na 54 %. Podiel protieurópskych strán by sa mohol zvýšiť z 30 % na 37 %.
Štúdia je síce výsledkom analýzy množstva zdrojov, ale má tendenčný a nepresný až manipulatívny charakter, najmä v dôsledku používania neadekvátnej terminológie. Okrem toho, že sa pomerne voľne (až esejisticky) narába s rôznymi prívlastkami pri charakteristike strán, za jej ešte horší príklad môže poslúžiť zaradenie Smeru-SSD a Hlasu SD medzi protieurópske populistické strany. Údaje preto budeme uvádzať radšej len suchopárnym spôsobom s minimálnym ďalším komentárom.
Predpoveď výsledkov sa robí na dvoch úrovniach:
– politické skupiny (frakcie) v EP,
– zisk strán v kreslách v jednotlivých členských štátoch.
Vybrané príklady zosilnenia euroskeptických strán
Pri počte získaných kresiel pre frakcie sa vychádza zo súčasného stavu v EP. Upresníme, že pre vytvorenie frakcie je potrebných 23 poslancov a musí v nej byť zastúpená aspoň štvrtina členských štátov. Je vytvorených 7 frakcií (prvé číslo v zátvorke je súčasný počet členov frakcie, ktorý sa však odlišuje od toho, ako sa uvádza na stránke EP a druhé číslo je predpoveď):
– Skupina Európskej ľudovej strany (ďalej len EĽS, 178 / 173),
– Progresívna aliancia socialistov a demokratov (ďalej len S&D 141 / 131),
– (liberálna) Obnovme Európu (ďalej len OE, 101 / 86),
– Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (ďalej len Zelení, 71 / 61),
– (euroskeptickí) Európski konzervatívci a reformisti (ďalej len EKR, 67 / 85),
– (euroskeptickí nacionalisti) Identita a demokracia ( ďalej len ID, 58 / 98),
– Ľavica (predtým Európskej zjednotená ľavica – Severská zelená ľavica, 38 / 44)
Zo 705 súčasných poslancov je 51 nezaradených a jedno miesto je voľné. Po voľbách by sa mal počet poslancov zvýšiť na 720. Po nich môže dôjsť k zmenám názvov i zloženiu frakcií.
Za relatívneho víťaza volieb sa v predpovedi považuje populistická pravica. V prvom rade to bude ID, ktorá by mala získať navyše 40 kresiel a môže sa stať treťou najväčšou frakciou v EP. Získa aj EKR a ak sa do nej rozhodne vstúpiť maďarský Fidesz, môže sa táto frakcia stať treťou najsilnejšou.
Pri charakteristike strán v členských štátoch, ktoré môžu získať kreslá, sa používajú rôzne spôsoby, pričom sa poukazuje aj na neistotu, aké bude členstvo po voľbách. Vymedzujú sa dva typy neistých strán:
– také, ktoré v súčasnosti nie sú zastúpené v EP,
– také, ktoré v súčasnosti majú poslancov v EP, ale môžu sa v novom EP pripojiť k inej frakcii.
Predpovedá sa, že v novom EP (dodáva sa, že tieto závery sú do určitej miery neisté a treba ich brať s rezervou):
– EĽS získa menej v Nemecku, Taliansku, Rumunsku a Írsku, ale viac v Španielsku.
– S&D stratí najmä v Nemecku a Holandsku a väčšinu získa v Poľsku (ale len ak sa k frakcii pridá poľská Občianska koalícia s 15 možnými kreslami, čo je jeden z problematických záverov štúdie – pozn. autora).
– OE stratí najviac vo Francúzsku a Španielsku a získa viac v ČR a Taliansku (liberálne Taliansko je ďalší z problematických záverov štúdie – pozn. autora).
– EKR získa kreslá v Taliansku, keď Bratia Talianska sa môžu stať najväčšou delegáciou, ale môžu prejsť aj do EĽS. Stratí kreslá v Poľsku, ale získa v Rumunsku a Španielsku.
– ID stratí kreslá v Taliansku (Liga). Dosiahne zisky vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Bulharsku a Rakúsku.
– Zelení stratia v Nemecku, Francúzsku a Taliansku.
– Ľavica najviac získa v Nemecku, Francúzsku a Írsku.
Najviac kresiel by mali mať po Bratoch Talianska (27) Ľudová strana (Španielsko, 26), CDU/CSU (Nemecko, 26), Národné združenie (Francúzsko, 25), AfD (Nemecko, 20) a Právo a spravodlivosť (Poľsko, 20).
Medzi stranami, ktorých prihlásenie sa do frakcie je neisté, sa uviedli okrem Bratov Talianska Fidesz (14), Hnutie piatich hviezd (Taliansko, 13), Tretia cesta (Poľsko, 10), Aliancia Sahry Wagenknechtovej (Nemecko, 8), Sumar (Španielsko, 6) a ďalších 22 strán, ktoré môžu získať od 1 do 5 kresiel. Sú medzi nimi aj Smer-SSD (5), ktorý sa považuje za potenciálneho člena frakcie S&D. Horšie to je s Hlasom SD (3), ktorého poslanci sa dostali medzi nezaradených. Týchto 28 strán môže získať až 122 kresiel, čo znamená, že prípadné veľkosti frakcií môžu byť odlišné od predpovedí.
Podivné je aj porovnanie rozdielov v zozname 40 proti-systémových (anti-establishment) strán a ich zisku vo voľbách v roku 2019 a predpovede na tohtoročné voľby. Zaradený bol medzi ne aj Smer-SSD. Zoznam radšej nebudeme ďalej komentovať, lebo príliš zaváňa neoliberálnou arogantnosťou a obmedzenosťou.
(Pokračovanie)
