Medzinárodný samit za mier na Ukrajine

Cez víkend sa vo Viedni konal Medzinárodný samit za mier na Ukrajine – 1. celosvetové stretnutie zástupcov občianskej spoločnosti hľadajúcich mierové riešenie vojny na Ukrajine.

Komu prekáža mier?

Ešte pred uskutočnením samitu sa proti nemu rozbehla ostrá diskreditačná kampaň, ktorá poukázala na skutočnosť, že akákoľvek snaha diskutovať o spôsoboch nastolenia mieru na Ukrajine sa stretne s tvrdým odporom tých, ktorí sa neúnavne usilujú o vojnu. Návrhy na rokovania o mieri – dokonca bez toho, aby sme načrtli, k čomu by tieto rokovania mali dospieť – sú pre zástancov vojny natoľko neprijateľné, že o nich nemožno diskutovať, tobôž nie na veľkom zhromaždení.

Dva dni pred začatím samitu Rakúsky odborový zväz (ÖGB), ktorý napriek tomu, že je už desaťročia súčasťou mierového hnutia, na nátlak ukrajinského veľvyslanectva stornoval prenájom kongresovej sály Catamaran a oznámil svoje rozhodnutie zrušiť dohodu o usporiadaní samitu v ich priestoroch. „Rozhodli sme sa vyhovieť želaniu Ukrajiny a jej veľvyslanectva pôsobiaceho v Rakúsku a zrušili sme prenájom všetkých miestností v ÖGB-Catamaran na podujatie ,Medzinárodný summit za mier na Ukrajine‘, ktoré sa uskutoční budúci víkend,“ vysvetlil v stredu popoludní 7. 6. 2023 hovorca ÖGB. V tento deň odmietol poskytnúť svoje priestory v centre Viedne na tlačovú konferenciu samitu aj Press Club Concordia.

„Sme zhrození a v súčasnosti sa zaoberáme hľadaním náhradného miesta konania podujatia,“ komentoval rozhodnutie ÖGB v stredu popoludní hovorca podujatia Leo Gabriel. Zástupca Odborárov proti jadrovej energii a vojne Wilfried Leisch označil zrušenie podujatia za „poburujúce“. „Každý, kto sa neusiluje o mier alebo dokonca neumožňuje hľadanie mieru na konferencii v neutrálnom Rakúsku a zruší dlho sľubovanú sálu dva dni pred začiatkom podujatia, pošliapava všetky demokratické pravidlá hry a vlastné stanovy. ÖGB má vo svojich stanovách, že sa hlási k mieru a neutralite – to, čo sa tu deje, je presný opak,“ vyjadril svoje rozhorčenie Wilfried Leisch v e-maile adresovanom ÖGB.

Rakúska tlač (Der Standard) pred samitom oznámila, že miesto konania (ÖGB Catamaran) bolo zrušené, pretože podujatie bolo „podozrivé z propagandy“. Aký druh propagandy? Podľa vlastných vyhlásení chcel Medzinárodný summit za mier na Ukrajine ukázať cesty, ako sa dostať z vojny. Podľa medzinárodného práva je propaganda vojny nezákonná a musí byť zakázaná. Túto požiadavku nedodržiava ani jeden národ na svete, čím sa vyzdvihuje hodnota slobody prejavu ako nadradená právnemu štátu. Ale reči v prospech ukončenia vojny teraz získali status zakázanej propagandy.

Nielenže miesto konania podujatia uviedlo, že plní želanie ukrajinského veľvyslanectva, ale ukrajinský veľvyslanec v Rakúsku na Twitteri napísal, že mieroví aktivisti sú piatou kolónou a prisluhovačmi ruskej vlády.

Der Standard vo svojom článku taktiež vysvetlil, že „niektorí ohlásení účastníci nemajú v súčasnosti strach z kontaktu s médiami agresora“. Ak je teda reč o vyjednávaní o mieri vylúčená z médií kontrolovaných len jednou stranou vojny, hovoriť s médiami kontrolovanými druhou stranou – dokonca povedať presne to, čo by človek povedal ktorémukoľvek inému médiu – je dôvodom nielen na cenzúru, ale aj na zákaz stretnutí a strategických rokovaní?

V reakcii predstaviteľa Viedenského mierového samitu Wernera Wintersteinera na diskreditačný článok v denníku Der Standard sa uvádza: „Pod názvom ,Viedenské mierové stretnutie je podozrivé z propagandy‘ sa o medzinárodnej mierovej konferencii občianskej spoločnosti naplánovanej na víkend 10. a 11. júna začalo hovoriť ešte pred príchodom prvého účastníka do Viedne.

Je naozaj poľutovaniahodné, že noviny s takým renomé, ako má STANDARD, sa znížia k takémuto jednostrannému spravodajstvu. Neinformujú objektívne o zámeroch a cieľoch – informácie, ktoré sa dali ľahko získať podrobným prečítaním webovej stránky (https://www.peacevienna.org) alebo rozhovorom s organizátormi. Potom by sa dalo napísať, napr. že:

– tu vo Viedni sa po prvýkrát od začiatku ruskej agresívnej vojny stretávajú aktivisti doslova z celého sveta, aby si vymenili názory na cesty k mieru;
– hlasy globálneho Juhu, ktoré sú nedostatočne zastúpené alebo ignorované prakticky vo všetkých otázkach, dostávajú popredné miesto na vyjadrenie názorov;
– samozrejme dôjde k polemikám, prostredníctvom pracovných skupín a iných interaktívnych foriem, v nadväznosti na presvedčenie, že slobodná výmena názorov je podstatou mierovej práce;
– verejne si ukrajinskí a ruskí mieroví aktivisti budú vymieňať názory a diskutovať spolu.

Vo všetkých výzvach a vysvetľujúcich dokumentoch však nenájdeme ani jednu vetu, ktorá by ospravedlňovala ruskú agresiu, alebo ju dokonca zamlčovala.“

Spoluiniciátori Gerhard Kofler z Akčnej aliancie za mier, aktívnu neutralitu a nenásilie a Reiner Braun z Medzinárodného mierového úradu v Berlíne taktiež kritizovali odmietnutie ÖGB. Konštatovali to „so sklamaním, frustráciou a nepochopením“. Zrušenie konferencie v krátkom čase „hraničí so zákazom vystúpenia,“ poukázali Kofler a Braun vo štvrtkovom vyhlásení.

Vo svojom stanovisku uviedli: „Mier je náš cieľ a mier je naša cesta k cieľu. Toto je pozadie a zámer medzinárodnej konferencie: chceme viesť kampaň za mierovú cestu do budúcnosti nielen vo vojne na Ukrajine, ale otvorene a kontroverzne o tom diskutovať so všetkými, ktorí majú záujem o mier. Cítime sa byť úzko spojení s veľkou väčšinou štátov sveta, ktoré sa tiež snažia o mierové východisko z vojny na Ukrajine. Na mierovej konferencii vo Viedni budú prítomní aj predstavitelia Ukrajiny. Cestu k mieru cez výmenu názorov, cez rokovania vidíme ako NORMÁLNU a otvorenú cestu a pokračovanie vojen, ozbrojeného násilia ako ,nenormálne‘. Je pre nás úplne nepochopiteľné, ako si v neutrálnej krajine nemožno priať túžbu po otvorených rozhovoroch.

Podľa nášho názoru demokracia prekvitá v kontroverzných, otvorených a pokojných diskusiách, priestor na diskurz musí byť rôznorodý a otvorený – najmä v komplikovanej a akútnej politickej situácii. Neutrálne Rakúsko sme si vybrali ako miesto konania tohto podujatia predovšetkým preto, že ako krajina ,budovateľov mostov‘ je mimoriadne vhodná na to, aby poukázala na východiská z vojny a násilia. Chápeme kritiku nášho projektu a tešíme sa na diskusiu, ale zásadne odmietame hrozby násilia, nenávisti a ohovárania. Odmietnutie akéhokoľvek druhu násilia je naším základným motívom konania. Preto by sme chceli všetkých opäť pozvať na otvorenú výmenu názorov. Mier a ukončenie vojny na Ukrajine nie je len naším cieľom, ale aj cestou, ako sa k nášmu cieľu dostaneme.“

Je naozaj viac ako zarážajúce, že po viac ako roku ničivej vojny, ktorá si vyžiadala nespočetné množstvo obetí a milióny utečencov a priviedla svet na pokraj svetovej vojny, je výzva na prímerie a riešenie na základe rokovaní stále tabu. Je smutné, že sa človek musí ospravedlňovať, keď na verejnosti uvažuje o mieri a nezodpovedá serióznej žurnalistike, keď sa tieto snahy paušálne očierňujú ako ruská propaganda. Pripomína to časy, keď sa protijadrové hnutie v 50. rokoch minulého storočia očierňovalo ako komunistická piata kolóna. Dostali sme sa opäť tam? Mier je však jednoducho príliš dôležitý a naliehavý na to, aby sme ho zastrašovali. Aj preto musíme vyzvať médiá, aby si vytvorili objektívny obraz o takýchto snahách a sprostredkovali ho svojmu publiku.

Snaha o zrušenie samitu za mier je znepokojujúcim krokom v rastúcom trende. Tí, ktorí sa stavajú proti slobode prejavu, sú často skupiny, ktoré sa obávajú, že nemôžu vyhrať čestnú diskusiu, a tak sa chopia cenzúry. Napriek tomu, že sa vojny vedú v mene „demokracie“, nie je jasné, ako je takáto cenzúra riadená demokraciou alebo v súlade s demokratickými hodnotami.

Viedenský mierový samit

Napriek bezprecedentnému zrušeniu miesta podujatia len dva dni pre uskutočnením sa usporiadateľom podarilo úspešne zabezpečiť nové miesto vo Viedni (a ktokoľvek sa mohol prihlásiť na účasť aj online) – konferencia bola preložená do sály Lorely na ulici Penzinger Straße vo viedenskej štvrti Penzing, na miesto v súkromnom vlastníctve.

Samit organizoval Medzinárodný úrad pre mier (International Peace Bureau) v spolupráci so skupinou pozývajúcich organizácií, sponzorov a miestnych organizátorov a podporovateľov.

Deň pred Medzinárodným samitom za mier na Ukrajine účastníci oslávili 180. výročie narodenia nositeľky Nobelovej ceny za mier Berthy von Suttner koncertom na počesť „jej odvahy postaviť sa hrôzam vojny.“

Zdroj: facebook IPB – International Peace Bureau

V rámci tohto mierového koncertu 1. ženský komorný orchester v Rakúsku, založený pred 41 rokmi, upozornil na aktuálne problémy, ktorými sú najmä mier, tolerancia, ľudské práva, ochrana klímy, či zrušenie jadrových zbraní. Ako apel na mier zazneli diela Ludwiga van Beethovena, Gustava Mahlera, Dimitrija Šostakoviča a ďalších. Mercedes Echerer v nemčine recitovala myšlienky Berthy von Suttner, Marlene Streeruwitzovej, Lojze Wiesera a ďalších.

Hlavným cieľom mierového samitu bolo zverejniť naliehavú celosvetovú výzvu pod názvom Mier mierovými prostriedkami. Prímerie a rokovania teraz!, ktorá bola odprezentovaná na konci konferencie 11. júna 2023. V nej sa vyzývajú lídri vo všetkých krajinách, aby konali v prospech okamžitého prímeria a rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Celé znenie výzvy preložené do slovenčiny nájdete na konci tohto článku.

PRIEBEH SAMITU

Samit mal rôzne časti – zahŕňal plenárne zasadnutia zamerané na diskusiu o kontroverzných otázkach súvisiacich s rusko-ukrajinskou vojnou, na ktorých bolo počuť hlasy zástupcov občianskej spoločnosti z rôznych krajín NATO, ako aj z Ruska a Ukrajiny, ktorí podporili ciele mierového samitu. Dôležitú súčasť tvorili aj účastníci z krajín globálneho Juhu, ktorí sa podelili o závažné dôsledky, ktoré táto vojna má pre obyvateľov ich krajín a zdôraznili, ako môžu prispieť k mieru. Konferencia bola zameraná nielen na kritiku a analýzu, ale aj na tvorivé riešenia a spôsoby ukončenia vojny a na prípravu rokovaní. Zahŕňala kombináciu vyhlásení, zasadnutí pracovných skupín, panelov odborníkov a dialógov.

Celkovo išlo o veľmi produktívne a unikátne podujatie nielen formátom, ale aj rečníkmi – vystúpili na ňom renomovaní zástupcovia mierových hnutí a predstavitelia vlád z celého sveta, poväčšine uznávané morálne autority vo svojich krajinách. Viac ako 300 účastníkov z 32 krajín malo rôzne skúsenosti, programy a postoje, ale spájal nás boj za mier, demokraciu, odzbrojenie a sociálnu spravodlivosť, či za ekologickú rovnováhu vo svete bez militarizmu, (neo)kolonializmu, (neo)nukleárneho systému, patriarchálnej nadvlády, rasizmu a vykorisťovania ľudí ľuďmi. Odzneloveľa rôznorodých, podnetných a inšpiratívnych prejavov, ktoré v našom mediálnom priestore nepočuť. Napriek rozdielnosti politík a pohľadov boli diskusie veľmi slušné a všetky – aj keď rôznorodé – názory akceptované. Vzhľadom na obmedzený priestor nie je možné venovať sa podrobnejšie vystúpeniam jednotlivých rečníkov, ale v prípade záujmu má autorka k dispozícii viac informácií.

HLAVNÉ MYŠLIENKY SAMITU

Všetci účastníci sa zhodli na tom, že sme hlboko znepokojení rusko-ukrajinskou vojnou. V žiadnom prípade to nie je jediná vojna, ktorá sa v súčasnosti vedie na našej planéte a súcitíme so všetkými obeťami všetkých vojen a násilných konfliktov. Keďže sú však do nej zapojené všetky hlavné mocnosti, táto vojna je obzvlášť nebezpečná a hrozí, že sa stane svetovou vojnou. To bolo aj dôvodom konania mierového samitu vo Viedni: posilniť spoluprácu mierových hnutí a vyburcovať svetovú verejnú mienku, aby pomohla ukončiť túto vojnu. Celé podujatie sa nieslo v duchu naliehavej výzvy na mier, úvah a zamyslení o hlavných príčinách tejto vojny a najmä o spôsoboch, ako sa vrátiť k mieru.

Odsúdenie agresie, súcit so všetkými obeťami

Nezákonnú ruskú inváziu na Ukrajinu treba odsúdiť. Žiadna krajina nemá právo napadnúť iný štát pod akoukoľvek zámienkou, ani dobyť a anektovať územie suseda alebo jeho časť. Táto vojna, ako každá vojna, je zločinom proti ľudskosti, ale musíme výslovne odsúdiť aj vojnové zločiny spáchané v tejto vojne. Náš súcit patrí ľuďom Ukrajiny, ktorí sa stali obeťami tohto útoku. Zároveň uznávame právo ľudu Ukrajiny na sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN.

Týmto aktom agresie dosiahol tento konflikt, ktorý tlie od roku 2014, novú kvalitu. Putinovo odvolávanie sa na „historickú jednotu“ Rusov a Ukrajincov a popieranie práva susednej krajiny na existenciu je aktom imperiálnej politiky. Ruka v ruke s tým ide ničenie demokracie v jeho vlastnej krajine, čo ako prví pociťujú odporcovia jeho režimu a všetci, ktorí sa bránia vojne.

Hoci ruskú agresiu nemožno nijako ospravedlniť, v globále je to len jeden z mnohých príkladov porušenia medzinárodného práva. Pokiaľ ide o historické, politicko-ekonomické a geopolitické súvislosti tejto vojny, musíme si uvedomiť spoluzodpovednosť USA a NATO za neriešenie hlbších konfliktov týkajúcich sa európskej bezpečnostnej architektúry po roku 1989 a najmä rozširovania NATO, čo prispelo k eskalácii tohto dlhodobého konfliktu. Pochopenie tejto chyby a tohto nesprávneho základného postoja je tiež predpokladom trvalého mierového riešenia.

Súcit a solidarita mierového hnutia je so všetkými obeťami tejto vojny. Odborníci hovoria o približne stotisíc mŕtvych a zranených na každej strane. Ľutujeme zranenia a úmrtia, súcitíme so všetkými miliónmi utečencov, so ženami, ktoré poskytujú životne dôležitú starostlivosť, bojujú za svoje živobytie a mier napriek porušovaniu ľudských práv. Sme hlboko znepokojení tým, že táto vojna ničí životné prostredie a infraštruktúru Ukrajiny, spôsobuje materiálne, hospodárske, environmentálne a psychologické katastrofy.

Osobitný obdiv a solidaritu si zaslúžia všetci tí, ktorí sa podľa svojho svedomia, schopností a možností snažili zabrániť tejto vojne a ktorí sa jej bránia aj teraz, odmietajú viesť agresívnu vojnu, bojujú proti vojnovej propagande, snažia sa zastaviť vojnovú mašinériu, bránia sa invázii nenásilným odporom, pričom často musia zažívať nepriateľstvo a prenasledovanie, či už na Ukrajine alebo v Rusku, ale aj v Bielorusku.

Táto vojna má aj ničivé globálne dôsledky. Vedie k zvyšovaniu cien potravín a energie a k nedostatku obilných výrobkov, čo prehlbuje chudobu a vyvoláva hladomory, najmä na globálnom Juhu. Rastúce geopolitické napätie a preteky v zbrojení v dôsledku tejto vojny destabilizujú svetovú politiku a odčerpávajú cenné zdroje, ktoré sú zúfalo potrebné na zabezpečenie potravín a zdravia a na boj proti ekologickým katastrofám.

Zvážme celú zložitosť tohto dlhotrvajúceho konfliktu

Musíme si uvedomiť dlhú históriu tohto konfliktu a zložitosť tejto vojny. Zjednodušene povedané, ide o tri vojny v jednej: pokračovanie vnútornej vojny medzi ukrajinskou vládou a separatistickými provinciami, ktorú podporuje a podnecuje Rusko; ruskú inváziu na Ukrajinu, po ktorej nasledovala totálna ruská vojna proti ukrajinskej armáde a ľudu prakticky bez obmedzenia; a medzinárodnú podporu Ukrajiny zo strany NATO a EÚ humanitárnymi, kultúrnymi, psychologickými, hospodárskymi a vojenskými prostriedkami, ale bez priamej intervencie. Túto poslednú činnosť vníma Rusko a tiež mnohé štáty globálneho Juhu ako zástupnú vojnu.

Hlbší historický a geopolitický kontext tejto vojny presahuje hranice Ukrajiny a Ruska a zahŕňa konflikt medzi Ruskom a USA o kontrolu nad východnou časťou strednej Európy. Práve kvôli tejto zložitej konštelácii sa boje vedú s takou horlivosťou a stále existuje hrozba nekontrolovateľnej eskalácie až po svetovú vojnu a dokonca jadrovú vojnu.

Bez ohľadu na príčiny tejto vojny treba pripomenúť, že článok 51 Charty OSN stanovuje nielen právo na sebaobranu, ale aj povinnosť medzinárodného spoločenstva riešiť konflikty mierovou cestou a obnoviť medzinárodný mier a bezpečnosť.

To, čo robí vojnu na Ukrajine mimoriadne nebezpečnou, je skutočnosť, že aj v druhom roku vojny sa všetky bojujúce strany sústreďujú len na víťazstvo, pričom nevyvíjajú žiadne úsilie o dosiahnutie mieru. Zatiaľ veria, že túto vojnu možno rozhodnúť na bojisku. Poprední odborníci sú však presvedčení, že táto vojna predstavuje patovú situáciu. To znamená riziko permanentnej opotrebovacej vojny s veľkou neistotou, ktorú si ani jedna strana nemôže z dlhodobého hľadiska dovoliť bez toho, aby si sama neuškodila. Akékoľvek pokračovanie vojny len zvyšuje riziko svetovej vojny, vrátane jadrových možností, bez víťaza na ktorejkoľvek strane. Čím dlhšie bude vojna trvať, tým ťažšie a zároveň aj naliehavejšie bude jej ukončenie. Skôr či neskôr budú obe strany konfliktu považovať rokovania za jediné východisko. Čím skôr toto poznanie prevládne, tým viac životov sa môže zachrániť, tým viac utrpenia a ničenia sa môže odvrátiť.

Naliehavá výzva na mier: prímerie a rokovania

Je čas, aby zbrane utíchli a aby diplomacia začala transformovať konflikt mierovými prostriedkami. Je potrebné nájsť východisko zo špirály vojenskej eskalácie. Na tento účel je nevyhnutné prímerie a mierové rokovania. Je čas vrátiť sa k medzinárodným záväzkom, ktoré stanovuje Charta OSN.

Vojna sa nesmie považovať za niečo nevyhnutné: nesmieme si zvyknúť na vojnu! Proti logike vojny postavme logiku mieru! Uvedomme si a prijmime zložitosť tejto vojny namiesto toho, aby sme sa riadili binárnymi schémami nepriateľ – priateľ. Uznajme právo ľudí na mier a nenásilie a právo budúcich generácií žiť v rozumnom svete. Nádej pri hľadaní mierových riešení nám dáva najmä skutočnosť, že aj z Ruska a z Ukrajiny sa čoraz viac ozývajú hlasy za mierové riešenie konfliktu.

Ako predpoklad dosiahnutia mieru musíme mať na pamäti základné zásady Charty OSN, najmä tieto:

– rešpektovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých krajín;
– uznanie, že všetky krajiny majú právo na bezpečnosť;
– povinnosť hľadať mierové riešenie všetkých vnútroštátnych a medzištátnych konfliktov;
– nevyhnutnosť pracovať na udržateľnom mierovom systéme v duchu vzájomného porozumenia, zrieknutia sa hrozieb a obnovenia dôvery;
– plné uznanie a uplatňovanie ľudského práva na odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia, ktoré je tiež faktorom budovania mieru.

S pomocou sprostredkovateľov by sa mohli začať rokovania s cieľom ukončiť vojnu, obnoviť mier a vyriešiť všetky spory. Mier, nie vojna je cestou k spravodlivosti. Skúsenosti s riešením konfliktov ukazujú, že rokovania bez predbežných podmienok sa môžu úspešnejšie začať a doviesť do konštruktívneho konca.

Viaceré štáty už vyjadrili ochotu pomôcť priviesť bojujúce strany k rokovaciemu stolu a pôsobiť ako sprostredkovatelia. My ako občianska spoločnosť chceme tiež prispieť. Mier nie je len výsadou štátov a diplomatov, ale v súčasnosti sa na ňom podieľa čoraz viac celosvetová občianska spoločnosť. Oficiálne rokovania musia byť aktívne pripravované a podporované dialógom s miestnymi predstaviteľmi občianskej spoločnosti medzi Ukrajinou a Ruskom a v rámci nich, najmä vnútornými mediátormi/facilitátormi, osobitne ženami. Pracujme na vytvorení globálneho mierového hnutia ako súčasti globálnej protivojnovej koalície s cieľom zastaviť nielen túto vojnu, ale aj rozvíjať kultúru mieru a transformácie konfliktov.

S úctou k napadnutému ukrajinskému ľudu a vedomí si poučení z mierového výskumu zdôrazňujeme, že ako medzinárodné mierové hnutie nemáme právo ani kompetenciu predvídať mierové rokovania ani predkladať konkrétne návrhy na urovnanie konfliktu. Táto úloha prináleží výlučne samotným stranám konfliktu. Chceme však povzbudiť obe strany, aby hľadali nenásilné východiská z dilemy tejto ničivej vojny.

V každom prípade je dôležité brať do úvahy doterajšie „línie“ konfliktu. Ich spracovanie a konštruktívne prekonanie je predpokladom akejkoľvek transformácie konfliktu. Medzi tieto konfliktné línie patria okrem iného:

– Ukrajinská pozícia obrany svojej slobody a „hodnôt Západu“ – Ruská pozícia obrany „multipolárneho svetového poriadku“;
– požiadavka stiahnutia ruských vojsk zo strany Ukrajiny – ruská pozícia, že tieto územia teraz patria Ruskej federácii;
– požiadavka na bezpečnostné záruky proti novému vpádu Ruska na ukrajinskú stranu -– ruská požiadavka, aby Ukrajina nevstupovala do NATO.

Okrem toho sa pri akejkoľvek transformácii konfliktu musia zvážiť rôzne osvedčené nástroje na riešenie dlhotrvajúcich a zložitých konfliktov a vojen: návrhy na umiestnenie jednotiek OSN na sporných územiach; dlhodobé hľadanie riešení sporných územných otázok prostredníctvom rokovaní na všetkých úrovniach vrátane občianskej spoločnosti a s podporou mediátorov; účasť medzinárodného spoločenstva na riešení kolektívnej bezpečnosti; v tomto konkrétnom prípade možno aj nové formy nadnárodnej restoratívnej justície.

Medzinárodné spoločenstvo a občianska spoločnosť musia nielen pomôcť naštartovať tento mierový proces, ale musia ho aj podporovať prostredníctvom rôznych opatrení a vytvárať preň vhodné rámcové podmienky. Pretože mier je v konečnom dôsledku nedeliteľný. V prvom rade:

– Potrebujeme novú mierovú architektúru pre Európu. Najmä európske štáty musia pracovať na občianskom paneurópskom mierovom poriadku podľa helsinskej zásady kolektívnej bezpečnosti a vzájomnej dôvery. Dlhodobým cieľom je „spoločný európsky dom“ (Gorbačov). To zahŕňa aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a nové vzťahy s Ruskom.

– Obnova zdevastovanej Ukrajiny musí byť úlohou medzinárodného spoločenstva a Rusko by malo v tomto procese niesť určitú zodpovednosť.

– Rusko, NATO a USA – všetci musia prestať sledovať svetovú politiku ako mocenskú politiku. Namiesto neustálej snahy o dominanciu by si mali uvedomiť, že multipolárne mierové usporiadanie sveta je aj v ich vlastnom záujme.

– Odzbrojenie sa musí vrátiť na program medzinárodného mieru. Bez odzbrojenia nie je možné vyriešiť globálne výzvy. Všetky štáty by mali podstatne znížiť svoje vojenské výdavky a uvoľnené prostriedky investovať do nástrojov na transformáciu občianskych konfliktov, mierový výskum a mierové vzdelávanie.

– Žiadna krajina nemá právo vyhrážať sa použitím jadrových zbraní. Všetky štáty by mali podpísať Zmluvu o zákaze jadrových zbraní, aby sa svet stal bezpečnejším miestom.

– Všetky štáty a všetci ľudia by mali pracovať na kultúre mieru; médiá sa nesmú nechať zneužiť na vojnovú propagandu, ale musia svoje úsilie nasmerovať na perspektívy mieru; výchova k mieru sa musí stať základným princípom vzdelávania.

CELÝ SVET POTREBUJE MIER

Táto vojna nerozdeľuje len Ukrajinu a Rusko, ale aj ľudí a sociálne hnutia v susedných krajinách a dokonca aj na celom svete. Naše spoločné úsilie o spravodlivý a udržateľný mier nás môže opäť zblížiť.

Vojna je urýchľovačom krízy, zastavenie vojny a prezbrojenie znamená záchranu ľudských životov a umožňuje investovať do zdravotníctva, vzdelania, životného prostredia, spoločnej bezpečnosti a prosperity pre všetkých. Koniec koncov, v stávke je naša globálna priorita číslo jeden: všetci musíme spolupracovať, aby sme sa zachránili ako ľudstvo, odvrátili ekologickú a jadrovú katastrofu a zachovali životné podmienky na planéte.

Urobme teda z hľadania mierového riešenia tejto vojny bod obratu v dejinách ľudstva. Slová slávneho Russell-Einsteinovho manifestu z roku 1955 nám pripomínajú našu dnešnú naliehavú úlohu: „Ak sa tak rozhodneme, čaká nás neustály pokrok v šťastí, poznaní a múdrosti. Zvolíme si radšej smrť, pretože nemôžeme zabudnúť na naše hádky? Apelujeme ako ľudské bytosti na ľudské bytosti: pamätajte na svoju ľudskosť a zabudnite na ostatné. Ak to dokážete, cesta je otvorená do nového raja; ak nie, leží pred vami riziko univerzálnej smrti.“

ZÁVER

Samit bol jedinečnou príležitosťou stretnúť zástupcov mierových hnutí a mierumilovných ľudí zo všetkých kútov sveta, ktorých spoločným cieľom je čo najskôr ukončiť konflikt na Ukrajine a dosiahnuť mier nenásilnými prostriedkami. Mier nie je len úlohou štátov a diplomatov, ale v súčasnosti čoraz viac aj globálnej občianskej spoločnosti. Čo je teraz naliehavo potrebné, je globálne hnutie požadujúce, aby všetky strany prestali bojovať a začali rokovať. Mierové hnutia nesmú byť umlčané, pretože zastupujeme väčšinu mierumilovných ľudí a aj preto musíme trvať na tom, aby bol náš hlas vypočutý. Zároveň je nevyhnutné vyvíjať tlak na vlády, aby posielali diplomatov, nie zbrane. Účastníci vyzývali, aby sa všetky budúce voľby niesli v znamení mieru („zastavte vojnu, dajte šancu mieru“) – apel, ktorý je momentálne aktuálny aj pre Slovensko.

Viedenský samit pre mier na Ukrajine môže byť silným znamením nádeje a katalyzátorom ďalších a silnejších mierových akcií po celom svete. Budúcnosť ľudstva visí na vlásku; musíme využiť chvíľu, kým nebude príliš neskoro.

Je čas, aby zbrane utíchli a aby sa konflikt začal riešiť diplomatickou cestou. Proti logike vojny musíme postaviť logiku mieru.

Vyhlásenie z medzinárodného samitu za mier na Ukrajine (Viedeň, Rakúsko)

Mier mierovými prostriedkami. Prímerie a rokovania teraz! (11. júna 2023)

My, organizátori Medzinárodného summitu za mier na Ukrajine, vyzývame lídrov vo všetkých krajinách, aby konali v prospech okamžitého prímeria a rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.

Sme široká a politicky rôznorodá koalícia, ktorá zastupuje mierové hnutia a občiansku spoločnosť vrátane veriacich v mnohých krajinách. Sme pevne zjednotení v našom presvedčení, že vojna je zločinom proti ľudskosti a že súčasná kríza nemá vojenské riešenie.

Sme hlboko znepokojení a zarmútení vojnou. Státisíce boli zabité a zranené a milióny boli vysídlené a traumatizované. Mestá a dediny po celej Ukrajine a prírodné prostredie sú zničené.

Ak by konflikt eskaloval k použitiu jadrových zbraní, mohlo by dôjsť úmrtiam a utrpeniu v oveľa väčších rozmeroch, čo je riziko, ktoré je dnes vyššie ako kedykoľvek predtým od čias kubánskej raketovej krízy.

Odsudzujeme nezákonnú inváziu Ruska na Ukrajinu. Inštitúcie zriadené na zabezpečenie mieru a bezpečnosti v Európe zlyhali a zlyhanie diplomacie viedlo k vojne. Teraz je naliehavo potrebná diplomacia na ukončenie vojny skôr, ako zničí Ukrajinu a ohrozí ľudstvo.

Cesta k mieru musí byť založená na zásadách spoločnej bezpečnosti, rešpektovania medzinárodných ľudských práv a sebaurčenia všetkých spoločenstiev.

Podporujeme všetky rokovania, ktoré zastávajú logiku mieru namiesto nelogiky vojny.

Potvrdzujeme svoju podporu ukrajinskej občianskej spoločnosti, ktorá bráni svoje práva. Zaväzujeme sa posilniť dialóg s tými, ktorí v Rusku a Bielorusku riskujú svoje životy, keď sa stavajú proti vojne a chránia demokraciu.

Vyzývame občiansku spoločnosť vo všetkých krajinách, aby sa k nám pripojila v rámci týždňa globálnej mobilizácie (sobota 30. septembra – nedeľa 8. októbra 2023) za okamžité prímerie a mierové rokovania na ukončenie tejto vojny.

Viedeň, 11. júna 2023

„Všetci musíme prispieť svojím dielom, aby sme boli schopní splniť úlohu mieru.“
Albert Einstein

Iveta Kompišová, predsedníčka Správnej rady OZ Zjednotení za mier