GUSTÁV MURÍN, biológ, spisovateľ, publicista
Tri NAJ-knihy
Je ťažké zúžiť tento výber, keď mňa od mladosti zaujali a aj nadchli slávni svetoví autori ako Hemingway, London (málo známy román „Tulák po hviezdach“), Exupéry (takmer neznáma „Citadela“), Kapuściński, Márquez, Orwell, Forsyth (geniálny „Šakal“), ale aj tí už zabudnutí ako Bruno Traven či Isaac Babel. Z českej literatúry to boli Wolker (jeho posledná báseň „Smrt není zlá…“ je fascinujúca svojou úprimnosťou), Čapek, Kisch, Ludvík Němec (prozaik z Brna), Pavel Verner (prozaik z Prahy), Mirek Huptych (básnik a kolážista z Prahy) i fantasticky predvídavý Souček. Z našich jediný naozaj svetový autor Mňačko („Polnočný rozhovor“), geniálny básnik Válek a o generáciu mladší Jožko Urban (spájal ich pozoruhodný „démon alkoholu“)…
No ale keď už vyberať, tak:
1. Na samej špičke je Joseph Heller, ktorý nás očaril ako gymnazistov a na ktorého geniálny štýl na žiaľ už nikto nenadviazal. My sme vedeli dokonca naspamäť celé pasáže z jeho románu „Hlava XXII“ (Nakladateľstvo Pravda 1975). On totiž priniesol do svetovej literatúry očarujúcu špetku humoru, čo v nej odvtedy zase chýba. Je to jediný autor, od ktorého som si túto knihu kúpil postupne v piatich vydaniach práve pre to očarenie z mladosti. Mimochodom, slovenský preklad Dušana Janáka v tomto prípade bol lepší ako ten český. A samozrejme, že mám aj všetky jeho nasledujúce tituly, ktorých však nie je veľa.
2. Ryszard Kapuściński bol poľský autor, ktorého útle knižky literárnych reportáží vychádzali po celom svete až ich predaj dosiahol milión výtlačkov. Medzi nimi asi najslávnejší je titul „Imperátor“ o posledných dňoch etiópskeho cisára Haile Selasie. Je to neuveriteľný príbeh ako rozpadajúca sa politická moc strháva so sebou do zabudnutia ešte včera tých na výslní – myslím, že by to bolo veľmi poučné čítanie pre tých našich dnešných samo-vládcov. Ryszarda som mal ešte šťastie stretnúť osobne vďaka medzinárodnému štipendiu v roku 1997, ktorého bol supervízorom. Veľmi sme si rozumeli, lebo jeho knižky som priam hltal už od roku 1977. Stal sa mojím literárnym tútorom a veľmi mi pomohlo jeho odporúčanie pre najväčšie americké vydavateľstvá, aby som až tam za oceánom pochopil, na čo ma upozorňoval už vopred – že Kapuściński je len jeden :).
3. Básnická zbierka „Slovo“ od Miroslava Válka je vystavená v našej obývačke, tak ako kedysi bolo zvykom. To ešte boli časy, keď sa ľudia chválili pred návštevami, čo všetko prečítali. Dnešné obývačky súčasnej generácie sú v tomto smere pustatinou bez náznaku, že by boli na čítanie obyvatelia toho konkrétneho bytu kníh hrdí. Zo zbierky „Slovo“ viem dodnes naspamäť stať charakterizujúcu, čo je báseň, ktorá začína slovami „Tak si ju berte, keď sa ponúka…“. Válka som mal tú česť stretnúť osobne, dokonca s ním ako ministrom kultúry rokovať na čele delegácie mladých autorov, keď sme bojovali o publikačný priestor. Ten bol po zámernom normalizačnom zániku časopisu „Mladá tvorba“ od roku 1969 minimálny. Válek bol veľmi chápavý a ústretový. Nebolo jeho vinou, že jeho odobrenie našej iniciatívy vtedajšie vedenie Zväzu slovenských spisovateľov zosabotovalo a otočilo nakoniec proti nám, či skôr proti mne ako „provokatérovi“, o ktorom vtedajší bard Mihálik vyhlásil: „Je ako šťuka v našom pokojnom rybníku“. Tak ma odstavili od publikovania úplne, až som sa im vrátil cez Česko, kde mi vyšiel aj môj knižný debut, keďže rukopis vyhral v anonymnej federálnej súťaži, ale to už je iná kapitola…
* * *
Anketa – vyhlásenie
MOJE NAJMILŠIE | KNIHY KU KTORÝM SA RADI VRACIAME
Anketa – odpovede
MOJE NAJMILŠIE 1 | Ľuboš Blaha, Stanislav Buchta, Michal Majtán
MOJE NAJMILŠIE 2 | Rastislav Tóth Lukáš Perný, Jozef Špaček
MOJE NAJMILŠIE 3 | Jaroslav Rezník, Jaroslav Čejka
MOJE NAJMILŠIE 4 | Gabriela Rothmayerová, Vladimír Blaho
MOJE NAJMILŠIE 5 | Ján Lofaj, Peter Juza
MOJE NAJMILŠIE 6 | Helena Dvořáková, Hana Košková
MOJE NAJMILŠIE 7 | Oľga Škorecová, Jozef Schwarz
