Ukrajina: Washingtonský kartáginský mier sa stretáva s realitou

Douglas Macgregor je bývalý plukovník americkej armády a vládny úradník vo výslužbe, bývalý poradca ministra obrany v Trumpovej vláde. Čitateľov Slova upozorňujeme, že je to konzervatívny autor s vojenskou kariérou vo vojnách vedených USA (Vojna v Zálive, agresia proti Srbsku, jeho bombardovanie), teda skúsený vojnový veterán, zároveň je autorom piatich kníh. Prinášame jeho pohľad na tragickú vojnu preto, aby si čitateľ sám mohol vytvoriť obraz nielen o prebiehajúcom konflikte, ale aj o širšom spektre názorov v americkom verejnom priestore, aký nám ne/ukazuje každodenný hlavný propagandistický prúd. Nerobíme si nárok na privlastňovanie jedinej možnej pravdy.

(Poznámka: Kartáginský mier znamená nastolenie veľmi brutálneho „mieru“ dosiahnutého úplným rozdrvením nepriateľa. Termín pochádza z obdobia po Druhej púnskej vojne, Kartágo stratilo všetky svoje kolónie, bolo donútené demilitarizovať a neustále vzdávať hold Rímu a mohlo vstúpiť do vojny iba s rímskym dovolením. Na konci Tretej púnskej vojny Rimania  Kartágo vypálili a jeho obyvateľstvo zotročili.)

Politickí a vojenskí vodcovia, ktorí zatiahli Ameriku do vojen svojím vlastným rozhodnutím vo Vietname, na Balkáne, v Afganistane a Iraku, to spravidla urobili, lebo boli presvedčení, že boje budú krátke a rozhodujúce. Americkí prezidenti, prezidentskí poradcovia a vysokí vojenskí činitelia sa nikdy nepozastavili nad tým, že národná stratégia, ak vôbec existuje, pozostáva z vyhýbania sa konfliktom, pokiaľ nie je národ napadnutý a prinútený bojovať.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Najnovšou obeťou tejto mentality je Ukrajina. Bez kritickej analýzy základných a odvetvových základov ruskej národnej moci a jeho strategických záujmov sa americkí vojenskí vodcovia a ich politickí šéfovia pozerali na Rusko cez úzko zameranú optiku, ktorá zväčšovala silné stránky USA a Ukrajiny, ale ignorovala strategické výhody Ruska – geografickú hĺbku, takmer neobmedzené prírodné zdroje, vysokú sociálnu súdržnosť a vojensko-priemyselnú kapacitu schopnú rýchlo zvýšiť svoju vojenskú silu.

Ukrajina je teraz vojnovou zónou, ktorá podlieha rovnakému zaobchádzaniu, aké americké ozbrojené sily uvalili na Nemecko a Japonsko počas druhej svetovej vojny, na Vietnam v 60. rokoch a na Irak počas desaťročí. Systematicky sa ničia energetické siete, dopravné siete, komunikačná infraštruktúra, výroba paliva a sklady munície. Milióny Ukrajincov naďalej utekajú z vojnovej zóny v snahe o bezpečnosť, čo má hrozivé dôsledky pre európske spoločnosti a ekonomiky.

Pritom sa Bidenova administratíva opakovane dopúšťa neodpustiteľného hriechu v demokratickej spoločnosti, keď odmieta povedať americkému ľudu pravdu: v rozpore s populárnym naratívom „ukrajinského víťazstva“ v západných médiách blokujúcich akékoľvek informácie, ktoré mu odporujú, Ukrajina nevyhráva a nevyhrá túto vojnu. Mesiace ťažkých ukrajinských obetí, ktoré sú výsledkom nekonečnej série nezmyselných útokov proti ruskej obrane na juhu Ukrajiny, nebezpečne oslabili ukrajinské sily.

Ako sa dalo predpokladať, európski členovia NATO, ktorí nesú hlavné dopady vojny na ich spoločnosti a ekonomiky, sú čoraz viac rozčarovaní ukrajinskou zástupnou vojnou Washingtonu. Európske obyvateľstvo otvorene spochybňuje pravdivosť tvrdení v tlači o ruskom štáte a amerických cieľoch v Európe. Prílev miliónov utečencov z Ukrajiny spolu s kombináciou obchodných sporov, ziskov z predaja zbraní USA a vysokých cien energií hrozí, že sa európska verejná mienka obráti proti vojne, Washingtonu a NATO.

Premenou prešlo aj Rusko. V prvých rokoch funkčného obdobia prezidenta Putina boli ruské ozbrojené sily organizované, cvičené a vybavené výlučne na národnú územnú obranu. Vedenie špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine však ukázalo nedostatočnosť tohto prístupu pre národnú bezpečnosť Ruska v 21. storočí.

Úvodná fáza špeciálnej vojenskej operácie sa začala v tzv. obmedzenej prevádzke s neznámym cieľom. Spätne sa ukazuje, že Moskva nikdy nemala v úmysle urobiť viac, než presvedčiť Kyjev a Washington, aby zabránili vstupu Ukrajiny do NATO, ako aj ďalšiemu zlému zaobchádzaniu s Rusmi na Ukrajine. Špeciálna vojenská operácia však bola založená na nesprávnych predpokladoch. Ako sa ukázalo, jej obmedzený rozsah dosiahol skôr opak toho, čo si Moskva želala, a vyvolala skôr dojem slabosti ako sily.

Po tom, čo Moskva dospela k záveru, že základné predpoklady týkajúce sa pripravenosti Washingtonu rokovať a robiť kompromisy sa nenaplnia, nariadil Putin vypracovať nové operačné plány s novými cieľmi: po prvé, rozdrviť ukrajinského nepriateľa; po druhé, odstrániť akékoľvek pochybnosti vo Washingtone a v európskych metropolách, že Rusko dosiahne víťazstvo podľa jeho vlastných podmienok; a po tretie, vytvoriť nový územný status quo zodpovedajúci národnej bezpečnosti Ruska.

Po predložení a schválení nového plánu prezident Putin odsúhlasil program v ekonomike síl na obranu ruských územných ziskov s minimálnymi silami, kým nebudú zhromaždené potrebné zdroje, spôsobilosti a ľudské sily na rozhodujúce operácie. Putin tiež vymenoval nového veliteľa operácie, generála Sergeja Surovikina, ktorý rozumie zadaniu a má schopnosť dosiahnuť cieľ.

Nadchádzajúca útočná fáza konfliktu ukáže, aká je nová ruská sila a jej budúce schopnosti. V čase písania tohto článku je na južnej Ukrajine, v západnom Rusku a Bielorusku zhromaždených 540 000 ruských bojových síl. Počty naďalej rastú, ale už zahŕňajú 1 000 raketových delostreleckých systémov, tisíce taktických balistických rakiet, riadených striel a bezpilotných lietadiel, plus 5 000 obrnených bojových vozidiel vrátane najmenej 1 500 tankov, stovky dronov, helikoptéry a bombardéry. Táto nová sila má len málo spoločné s ruskou armádou, ktorá zasiahla pred 9 mesiacmi 24. februára 2022.

Teraz je možné predpokladať, že nové ruské ozbrojené sily budú určené na vykonávanie strategicky rozhodujúcich operácií. Výsledná ruská sila bude pravdepodobne čerpať inšpiráciu z konštrukcie ozbrojených síl a operačného rámca odporúčaného v práci generálplukovníka Machmuta Garejeva (ruský armádny generál – pozn. redakcie) Ak vojna príde zajtra? Obrysy budúceho ozbrojeného konfliktu. Nové vojenské akcie budú pozostávať z oveľa väčších existujúcich síl, ktoré môžu viesť rozhodujúce operácie v relatívne krátkom čase s minimálnym posilnením a prípravou.

Inak povedané, zdá sa, že keď sa konflikt skončí, Washington podnietil ruský štát, aby vybudoval svoju vojenskú silu, čo je presný opak fatálneho oslabenia, ktoré zamýšľal, keď sa vydal na cestu vojenskej konfrontácie s Moskvou.

Ale žiadna z týchto udalostí by nemala nikoho vo Washingtone prekvapiť. Počnúc Bidenovým prejavom vo Varšave, v ktorom požadoval zmenu režimu v Moskve, Bidenova administratíva odmietla vnímať zahraničnú politiku z hľadiska stratégie. Ako hlúpy generál, ktorý trvá na obrane každého centimetra pôdy do posledného muža, prezident Biden potvrdil záväzok Spojených štátov postaviť sa proti Rusku a potenciálne aj proti každému národnému štátu, ktorý nedokáže splniť pokrytecké demokratické štandardy globalizmu, bez ohľadu na cenu, ktorú prinesie americký ľud, či už z hľadiska bezpečnosti alebo prosperity.

Bidenov prejav vo Varšave bol plný emócií a uviaznutý v ideológii moralizujúceho globalizmu, ktorý je populárny vo Washingtone, v Londýne, Paríži a Berlíne. Ale pre Moskvu sa prejav rovnal kartáginskému mierovému plánu. Bidenovo správanie americkej zahraničnej politiky „neberte zajatcov“ znamená, že výsledok ďalšej fázy ukrajinskej vojny nezničí len ukrajinský štát. Zničí aj posledné zvyšky povojnového liberálneho poriadku a spôsobí dramatický posun moci a vplyvu v celej Európe, najmä v Berlíne, z Washingtonu do Moskvy a v istej miere do Pekingu.

SÚVISIACE:
Oskar Krejčí:
Věčná válka
Volodymyr Iščenko: Smerom k priepasti

Eduard Šebo: Kto nesie zodpovednosť za eskaláciu a predlžovanie rusko-ukrajinského konfliktu?
Kto zavelil generálovi Surovikinovi?
Surovikin, koridor a mierové jednotky. Ako Rusko zmenilo svoje ciele vo vzťahu k Ukrajine
Eduard Chmelár: Ako sa dostať z ukrajinskej pasce

Juraj Draxler: Krymský most I.
Juraj Draxler: Krymský most II.

(Celkovo 857 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter