Informovanie našich médií o rusko-ukrajinskej vojne je jednostranné, niekedy až primitívne propagandistické. Preto našim médiám neprišla vhod prednáška amerického profesora Johna J. Mearsheimera o príčinách tejto „katastrofy s nedozernými následkami“, ktorej zhrnutie sme v Slove uverejnili. Z toho istého dôvodu si nevšímajú ani názory ukrajinského sociológa Volodymyra Iščenka, priniesli sme dva jeho texty: Ruský vojenský keynesianizmus a Smerom k priepasti. Nezaujímala ich ani analýza Vladimíra Frolova, uverejnená na webe Carnegie politika, v Slove: Surovikin, koridor a mierové jednotky…
Dnes k týmto textom prinášame pohľad z ruskej strany, názory predstaviteľa Vladimira Orlova, vedúceho „provojnovej“ mimovládnej organizácie Veče, ktorej cieľom je podpora zachovania domácich tradícií a kultúrneho dedičstva, z jeho rozhovoru pre portál business-gazeta.ru.
[[: Predtým ešte, keďže obsahom rozhovoru, sú najmä okolnosti stiahnutia ruských vojsk z Chersonu, ako to nazvať, povšimnutia hodná „zaujímavosť…
Horúca vojna na Ukrajine má aj svoju mediálnu tvár. Pri posledných udalostiach v Chersone sa Kyjev prísne ohradil proti „nepreverenému“ spravodajstvu dokonca veľkých mediálnych hráčov. Čo sa tam vlastne stalo? Oslobodili Ukrajinci Cherson bez bitky? Novinári priniesli zábery z tohto mesta ešte skôr, ako tam bola ukrajinská armáda. Kyjev nato ostro zaútočil: „Aktuálne predstavitelia niektorých médií ignorovali obmedzenia a varovania a vynášali von informácie o dianí v meste Cherson bez súhlasu zodpovedných veliteľov a tlačových oddelení vojenských jednotiek.“ Viktor Kovalenko (bývalý ukrajinský novinár a vojenský veterán): „Pre nezodpovedné správanie a ,predčasné‘ návštevy vojnových zón v Chersonskej oblasti bez povolenia odobrala Ukrajina novinárske akreditácie západným novinárom a členom televíznych štábov vrátane americkej CNN, britskej Sky News, talianskym novinám a ukrajinským hromadske.ua a Suspilne news.“:]]
Prečo sa RF dostala do situácie, že generál Sergej Surovikin a minister obrany Sergej Šojgu oznámili nevyhnutnosť stiahnuť jednotky z Chersonu?
Vladimir Orlov hovorí, že všetci, ktorí sledujú udalosti súvisiace so špeciálnou vojenskou operáciou, si boli vedomí toho, že sa tento nepríjemný moment chystá. Skôr či neskôr bol tento ústup nevyhnutný. Od konca augusta – začiatku septembra sa začalo povrávať, že sa to skôr či neskôr stane. Otázka bola jednoduchá: kedy?
Dobre vieme, že armáda nerozhoduje samostatne, ale robí presne to, čo jej politici prikážu. Politici z nejakého dôvodu (je mi ťažké uhádnuť, čo bolo motiváciou opustiť Cherson) urobili toto rozhodnutie. Myšlienka, že mesto bude opustené, kolovala po Chersone už dlho. Opakujem ešte raz: Neviem pomenovať dôvod. Zrejme na to existujú závažnejšie politické rozhodnutia, ktoré by sa dali dosiahnuť ako výsledok zákulisných rokovaní medzi Johnom Sullivanom (do 4. septembra 2022 americkým veľvyslancom v Moskve – pozn. red.) a naším veľvyslancom v Amerike. Pravdepodobne toto a možno aj niečo iné.
Najdôležitejšia vec, ktorá odznela na stretnutí so Šojguom, je, že naša armáda je v defenzíve. Armáda dnes stojí pred úlohou zostať v defenzíve.
Jediným miestom, kde prebiehajú útočné akcie, je oblasť Donecka, kde je úlohou oslobodiť Doneckú ľudovú republiku.
Teraz, ako uviedli vysokí vojenskí predstavitelia, ponecháme obranu na ľavom brehu Dnepra. Žiaľ, na toto predmostie už druhýkrát nebude možné vstúpiť tak ľahko ako na jar. Je to spôsobené tým, že jednotky kyjevského režimu nahromadili dostatok záloh a zdrojov a nie je jednoduché zaútočiť cez takúto prekážku. S najväčšou pravdepodobnosťou, ak dôjde k útoku na pravom brehu, všetko sa zmení na mimoriadne ťažké straty, neporovnateľné s tými, ktoré sme utrpeli túto jar.
[[: V Rusku z ústupu od Chersonu nastalo veľké rozčarovanie, v politickej diskusii u prokremeľského moderátora Vladimira Solovjeva to tlmočil známy ruský režisér Karen Šachnazarov: ľudia sa pýtajú, čo sa stalo a ako je to možné.
Všetko zostalo bez vysvetlenia, hoci ľudia očakávali vystúpenie vrchného veliteľa alebo niekoho na vysokej úrovni. Nie ministra obrany Šojgua. Vladimir Solovjev sa ostro obrátil na prítomného vysokého predstaviteľa Dumy Konstantina Zatulina – ako je možné, že na opustenie čerstvo pričleneného územia k Ruskej federácii (Cherson) nie je odpoveď?:]]
Aj v rozhovore pre business-gazeta.ru zaznie otázka, ako je možné, že po prvý raz od Veľkej vlasteneckej vojny prenechávajú Rusi hlavné mesto regiónu nepriateľom. Otázka: Že by sa naša armáda skutočne ukázala ako slabá v tomto sektore?
– Môžem uviesť veľa príkladov, keď sa armáda bránila v horších podmienkach, keď bola obkľúčená. Dajú sa uviesť príklady zo svetovej alebo našej histórie, keď armáda v mimoriadne ťažkých podmienkach, ťažších ako tie, ktoré mala chersonská posádka, dosiahla víťazstvo.
Napokon, môžem uviesť Západný Berlín alebo obkľúčeného Paulusa. Áno, aj príklad obrany Stalingradu, keď boli naše jednotky zatlačené k Volge, napriek tomu pod nepriateľskou paľbou postupovali vpred. Volga nie je užšia ako Dneper, ale bol tam prísun zdrojov, prísun vojakov. Preto sa domnievam, že argument, že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách, že nám chýbajú zdroje, je slabý. Áno, aspoň po vode môžete posielať vojakov a zásoby, na člnoch privážať jedlo, náboje, muníciu.“
Pripomeňme, že od júla sme nezaznamenali nejaký výrazný pokrok: zaberú sa maximálne dve dediny. Napríklad dobytie obce Peski sa už považuje za veľké víťazstvo, prečo je to tak?
– Situácia sa, v porovnaní s tou, ktorá bola pred polrokom, zlepšuje. V tejto chvíli bol nepriateľ, ktorý predtým bojoval blízko Donecka, nútený ustúpiť na iné pozície. Musíte pochopiť, že 8 rokov sa tu kopali a hĺbili obrovské opevnené oblasti, ktoré sa dajú len veľmi ťažko dobyť. Aby sme to urobili rýchlejšie, musíme posilniť prednú líniu, a na to potrebujeme zmobilizovať nie 300 000, ale 700 000 alebo dokonca milión ľudí.
Len vtedy môžeme viesť prekvapujúce údery a pomocou týchto síl prelomiť obranu nepriateľa. Táto otázka už nie je pre nás ako verejne známe osoby, politikov, ale pre armádu. Musia dať jasne najavo, koľko ľudí, tankov, bômb, lietadiel, helikoptér, rakiet potrebujú, a nie aby sa šesť mesiacov trápili s tromi tankami a pokúšali sa nimi preniknúť do obrany opevneného územia. Treba im povedať, dajte nám 200 tankov, päť divízií a my tu do týždňa všetko prevalcujeme. No ak sa tam motajú tri tanky a jeden prápor, tak môžeme strieľať deň čo deň na tom istom mieste; týždenne postúpime niekoľko metrov.
Druhým problémom je zabezpečenie zdrojov. Mobilizácia, ktorú sme uskutočnili, 300 000 ľudí, umožní upchať diery v prvej línii. Ale stále je to veľmi málo, málo na vedenie aktívnych útočných operácií na fronte dlhom 1 200 kilometrov. Na to sú potrebné pozemné jednotky o počte milión ľudí.
A to je len na tejto frontovej línii, no stále máme pobaltské štáty, Ďaleký východ a sever. Fínsko vstúpilo do NATO, takže mobilizácia nie 300 tisíc, ale 2 milióny ľudí.
Otázka: Aká je pravdepodobnosť, že dôjde k druhej vlne mobilizácie?
– Považujem to za nevyhnutné. Ak je úlohou zaútočiť a rýchlo poraziť nepriateľa, potom je druhá vlna mobilizácie nevyhnutná. Toto nie je politická túžba, nie zoznam želaní, nie nadšenie z militarizmu, ale jednoducho štatistika a matematika.
Otázka: Američania ešte v septembri napísali, že za rok vyrobia také množstvo munície, ktoré Ukrajina minie za dva týždne a Rusko v určité dni – doslova za deň. Je to pravda?
– Sú to celkom spoľahlivé informácie… V skutočnosti existujú produkčné kapacity vrátane výroby munície, vychádzajúce zo schopností vojensko-priemyselného komplexu – nášho aj ukrajinského, ako aj kolektívneho Západu.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Západ aktívne zvyšuje svoj produkčný potenciál. Čo ukázala špeciálna operácia o možnostiach Rusov?
– Ukázala, že máme výborné delostrelectvo a delostreleckú školu. Taktiež naše opravárenské jednotky aj napriek neúspešnej reforme ozbrojených síl fungujú perfektne a dokážu stabilne a nepretržite opravovať techniku, ktorá prichádza na zberné miesta poškodených vozidiel. Čo je najdôležitejšie, zdá sa mi, špeciálna vojenská operácia ukázala, že liberálna nákaza, ktorá nakazila našu spoločnosť, nedokázala vlasteneckého ducha úplne vykoreniť. Ukázalo sa, že máme veľa ľudí, ktorí problematike ochrany národných záujmov nášho štátu naozaj rozumejú, vedia, čo je ideológia. Vo všeobecnosti sú ochotní obetovať sa pre dobro iných, hovorí Vladimir Orlov.
[[: Či je to pravda a ako dlho potrvá toto vojnové šialenstvo, nevie odhadnúť zatiaľ nikto. Isté je, že na fronte zomierajú mladí muži, ktorí budú chýbať Ukrajine, aj Rusku. Životy nikto nenahradí. Už aby sa to skončilo! :]]
