Britský portál UnHerd, ktorý ako prvý v júli upozornil na ukrajinský zoznam ľudí, ktorí „propagujú príbehy v súlade s ruskou propagandou“, priniesol pravdepodobne záverečnú kapitolu tohto príbehu.
Zoznam vzbudil medzinárodnú pozornosť, pretože na ňom bolo uvedených niekoľko významných západných intelektuálov a politikov, ako napríklad republikánsky senátor Rand Paul, bývalá demokratická kongresmanka Tulsi Gabbard, vojenský a geopolitický analytik Edward N. Luttwak, realistický politológ John Mearsheimer alebo známy novinár Glenn Greenwald. Našich koaličných politikov a niektoré média potešilo, že na tento zoznam bol zaradený aj Robert Fico, čo, samozrejme, aj patrične okomentovali.
Po zverejnení tohto zoznamu požiadal portál UnHerd jeho autora, Centrum pre boj proti dezinformáciám, ktoré je pracovným orgánom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, o informáciu o kritériách použitých pre zaradenie ľudí na tento zoznam. Úradujúci šéf centra Andrij Šapovalov nedávno portálu UnHerd odpovedal, že cieľom projektu bolo identifikovať jednotlivcov propagujúcich príbehy „v súlade s ruskou propagandou“ a že zatiaľ zoznam zahŕňa viac ako sto „vedcov, vojenského personálu, novinárov a politikov“. Centrum načrtlo osem hlavných „príbehov“, ktoré považuje za „v súlade s ruskou propagandou“. Sú nimi: „Na území Ukrajiny prebieha zástupná vojna medzi NATO a Ruskom; USA a NATO vyprovokovali Putina; udalosti v Buči sú podvodom; na Ukrajine je občianska vojna; sankcie proti Rusku nefungujú; Na Ukrajine sa nachádzajú základne NATO; Európske štáty uznávajú, že Krym bol vždy súčasťou Ruska; Ukrajina zvažovala násilím vstúpiť na Donbas a dobyť Krym.“ Podľa Šapovalova sa na zoznam dostali osoby „…vďaka propagácii príbehov, ktoré sú v súlade s ruskou propagandou, zahŕňajú tých, ktorí spĺňajú nasledovné kritériá: opakujú príbehy, ktoré rezonujú s ruským propagandistickým jazykom; robia to dlhodobo a systematicky; kremeľské médiá ich aktívne využívajú vo svojej propagande.“
UnHerd k tomu dodáva, že zatiaľ čo niektoré z uvedených príbehov sú jednoznačne považované za propagandu, ako napríklad tvrdenie, že „udalosti v Buči sú podvodom“, iné sú medzi západnými komentátormi veľmi diskutované. Fungovanie sankcii napríklad otvorene skúmajú mainstreamové publikácie ako The Guardian, The Economist alebo TIME. Napríklad Simon Jenkins v júli v denníku The Guardian tvrdil, že „západné sankcie proti Rusku sú najhoršie koncipovanou a kontraproduktívnou politikou v nedávnej medzinárodnej histórii“. Podobne sú diskutované názory, že „na území Ukrajiny prebieha zástupná vojna medzi NATO a Ruskom“ a „Spojené štáty americké a NATO vyprovokovali Putina“.
Andrij Šapovalov pre UnHerd uviedol, že ide o „flexibilný a neustále aktualizovaný“ dokument, ktorý je zameraný „v prvom rade na občanov Ukrajiny, aby sa zabránilo pokusom o manipuláciu verejnej mienky“. Autorka článku Finna McRedmonda však upozorňuje, že zoznam bol bez vysvetlenia odstránený z webovej stránky Centra pre dezinformácie. Je preto oprávnený záver, že tento blacklist sa nepodaril.
