Zajmite uhorského kráľa

Ako vieme, história je plná príbehov. Ibaže nie všetky dnes nachádzajú svojich poslucháčov, ba dokonca si môžeme oprávnene myslieť, že väčšina z nich sa napriek dobovým svedectvám, kronikárskym záznamom a ústnej tradícii nadobro stráca. Platí to pre dobu dávno minulú, ale aj tú, ktorá bola ešte prednedávnom našou súčasnosťou. Mesiace, roky a storočia plynú a mnohé sa z kolektívnej pamäti stratia. Tu obvykle nastupujú románopisci, aby na rozdiel od exaktnej histórie, ktorá si obvykle na veľké emócie nepotrpí, tieto príbehy sprístupnili pre svojich súčasníkov. Pretože to, čo zvyčajne ostáva mimo rozlišovacej schopnosti akademikov, literáti sprítomňujú plnokrvnou naráciou dávnych dejov so všetkým čo k nim patrí, bez ohľadu na to, či sa ich aktéri v dobrom alebo v zlom pamätihodne zapísali do dejín.

Miroslav Majerník: Zajmite uhorského kráľa,
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov,
Bratislava, 2024, 202 str.

Jedným z takýchto spisovateľov je aj stropkovský rodák Miroslav Majerník (*1950), erudovaný autor historických próz par excellence, ktorý nás na exkurziu do doby minulej zobral už vo viacerých tituloch bez ohľadu na to, či už je za nami desaťročia (Posledný autobus do Viedne, Preteky s časom, Ježiško na bicykli) alebo viac ako storočie (Dragún Jeho Veličenstva, Zrada rytiera Andreasa). Jeho najnovší tvorivý počin Zajmite uhorského kráľa siaha po námet do obdobia vlády Mateja Korvína (1458 – 1490), presnejšie do rokov 1471 až 1472, kedy panovník čelil nebezpečnému sprisahaniu, ktoré ho malo pripraviť o trón v intervencii poľského kráľa. V románe detailne vykresľuje charaktery nielen dobových veľmožov a predstaviteľov kléru, ktorí rozohrali nebezpečnú hru o moc, ale aj osudy bežných ľudí – poddaných, mešťanov, remeselníkov či žoldnierov –  vtiahnutých do víru dramatických udalostí. Autor s precíznosťou jemu vlastnou sleduje odveké ľudské slabosti vtedajších mocných v boji o ešte väčší vplyv a vystavuje ich ako negatívny príklad nám, súčasníkom, hoci si dobre uvedomuje, že ako ľudia sme históriou predsa len málo poučiteľní: „Ľudská bytosť, ktorú Boh stvoril na svoj obraz sa, česť výnimkám, nemení. Človek ako taký bol a bude v každej epoche svojho bytia bažiaci po moci a bohatstve neštítiac sa intríg, podrazov, ale ani zrady a vraždy, len aby sa dostal k cieľu, kde bude ešte mocnejší, ešte bohatší.“

Napriek tomu je humanistické posolstvo historickej prózy vo svojej nenahraditeľnosti mimoriadne potrebné. Autor príbeh spočiatku sústreďuje na pestré osudy Mikuláša Perínskeho, hradného pána Stropkova, aby svoju pozornosť neskôr postupne odostril na ďalšie vplyvné osobnosti významom prekračujúcich zemepisné hranice Zemplína, Šariša a Spiša, ale aj Uhorského kráľovstva. Takto sa zoznamujeme nielen s kráľom Matejom a po jeho korune bažiacom poľskom kráľovičovi Kazimírovi, vysokými cirkevnými hodnostármi ako bol kardinál Ján Vitéz zo Sredny či biskup Ján z Čazmy, ale aj mocichtivými magnátmi riskujúcimi nielen majetok, ale aj život účasťou na sprisahaní a následne i vojenskom ťažení proti dosadenému uhorskému kráľovi.

Kde sa končí lojalita, tam sa začína zrada – taká je základná premisa tohto príbehu, ktorému na dramatickosti pridáva atmosféra sprisahania a neistej doby ťažko skúšajúcej ľudské povahy voľbou medzi cťou, ktorá nie je docenená a prísľubom značne neistého zisku. Navyše s vlastnou hlavou v sádzke, ako aj životmi svojich najbližších – scéna pri ktorej môžeme sledovať tajné nočné zasadnutie stropkovských mešťanov u šoltýsa Dittela je v tomto viac ako veľavravnou lekciou z krehkosti ľudskej morálky.

Po dočítaní knihy preto okrem Mikuláša Perínskeho a jeho ženy Alžbety Cudarovej nezabudnuteľne ostávajú v mysli aj ďalšie výrazné osobnosti, ktorým na zaujímavosti neuberá ani ich výskyt v podobe vedľajších postáv ako sú napríklad Bartolomej z Utvinu, hradný kapitán Hugolín, rytieri Jánus z Gliwíc či Zbygniew z Lešna a mnoho ďalších.

Spoločne s dobrodružným dejom a autorovou, ako vždy dôkladnou, znalosťou miestnych i dejinných reálií sa tak k nám opätovne dostáva po všetkých stránkach vydarená kniha, ktorá mierou vrchovatou napĺňa dôležité poslanie kvalitnej historickej beletrie vyjadrenej v nadčasovom motte, ktoré nájdeme hneď pod nadpisom najnovšieho románu Miroslava Majerníka: „Na pamiatku tých, čo tu boli, pre spomienku tých, čo prídu a budú.“

(Celkovo 196 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Priatelia, k pochopeniu, prečo sú na svete vojny, odporúčam prečítať si tento román, ktorý je akýmsi historickým kľúčom, že dejiny sa stále dokola opakujú a ľudstvo je nepoučiteľné.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter