Už dopredu musím poznamenať, že jeden z najnovších počinov žilinského vydavateľstva Artis Omnis s názvom „Strašidelné príbehy Slovenska“ som si prečítal naozaj s chuťou. A to s natoľko veľkou, že úplne prekryla istú pachuť, ktorá mi ako dlhoročnému záujemcovi o podobné témy zostala na jazyku po inak výpravne urobenom „Atlase temných miest“ od ďalšieho silného spoluhráča v literárnej lige. Tvrdím, že Lukáš Čelka má oproti svojmu nemeckému kolegovi Petrovi Hohenhausovi dve obrovské výhody. Po prvé, nerezignoval na fenomény, ktorým sa z nepresvedčivých dôvodov jeho literárny súpútnik úplne vyhol. Po druhé, píše o lokalitách na Slovensku, na ktoré sa môže každý zvedavec odvážiť aj sám bez toho, aby cestoval kdesi na koniec sveta. Pravda, pokiaľ vezme do úvahy, že ho tam za nedovolený vstup nebudú naháňať len és-bé-es-kári, ale aj iné, omnoho zlovestnejšie entity, nie tak celkom z tohto sveta.
Lukáš Čelka: Strašidelné príbehy Slovenska,
Artis Omnis / Refresher, Žilina, 2023, 208 strán
O temnom turizme hovoríme preto, lebo jeho cieľ môže byť prísne tabu, destinácia previazaná so smútkom, utrpením, ničivou silou prírody či ľudskými zločinmi. V tmavých kútoch krajiny plných bezútešnosti a zmaru sa tak nemôže vyhnúť intenzívnemu pocitu pominuteľnosti vrátane tej vlastnej. A, áno, v minulosti na takýchto miestach histórii často sekundovala smrť alebo hrôza. Tento druh turistiky rozhodne nie je pre bojkov. Potvrdzujem z vlastnej skúsenosti a pritakávam samotnému autorovi: „Najstrašnejšie príšery sa neskrývajú v hrobkách a desivých lesoch, ale v nás ľuďoch a našich myšlienkach.“
Ak sa teda nebojíte, obrátime list. Ten titulný avizuje našu domovinu tak, ako ju málo, alebo vôbec nepoznáme. Dvadsať kapitol, dvadsať čiernych historiek sprevádzaných – akože inak? – sugestívnymi čierno-bielymi fotografiami: Časová slučka v tuneli pri Starej Kremničke. Muž bez tváre v ruinách Sklabinského hradu. Dom duchov v Štiavnických Baniach. Prekliata osada Krvavé Šenky. Krvavá grófka z Čachtického hradu. Sanatórium bez duše na Borovej hore. Brána do pekla na vrchu Sitno a tak by sme mohli pokračovať ďalšími príbehmi, medzi ktorými nechýba ani slovenská verzia Blair Witch, teda smutne preslávené prípady tajomných zmiznutí v pohorí Tríbeč. Všetko poctivo a po vlastných zozbierané autorom neľutujúcim žiadnu námahu, aby čitateľom priniesol osobné svedectvo o znepokojivých a záhadných miestach:
„Nekonečné hodiny som sa štveral do kopcov, brodil panenskou prírodou až do úplného vyčerpania, len aby som mohol v noci nasať atmosféru ponurých opustených budov, kamenných pozostatkov hradov a strašidelných lesov. Strach sa počas tých výprav stal mojím verným kamarátom. Neraz som sa ocitol na hranici reality a snívania, možného a nemožného a prisahal by som, že som na vlastnej koži cítil dotyk iného sveta.“
Takže, ako? Nájdete si priateľov medzi vyznávačmi temného turizmu? Prijmete pozvanie, neodolateľné i odstrašujúce zároveň? Pokiaľ áno, vitajte na vysnívanom tripe, ktorý sa môže zmeniť na nočnú moru. V bezpečí domova a s papučami na nohách vám však určite nič nehrozí a čo sa týka bubáckych zážitkov, o tie tu ide predovšetkým. Prajem vám príjemné zimomriavky so Strašidelnými príbehmi Slovenska.
