Medzinárodné organizácie – čo o nich vieme?

Téma medzinárodné organizácie je jedným z nosných okruhov pre tých, ktorí sa venujú medzinárodným vzťahom, medzinárodnému právu, svetovej ekonomike alebo politológii.

Pri overovaní si niektorých údajov a súvislostí s priestorom Strednej Ázie som narazil v knižnici na publikáciu bývalého diplomata a v súčasnosti vysokoškolského učiteľa (aj občasného autora SLOVA) doc. Milana Kurucza, CSc.

Medzinárodné organizácie sa v priebehu posledných sto rokov stali dôležitou súčasťou medzinárodných vzťahov. Svedčí o tom prudký nárast ich počtu v dvadsiatom storočí, ako aj úloha, ktorú zohrávajú pri formovaní súčasného sveta, v spolupráci štátov, národov a sociálnych skupín zameranej na riešenie zásadných bezpečnostných, hospodárskych, sociálnych a environmentálnych globálnych problémov. 

Multilateralizmus, jeho uplatňovanie alebo odmietanie, sa stal jednou z ústredných tém medzinárodnej politiky. Narastajúca vzájomná závislosť krajín, regiónov a zároveň vznik takých javov, ktoré nie je možné regulovať alebo eliminovať ináč ako spoločným úsilím, ako napríklad klimatická zmena, boli tým urýchľovačom, ktorý ovplyvnil kvantitatívne i kvalitatívne aspekty vývoja medzinárodných organizácií.

Na druhej strane pôsobenie medzinárodných organizácií neznamená, že medzinárodné vzťahy boli zbavené protirečení. Vytvárajú však predpoklady pre to, aby rozpory štátov a konkurencia medzi nimi neprerástli do konfliktov a neohrozili podmienky pre spoluprácu.

Medzinárodné organizácie sú aj podstatnou súčasťou svetového poriadku a prostredníctvom nich sa veľmoci usilujú realizovať svoje vedúce postavenie alebo hegemóniu v medzinárodných vzťahoch.

Publikácia Milana Kurucza Medzinárodné organizácie (Bratislava, Sprint 2 s. r. o. 2021, 171 strán) popisuje základy a znaky, klasifikačné kritérium pre medzinárodné organizácie.

Prvá kapitola uvádza čitateľa do štúdia medzinárodných organizácií, vysvetľuje základné pojmy, hlavné znaky medzinárodnej organizácie.
V druhej kapitole sú na základe určených klasifikačných kritérií vymedzené hlavné typy medzinárodných organizácií.
V tretej kapitole sú načrtnuté prístupy hlavných teórií medzinárodných vzťahov k medzinárodným organizáciám, ich vzťahu k štátom a ďalším aktérom, ako aj vplyv na politické, bezpečnostné a hospodárske vzťahy.
Štvrtá kapitola sa zaoberá historickými podmienkami vzniku medzinárodných organizácií a ich vývojom od 19. storočia až po súčasnosť.
Piata kapitola približuje štruktúru medzinárodnej organizácie z hľadiska jej konštitučných a organizačných prvkov, postavenia a úloh jednotlivých orgánov a vzťahov medzi nimi.
Šiesta kapitola analyzuje pôsobenie aktérov medzinárodnej organizácie a ich vplyv na rozhodovací proces.
Siedma kapitola sa zaoberá rozhodovaním v medzinárodných organizáciách ako politickým procesom, hlavnými spôsobmi prijímania rozhodnutí a jeho výsledkami.
V ôsmej kapitole je charakterizovaná organizačná štruktúra OSN, jej úlohy v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a realizácii mierových operácií.
Deviata kapitola sa zaoberá Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, realizáciou konceptu komplexnej bezpečnosti. V desiatej a jedenástej kapitole sa približujú politické a hospodárske podmienky integračných procesov v Africkej únii a ASEAN.

Dôležité je vedieť (a na štýle knihy to aj vidno), že štruktúra a obsah publikácie sa opiera o bohaté diplomatické skúsenosti autora, o širokú zdrojovú bázu a taktiež o jeho dlhodobú odbornú pedagogickú prax na vysokoškolskom pracovisku, ktoré pripravuje budúcich slovenských odborníkov na medzinárodné – najmä ekonomické – vzťahy. Reč je o Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Aj keď to v texte nie je uvedené, podhladinovým cieľom tejto publikácie je okrem edukačného rozmeru aj upozorniť na dôležitosť nielen odborného skúmania, ale aj laického poznania medzinárodných organizácií, pretože správne zvládnutie tohto okruhu nás môže naviesť na správne chápanie procesov vo svete, čo je základným predpokladom komplexného poznávania svetových posunov.

Knihu odporúčam k prelistovaniu všetkým záujemcom, pretože platí, že vždy nakoniec prežije to, čo má obsah. Čas je totiž jediný spravodlivý sudca!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

(Celkovo 201 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter