Čítate motivačnú literatúru? V deväťdesiatych rokoch jej bolo ako šafranu, preto sme lačne hltali rôzne múdrosti, až kým sme z nich takmer neosprosteli. Po piatich-šiestich takýchto knižkách mal človek pocit, že je namotivovaný hoci aj na let na Mesiac, kým neprišiel ráno do práce a realita každodennosti, neústupčivosti vedenia alebo ohrozenia zo straty zamestnania ho neprimäla vrátiť sa na Zem. A pri každej z ďalších motivačných kníh už vyskakovali na precitnuvšieho čitateľa stále tie isté zaručené pravdy. Akurát, že maximálne vhodné na papier. Človek dospel rokmi a vlastnými skúsenosťami a prejedený všetkými tými knihami o úspešnosti, jedinečnosti a excelentnosti už začal priam pohŕdať. Pripúšťam, že sa predsa len niektorým ľuďom podarilo naplniť si svoj americký sen, ale väčšina ostala pri frustrujúcej stereotypnosti. Práca, nákupy, rodina, povinnosti. A potom dane, dovolenky, investície a zase práca. Až sme možno mali chuť mať všetko v paži.
Mark Manson: Jemné umenie mať veci v paži,
Eastone Books 2018, 176 strán
Generácie, ktoré prichádzali po nás, si prechádzali niečím podobným, ak nie až priam identickým. Možno by to takto pokračovalo, keby „veľkohubo“ americkým štýlom neprišiel Mark Manson a nezvozil pod čiernu zem všetku motivačnú literatúru. Priam vo svojej knihe Jemné umenie mať veci v paži nadbieha všetkým nespokojným, mladším i starším, akoby až s ním prichádzal skutočný svet osobného rozvoja. Najskôr bolo treba odmietnuť všetko dovtedajšie a zdanlivou kritikou starých postupov akože postaviť všetko na hlavu a priam nabádať ľudí, aby sa nesnažili. Takmer som mu uveril, nebyť čitateľskej skúsenosti desiatok veľmi podobných kníh. Čím revolučnejší prístup a čím pútavejší názov, tým neskoršie zistenie stokrát opakovaných fráz a odporúčaní. A keďže má tento bloger 20 miliónov odberateľov, tak musí mať pravdu. Iba ak by ju len nemal.
Záleží na nás, či chceme prežívať príbehy iných, alebo si namiesto nablýskaného amerického sna vytvoríme ten svoj, slovenský sen. Možno svojský, ale jedinečný a určený pre nás. A nezabúdať pritom na zdravý sedliacky rozum, múdrosti našich predkov a vlastné skúsenosti. Nik totiž nenapíše náš vlastný príbeh lepšie ako my sami.
