Je zaujímavé, že si povedomie o miestach, ktoré sme nikdy nenavštívili, navzdory tomu, že máme presné bedekre či televízne spravodajstvo, budujeme predovšetkým z rozprávania a zážitkov iných. Rovnako, ak nie v ešte väčšej miere, aj pomocou kníh. Moja skromná osobná skúsenosť s veľkými mestami zahŕňa Prahu, Viedeň či Barcelonu. Ale k Londýnu, ktorý som – zatiaľ – nenavštívil, si udržiavam takpovediac romantický „vzťah na diaľku“, fungujúci viac ako len na prvé očarenie. Ibaže k tomu som nedospel vlastnou empíriou, ale čítaním, počínajúc viktoriánskymi príbehmi Sherlocka Holmesa až po dobrodružstvá Petra Granta z fantazijného románového cyklu Bena Aaronovitcha, teda skôr prehliadkou literárnej imaginácie, ako skutočnými potulkami kráľovským mestom na Temži. A najnovšie aj knihou autorky, ktorá síce stojí oboma nohami na zemi, ale dokáže rozprávať očarujúce príbehy. Môžeme sa konečne zoznámiť: Toto je Dievča z Londýna.
Ellie Šedivá: Dievča v Londýne.
Backstage Books, Brno, 2023, 376 strán.
V prípade Ellie Šedivej ide o jej prvú samostatnú knihu a prívlastok v úvodnej časti tejto vety len upresňuje skutočnosť, že čitatelia ju už vlastne poznajú ako spoluautorku titulu „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov“, do ktorého v roku 2009 prispela ešte pod menom Lenka Tkáčová. Isteže, jej bibliografia zahŕňa aj množstvo odborných textov, keďže vyštudovala archeológiu a aktívne pôsobila pri terénnych výskumoch na Blízkom východe. V ostatných rokoch sa však v profesionálnom živote omnoho viac zameriava na kreatívne písanie a marketing, vďaka čomu vymenila príslovečný archeologický rýľ, špachtľu a štetec za tvorivé kúzla copywritingu. Fortieľ a reflexy kvalifikovanej lovkyne pokladov jej však naďalej zostali: „Všímala som si tie zdanlivo neviditeľné drobnosti, ktoré odkazujú na bohatú londýnsku históriu – od zvyškov rímskeho amfiteátra až po pochovanú viktoriánsku uličku pod kanálom.“
Okrem nesporného literárneho talentu je Ellie Šedivá vnímavou kronikárkou drobných zázrakov každodennosti. Ťažko posúdiť, či jej schopnosť opísať ľudí, veci a udalosti vyplýva iba z umenia pozorovať a abstrahovať z toho všetkého pomyselnú esenciu života, alebo má k dispozícii ďalší zmysel, v každom prípade sa jej to nadmieru darí v pestrých kulisách Londýna:
„Tancovala som v uliciach počas pestrofarebného Notting Hill karnevalu. Nosila na klope háčkovaný vlčí mak na pamiatku obetí prvej svetovej vojny v deň anglického Remembrance Day. Bola som tu počas celosvetových protestov Black Lives Matter, Brexitu aj rozpadu súčasnej kráľovskej rodiny. Zažila som tu nástup pandémie a celý rok obmedzení a neistoty. Šila som látkové rúška, ktoré som rozdávala susedom a dostala za to dojemné listy od úplne neznámych Londýnčanov. A popri tom všetkom som naďalej ochutnávala, objavovala, blúdila po pamiatkach aj miestach, ktoré sú pred turistami ukryté alebo na ne nemajú čas. Zažívala som londýnsku každodennosť, ktorá je taká úžasne vzrušujúca a všedná zároveň.“
Listujeme v diele, ktoré bolo pôvodne blogom, aby napokon vďaka podpore internautov potešilo s láskou ku knihárskemu kumštu ďalších čitateľov. Objemná knižka s 376 stranami s hĺbkotlačou a v slušivej väzbe, vybavená drobnými pozornosťami ako je lacetka, papierová záložka s názvami vybraných kapitol či malá samolepka s ručnou kresbou a v prípade môjho exempláru aj venovanie s podpisom autorky. Nič z toho dnes nie je na knižnej poličke samozrejmé a pomáha to vytvárať akurátnu atmosféru, keď sa pohodlne uvelebíme pri svetle nočnej lampy a so šálkou čaju (v tomto prípade nepochybne anglického!) do obľúbeného ušiaka a necháme sa pohltiť viac ako stovkou príbehov Dievčaťa v Londýne doplnených podmanivými fotografiami.
Ellie Šedivá nám bude tou najlepšou sprievodkyňou mestom, do ktorého sa spolu s ňou nepochybne zamilujeme aj my.
