Vojna na Ukrajine a zásadné zmeny v bezpečnostnej architektúre EÚ

Z textu moderátora podujatia Eduarda Šeba ml. na fejsbukovej stránke:

V utorok 4. 3. 2025 bola v priestoroch Inštitútu ASA diskusia na tému Vojna na Ukrajine a zásadné zmeny v bezpečnostnej architektúre EÚ.

Pozvanými diskutujúcimi hosťami boli JÁN ČARNOGURSKÝ /bývalý premiér SR, advokát, bývalý disident, zakladateľ KDH a predseda Slovensko-ruskej spoločnosti/ a PETER ŠTEVKOV /absolvent viacerých vysokých škôl, novinár z redakcie Štandardu, akademik/.

Úloha moderovať diskusiu pripadla mne. Bolo to prvýkrát, čo som sa zhostil takejto úlohy. Snažil som do priebehu diskusie názorovo nijak nezasahovať, hoci mnohokrát ma to stálo dosť úsilia… Zo začiatku som bol z tejto moderátorskej polohy trochu nervózny, no na celkovom výsledku to snáď ničomu neuškodilo.

Od diskutujúcich som sa snažil vydolovať ich pohľad na budúcnosť bezpečnostnej architektúry EÚ, resp. celého európskeho priestoru.

Taktiež som sa opakovane snažil nadhodiť otázku, kto by sa v európskom priestore mohol podujať k vedúcej úlohe v procese ustanovenia novej bezpečnostnej architektúry.

Za dôležité otázky som považoval taktiež nasledovné:

1. Majú európske štáty NATO zvýšiť výdavky na zbrojenie tak, ako to požaduje vláda Spojených štátov amerických?
2. Aký podiel výdavkov na zbrojenie v pomere k hrubému domácemu produktu majú európske štáty dávať?
3. Aká je dnes – po troch rokoch vojny na Ukrajine – geopolitická, hospodárska a bezpečnostná pozícia EÚ?
4. Existuje vôbec skutočná bezpečnostná politika EÚ alebo existuje iba bezpečnostná politika jej členských štátov?
5. Aké postavenie by mohli mať Francúzsko a Nemecko v novej bezpečnostnej architektúry európskej bezpečnosti – obzvlášť, ak by sa z tohto regiónu stiahli vojská Spojených štátov amerických?
6. Môže Európska únia fungovať aj v prípade, ak by NATO zaniklo?
7. Kto má byť považovaný za bezpečnostnú hrozbu pre európske štáty? A ak tým štátom má byť jadrová superveľmoc Rusko, aký zmysel by mali výdavky smerované na konvenčnú výzbroj?
8. Je pre región strednej Európy možný scenár návrat k užšej bezpečnostnej politike niekdajších krajín Rakúsko-Uhorska?
9. Ako sa javí výsledok prebiehajúcej vojny na Ukrajine?
10. Ako má vyzerať spravodlivý mier pre Ukrajinu?

Otázok, ktoré sa týkajú témy novej bezpečnostnej architektúry pre európsky kontinent, by bolo neúrekom. Nebol však čas dôsledne si prejsť ani len tie, ktoré som už spomenul. Obaja diskutujúci na moje otázky odpovedali – neprekvapujúco – po svojom. Ak som mal dojem, že ich odpovede ušli od podstaty otázky tak, ako bola formulovaná, tak som ich skúšal preformulovať a položiť ich znova.

Som si však vedomý skutočnosti, že na mnohé z položených otázok neexistuje optimálna racionálna odpoveď. Samotná téma je najmä politická a v politike je možné temer všetko. Nie náhodou je politika považovaná za remeslo, ktorého podstatou je dosiahnuť maximum z možného.

Limity bezpečnostnej politiky sú pre Slovenskú republiku identické ako pre ktorýkoľvek iný štát. Sú dané najmä jej vojenskou silou, ovládanými zdrojmi, počtom obyvateľov, umiestnením v priestore, vnútornou organizáciou, vplyvom okolitých štátov a schopnosťami a ambíciami jej politickej reprezentácie.

Z diskusie vyplynuli na niektoré z uvedených otázok veľmi jasné odpovede. Niektoré otázky boli zodpovedané čiastočne a k niektorým sme sa nedostali z časových dôvodov vôbec.

Bez toho, aby som hodnotil názory hostí… si myslím, že diskusia bola podnetná a mal som dojem, že ju tak hodnotili aj hostia tvoriaci publikum (či už priamo v danej miestnosti alebo tí, ktorí túto debatu sledovali cez internet).