Skutočný štýl sa začína v momente, keď prestaneme maskovať svoje roky a začneme ich nosiť ako korunu.
Zamyslela som sa nad tým, ako často žijeme v ilúzii, že móda a estetika patria mladým. Spoločnosť nám podsúva neviditeľné pravidlá o tom, čo sa v určitom veku „patrí“ a čo už nie. Hovorí sa o dĺžke sukní, kontrastných farbách či odvážnych strihoch. Lenže móda a štýl sú dve úplne odlišné veci. Móda je pominuteľná a diktovaná zvonku. Štýl je večný, pretože vychádza zvnútra.
Skutočný štýl je totiž vizuálnym vyjadrením toho, kým sme. Je to spôsob, akým človek nesie svoje telo, ako sa usmieva, ako gestikuluje a s akou istotou kráča svetom. Keď starneme, náš štýl nezmizne. Naopak, dozrieva. Mení sa na osobnú architektúru postavenú na základoch prežitých rokov, nazbieraných skúseností a hlbokého sebapoznania.
Spoločnosť by azda chcela od nás starších, aby sme s pribúdajúcimi rokmi stíšili svoj hlas aj svoje farby. Že po určitej kapitole života by sme mali splynúť s pozadím, obliecť sa do neviditeľnosti a prijať uniformu diktovanú vekom. Niektorí by boli radi, keby sme už ani nešli k volebným urnám.
Aké je to hlboké nedorozumenie. Život a móda hovoria o tom, kým sme v hĺbke svojej duše. A tá predsa nestarne. Ona len naberá na farebnosti a vrstvách, podobne ako vzácny starožitný gobelín.
Predstavte si ženu, kráča mestom v tyrkysovom kabáte a so striebornými vlasmi spletenými do chvosta. Jej vrásky okolo očí nie sú chybou krásy. Sú to mapy smiechu, prežité lúče slnka a stopy sĺz, tie ju premenili na diamant. Keď si takýto človek vyberá šaty, nevyberá si masku na skrytie veku. Vyberá si plátno, na ktorom maľuje svoj osobný príbeh. Starší muž, v dokonalo strihanom saku s ošúchanými teniskami a hodvábnou vreckovkou po dedovi, nepredvádza lacný trend. Ukazuje nám most medzi minulosťou a prítomnosťou. Takíto ľudia nám pripomínajú, že skutočná elegancia nepotrebuje dokonalosť, potrebuje charakter.
Mladosť má odvahu experimentovať, no vyšší vek prináša niečo oveľa silnejšie – slobodu. Slobodu neriešiť, čo si myslia ostatní. Žena v zrelom veku, ktorá si oblečie výrazný červený kabát alebo extravagantné okuliare, nevyjadruje túžbu provokovať. Vyjadruje to, že je konečne sama sebou. Netreba maskovať vrásky ani skrývať šediny. Práve tie sú často tým najluxusnejším doplnkom, pretože rozprávajú príbeh o prežitom živote, možno o jej múdrosti a charaktere.
Znovu opakujem, že štýl nepozná vek, pretože nevie, čo sú alebo aké sú nejaké obmedzenia. Nie je to o číslach v občianskom preukaze ani o veľkosti na štítku oblečenia. Je to o energii, ktorú vyžarujeme. Ak človek nestratí zvedavosť, iskru v očiach a chuť hrať sa so životom, jeho štýl bude vždy inšpirujúci, svieži a nadčasový. Krása totiž s pribúdajúcimi rokmi nezaniká. Ona len mení svoju podobu na niečo hlbšie a trvácnejšie.
Preto odporúčam, aby ste sa nebáli ukázať svoj skutočný štýl. Prijať ho s porozumením a svojím spôsobom aj ako akt sebalásky. Brať to ako isté jemné objatie samého i samej seba v nastavenom zrkadle, kde každá šedina a každá zmena na tele si zaslúži úctu. Zrelosť človeka prináša to najkrajšie: absolútnu slobodu, odvahu a hlboké pohodlie vo vlastnej koži.
Oblečenie ktoré nosíme, sa stane poéziou v pohybe. Je to spôsob, akým my staré mamy si uviažeme hodvábnu šatku s takou ladnosťou, s akou sme kedysi išli na tancovačku či na rande. Náš vek si nesieme nie ako bremeno minulosti, ale ako kráľovský šat. Náš štýl nepozná vek. Je to naše svetlo, ktoré vyžaruje z nášho vnútra. A toto svetlo svieti tým jasnejšie, čím dlhšie na tomto svete sme a čím viac príbehov stihneme prežiť.
Myšlienky na zamyslenie:
„Móda je to, čo si kupujeme, keď chceme zapadnúť. Štýl je to, čo nosíme, keď máme odvahu vyčnievať a byť sami sebou – v akomkoľvek veku.“
„Vrásky a šediny nie sú stopami chradnutia, ale tými najluxusnejšími doplnkami. Sú dôkazom, že sme život nielen prežili, ale ho aj s plným nasadením precítili.“
