Starostlivosť o zdravie je základným predpokladom, aby sme zostali aktívni čo najdlhšie a cítili sa dobre. Človek by sa mal jednoznačne stať hospodárom svojho zdravia, a nie čakať na akýsi prísun zdravia zvonku.
To, čo veľmi absentuje na Slovensku, je práve podpora zdravého životného štýlu u všetkých ľudí, t. j., aby zdraví ľudia ostali čo najdlhšie zdraví a nepotrebovali drahú zdravotnú starostlivosť, a chorí, aby sa úplne nespoliehali iba na lieky a liečbu. Na to treba vynakladať viac prostriedkov počínajúc systematickou výchovou detí na školách, ako sa majú starať o svoje zdravie, cez informačné kampane o tom, čo sú najväčšie riziká a ohrozenia zdravia a ako sa im vyhýbať, ale aj na motiváciu ľudí, aby chodili na preventívne prehliadky ku všeobecnému lekárovi a na skríning k špecialistom, lebo tak je najväčšia šanca odhaliť prvé signály ochorení, ktoré sú v mnohých prípadoch vyliečiteľné.
Je pre mňa nepochopiteľné, keď sa na Slovensku hovorí o zvyšovaní efektívneho nakladania so zdrojmi v zdravotníctve len v súvislosti s poskytovaním kvalitnej zdravotnej starostlivosti pacientom.
Chorí ľudia budú vždy, o tom niet pochýb, a pre nich treba mať k dispozícii čo najkvalitnejšiu a najrýchlejšie dostupnú zdravotnú starostlivosť. Ale čím ich bude menej, tým skôr sa to bude dať zabezpečiť. Preto by štát mal pochopiť, že investovať treba oveľa viac do upevňovania zdravia všetkých ľudí. Pokiaľ je zdravotné poistenie určené len na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, potom na podporu zdravia musí štát vyčleniť iné zdroje. Aj rady, prevencia a inšpirácia na lepšie staranie sa o samého seba by sa malo považovať za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Lenže, všetko by bolo fajn, keby to fungovalo medzi ľuďmi približne rovnakého intelektu, hodnôt IQ a SQ. Darila by sa osveta v médiách, mohlo by sa apelovať na zodpovednosť voči svojmu zdraviu, kolektívne by sa dali pozorovať pozitívne efekty starostlivosti o vlastné zdravie. Potiaľ by fungoval ideálny stav spoločnosti, kedy by si ľudia neničili zdravie stravou, návykmi, adrenalínovými športmi a prepínaním síl. V reálnom živote pozorovať už od detského veku prejedanie sa sladkosťami a fastfoodmi, od tínedžerského veku dochádza k postupnému nahrádzaniu pestrej stravy v jedálňach stravou z objednávkových služieb, popretkávanou energetickými nápojmi a elektronickými cigaretami, so skracovaním spánku sa mládež postupne prestimulováva nikotínovými vrecúškami a tieto návyky zo stredných škôl si prenáša na vysoké školy s prídavkom rekreačných víkendových návykových látok.
Tento vývoj je ťažko odkloniteľný, my dospelí sa tvárime, že sa nás to netýka a dnes nie je vzácnosťou pri živom streamovaní vidieť influencera aplikovať si povestné vrecúška nikotínu pod peru, ako by to bola tá najprirodzenejšia vec. V kombinácii s nekvalitnými potravinami so stále sa zvyšujúcim obsahom chemických a konzervačných látok kvôli predĺženiu trvanlivosti dochádza k preťaženiu systémov, udržiavajúcich homeostázu organizmu a ak sa k tomu pridá stres z prvého zamestnania, prípadne s príchodu potomka, systémy sa rútia. Kompenzácia a únik z reality vo forme náhodných vzťahov, hazardu, abúzov rôznych látok vedie k dezorganizácii rodiny, pracovného kolektívu a prípadné následné choroby sú už ako dôsledok riešené len symptomaticky, a nie kauzálne. Psychológovia a psychiatri by dnes vedeli rozprávať…
(Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím)
