Moju úvaha k zámeru výstavby prečerpávacej elektrárne v Málinci, uverejnená 18. februára 2025, vyvolala pozoruhodnú diskusiu na stránkach Slova a neutícha ani vo verejnom priestore.
Projekt prečerpávacej elektrárne je súčasťou širšieho uvažovania o budúcom ekonomickom rozvoji Slovenska a jeho regiónov. Tento rozvoj bude závisieť najmä od dostupnosti surovín, energetických zdrojov, vody a potravín, ako aj od kvality životného prostredia. Kľúčovým problémom zostáva energetická bezpečnosť – teda zabezpečenie spoľahlivej, efektívnej a cenovo prijateľnej dodávky energie.
Posledné udalosti vo svete, najmä na Ukrajine a na Blízkom východe, potvrdzujú, že energetika už nie je len ekonomickou kategóriou, ale aj otázkou bezpečnosti. Závislosť od dovozu energie predstavuje zraniteľnosť, ktorú možno v krízových situáciách zneužiť. Energetická bezpečnosť sa tak stáva súčasťou strategického uvažovania o štáte.
K projektu sa vyjadrujú odborníci, politici aj verejnosť. Svoje stanovisko prezentoval aj prezident republiky, ktorý podporil výstavbu prečerpávacej elektrárne Málinec a zdôraznil, že štát musí presadzovať investície v celospoločenskom záujme, aj keď narážajú na odpor časti verejnosti. Zároveň pripomenul, že bez podobných rozhodnutí by Slovensko dnes nedisponovalo infraštruktúrou, ktorá mu zabezpečuje energetickú stabilitu.
Pohľad v širších súvislostiach
Diskusia o projekte odhalila nielen rozdielne názory na konkrétnu investíciu, ale aj hlbší spor o smerovanie modernej spoločnosti. Na jednej strane stojí požiadavka zabezpečiť stabilnú a bezpečnú dodávku energie, na druhej strane oprávnené obavy z ekologických limitov a nadmernej spotreby.
Z technického hľadiska patria prečerpávacie elektrárne medzi najefektívnejšie nástroje na vyrovnávanie výroby a spotreby elektriny. Ich význam rastie s rozvojom obnoviteľných zdrojov, ktorých výroba je závislá od počasia a preto nestabilná. Schopnosť rýchlo reagovať na výkyvy v sieti a dodávať energiu v čase špičky robí z týchto zariadení dôležitý prvok energetickej bezpečnosti.
Zároveň však nemožno ignorovať ani druhú stránku problému. Každá veľká energetická investícia znamená zásah do krajiny, ovplyvňuje životné prostredie a dotýka sa konkrétnych ľudí. Rast spotreby energie má svoje limity a efektívnosť jej využívania zostáva kľúčovou výzvou.
Do diskusie dnes vstupujú aj nové faktory. Digitalizácia, rozvoj umelej inteligencie a budovanie dátových centier zvyšujú dopyt po stabilnej elektrine s nepretržitou prevádzkou. Elektromobilita zas prináša nové nároky na energetickú sústavu, najmä v čase špičiek. Odhadom možno očakávať, že tieto faktory zvýšia spotrebu elektriny na Slovensku v najbližších rokoch približne o 5 až 8 %, pričom významnejšia než samotný objem je časová štruktúra odberu.
Práve tu sa ukazuje význam stabilizačných prvkov, akými sú prečerpávacie elektrárne. Nejde len o otázku, koľko energie vyrobíme, ale aj o to, ako ju dokážeme v reálnom čase riadiť a efektívne využívať.
Diskusia má aj svoj filozofický rozmer. Jeden prístup zdôrazňuje potrebu znižovania spotreby a rešpektovania prírodných limitov, druhý poukazuje na nevyhnutnosť energetického zabezpečenia rozvoja spoločnosti. Oba pohľady obsahujú časť pravdy, no ani jeden sám osebe neposkytuje úplné riešenie.
Moderná spoločnosť nemôže zastaviť technologický a ekonomický vývoj, rovnako však nemôže ignorovať environmentálne hranice. Racionálnym východiskom preto nie je odmietnutie jedného z týchto prístupov, ale ich prepojenie. Znamená to zvyšovať energetickú efektívnosť, podporovať úspory a zároveň budovať kapacity, ktoré zabezpečia stabilitu systému.
Projekt Málinec preto nemožno posudzovať izolovane. Je súčasťou širšieho rozhodovania o energetickej bezpečnosti krajiny v meniacich sa podmienkach. Konečné rozhodnutie by malo vychádzať z odborného posúdenia všetkých dopadov – energetických, ekonomických, environmentálnych aj sociálnych.
Ak má mať diskusia zmysel, musí sa opierať o fakty a vecné argumenty, nie o zjednodušenia či emócie. Len tak možno dospieť k riešeniam, ktoré budú dlhodobo udržateľné a prijateľné pre spoločnosť ako celok. V tomto záujme by mala spolupracovať vláda aj opozícia
(Autor, Ing. Anton Julény sen., je poľnohospodársky inžinier)
