Pri úvahách o úrovni nášho západného zdravotníctva nemôžem nevšímavo obísť ani pôsobenie emócií a všeobecnejšie myšlienok na fyzické zdravie ľudí.
V ostatnom čase si kladiem otázku, či je možné liečiť aj myšlienkami (samozrejme, že nemyslím zápalové a chirurgické diagnózy). Som presvedčený o tom, že na to, aby myšlienka liečila, treba ju oduševniť. Čiže obohatiť ju emóciou, aby urobila zmenu v ľudskom tele. Maďarský filozof, futurológ a vizionár Ervin László povedal: Ľudia v staroveku vedeli, že vesmír nie je prázdny, je to pôvod a pamäť všetkých vecí, ktoré existujú a existovali. Tento jeho náhľad je stále objavovaný aj na úrovni vedy. Mnohým tieto získané poznatky už dokázali zmeniť pohľad na seba samých a na náš svet. Inými slovami vlastne tvrdíme, že všetko, čo existuje, je tvorené myšlienkami. Že fyzický svet je tvorený myslením. Uvedomujem si, že myšlienky nemenia svet magicky, ale ovplyvňujú naše rozhodnutia, návyky a výsledky. Myšlienky môžu nielen liečiť, ale aj spôsobovať choroby, možno aj zabíjať. Napríklad myšlienky mamonu a nenávisti. Myšlienka lieči, alebo „zabíja“ podľa toho, aký emocionálny náboj nesie. Ak je po emocionálnej stránke neutrálna, nemá ani liečivý ani ničivý účinok. Preto sa v terapii treba zamerať najskôr na deaktiváciu negatívnych emócií naviazaných na negatívne myšlienky a potom na ich nahradenie pozitívnymi, teda liečivými.
Nemôžem nespomenúť aj celkom očividný účinok masových myšlienok prostredníctvom médií a atmosféry vytváranej v spoločnosti na prístup zdravotníkov k pacientom, na vzťahy medzi pacientami medzi sebou, ale v neposlednom rade aj na prístup obyvateľstva k svojmu zdraviu. Veď je úplne prirodzené a predvídateľné, že zahltenie spoločnosti negatívnymi správami, ktoré aj tak nikto nemá moc ovplyvniť, zanecháva stopy v našom duševnom zdraví.
Naša západná spoločnosť je priveľmi pyšná, v podstate ani nevie, koľko toho ešte o svete nevie. Vo východnej tradícii prístupu k zdraviu je jednou z najrozšírenejších techník a foriem zdravotnej meditácie „vnútorný úsmev“. Ide o to, že človek sa ráno naladí priateľsky k svojmu telu, aby vnímalo, že jeho „majiteľ“ bude mať celý deň k nemu pozitívny prístup, má ho rád a nebude ho zneužívať. Proste vytvorenie vzájomnej dôvery a obnovenie vzťahu. Technicky sa človek hlavne láskavo usmeje, ale úsmev smeruje do svojho vnútra, na svoje vnútorné orgány. O blahodarnom pôsobení pozitívnych myšlienok tam nie sú vôbec žiadne pochybnosti.
Autor PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
