V ostatnom čase sa zamýšľam nad tým, čo je skutočným základom života. Myslím tým emocionálny pilier, o ktorý môžeme po celý život opierať svoju existenciu, svoj pocit, že niekam patríme a smerujeme k zmyslu. Pre mnohých je to rodina, harmonický zväzok plný citov. Podľa dávneho klišé bývala základom života škola a som zvedavý, či v súčasnej spoločnosti ešte stále je…
Je to zložitá otázka, pretože školstvo u nás obrovsky zaostáva za trendami sociálnych sietí a AI, ktoré sú bohatým zdrojom „výchovy“ dnešných detí, mladí sa do učiteľského stavu nehrnú za tie peniaze a starší pedagógovia väčšinou pozerajú len na chrbát posledného vagóna vlaku, ktorý nám, žiaľ, nenávratne uniká.
Niektorí rodičia sú frustrovaní z nevyužitého potenciálu svojich detí, ale nemajú dostatok síl dovzdelávať ich a, naopak, mnohí iní rodičia sú ešte vďační za to málo, čo ich deti pochytia v škole a že nie sú odkázaní len na ulicu a „vysokú školu života“.
V každom prípade bez školy a školských povinností by bolo naše formovanie mysle a získavanie životne potrebných znalostí značne obmedzené. Veľmi mnoho závisí od vôle a svedomitosti žiakov, študentov – aj od vôle a svedomitosti učiteľa a od kvality školy.
Vzdelanie je tá najvzácnejšia komodita, ktorá robí rozdiel medzi chudobou a bohatstvom, utrpením a šťastím a najmä medzi prázdnotou a naplnenosťou existencie.
Všetko najlepšie tým pedagógom, ktorí sú transportérom tejto cennosti z generácie na generáciu. Niet dôležitejšej úlohy v spoločnosti.
Údajne Albert Einstein vyhlásil, že nenávidí dve inštitúcie, a to školu a armádu. Stretol som sa s názorom, že škola nie je základom života, je postavená na totalite, na sankciách a na donútení. Osobne však pochybujem, či od školy neočakávame príliš veľa a či by nám základ života nemala položiť rodina a naše najbližšie sociálne prostredie.
Čitateľom sa môže zdať zvláštne, že takto premýšľam o zásadnom poslaní školy v prvých dňoch školských prázdnin, ale práve toto je najlepší čas na najhlbšie úvahy. Počas školského roka má pedagóg plnú hlavu naliehavých starostí, doslova sa náhli od zvonenia po zvonenie. Práve tento čas, keď škola stíchne, je časom, keď zo zásuviek vychádzajú tie najpodstatnejšie otázky o zmysle.
Mnohé povolania takýto luxus stíšenia a rekapitulácie nemajú. A myslím, že aj na toto by sme mali využívať svoje dovolenky.
K tejto náročnej a rozsiahlej téme vytiahnem „zo zásuvky“ len jednu ďalšiu otázku. Je o účele výchovy a vzdelávania v školách. Vychováva spoločnosť deti tak, aby boli schopné rozvinúť svoj potenciál a naučili sa ovládať seba na bezpečnú cestu svojím životom, alebo ich spoločnosť vychováva hlavne „pre seba“?
Aby som však odpovedal na otázku v nadpise. Škola by mala byť jednou súčasťou základu života, ale nie terajšia naša škola, pretože neučí dostatočne to najdôležitejšie, a to múdrosti, morálke, medziľudským vzťahom, tvorivosti.
K múdrosti čaká Slovákov dlhá cesta.
(Autor PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím)
