Ďalší pokus o nezávislú zahraničnú politiku SR

Vyzerá to tak, že slovenská vláda chce vytvoriť nezávislú zahraničnú politiku pre Slovenskú republiku. Je to nový pokus, všetky doterajšie pomerne rýchlo zlyhali. Celkom nezávislá zahraničná politika SR nemôže existovať, pretože Slovensko je členom Európskej únie aj Severoatlantického paktu. Z toho však nevyplýva nevyhnutnosť lokajského prístupu, ako to predvádzali viacerí premiéri aj ministri zahraničných vecí. Kontakty s maďarským premiérom a teraz so srbským prezidentom ukázali, že by sa takýto pokus mohol vydariť, ak bude mať primerané pokračovanie.

Republika má dva výhodné tromfy, ktoré by mala používať pri formovaní zahraničnej politiky a najmä vyhľadávaní dlhodobejších spriatelených vzťahov. Týmito dvomi tromfami sú otázka migračnej politiky a cyrilo-metodská tradícia. Ak sa pozrieme, ktoré štáty by prichádzali do úvahy ako dlhodobejší partneri z tohto hľadiska, tak ide predovšetkým o Grécko a Bulharsko. Začnime tým druhým tromfom, teda cyrilo-metodskou tradíciou. V roku 862 knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III. o vyslanie vierozvestcov, ktorí by na území staroslovanskej ríše šírili kresťanstvo a vzdelanie. Cisár poslal dvoch vzdelancov z mesta Solún, dnešné Thessaloniki. Takže tu vidíme prepojenie troch súčasných štátov, Slovenska, Bulharska a Grécka. Pripomínam že aj v Bulharsku si ctia Cyrila a Metoda, dokonca majú aj jednu vysokú školu pomenovanú po nich. No grécka vetva je jasná, je to umiestnenie povestného mesta v Gréckej demokracii, ako sa oficiálne Grécko nazýva.

Tým prvým tromfom je už spomenutá migrácia, ktorá vysoko postihla práve Grécko a teda máme spoločnú tému na pozitívne rozhovory. Väčšina nelegálnych migrantov prichádza práve touto cestou, a preto by bolo užitočné, keby sa slovenská zahraničná politika zamerala aj na vstupnú „bránu“ pre migrantov z juhovýchodného smeru. No a keďže ide o spoločný problém nielen pre Grécko a Slovensko, ale aj Maďarsko a Srbsko, mohli by tieto štyri krajiny vytvoriť spoločný migračný projekt, ktorý by umožnil legálnu migráciu pre potrebných ľudí a zabránil nelegálnej migrácii. Treba pripomenúť že ide nielen o migračnú cestu, ale aj o drogovú cestu, ktorou sa drogy dostávajú zo známych ázijských krajín na európsky trh. Obe cesty, migračná aj drogová končia, v západnej Európe, takže Európska únia by mala podporiť formovanie migračnej politiky spomenutej štvorky.

Slovensko doteraz nemalo nijakú poriadnu stratégiu pre žiadny odbor politiky. Takže by bolo možné pokúsiť sa vytvoriť dlhodobejšiu koncepciu tak približne na dvadsať rokov, aspoň pre zahraničnú politiku. Pochopiteľne, že všetkým týmto sa musí prelínať ideál mieru a humanizmu.

Čo je potrebné pre vytvorenie ucelenej, zmysluplnej a efektívnej a užitočnej zahraničnej politiky? Nuž musí sa opierať o poznanie viacerých teórií medzinárodných vzťahov, informácie o zahraničnopolitických predstavách veľmocí a susedných štátov, ako aj o ekonomické zázemie, z ktorého by takáto politika čerpala zdroje. To je teoreticky základ pre vytvorenie zahraničnej politiky. Obsahovým základom však musia byť záujmy slovenského národa ako štátotvornej entity slovenskej republiky. Toto je vždy vážny bod rozporov medzi politickými stranami, čo je spôsobené pasivitou kultúrnych elít národa. Domnievam sa, že základným záujmom slovenského národa, tak ako každého iného národa, je právo na organizovanie svojho života, sociálny aj ekonomický rast, sociálna vyváženosť štruktúry spoločnosti, dobré mierové vzťahy s ktoroukoľvek časťou sveta, no a, samozrejme, kultúrne a intelektuálne zveľaďovanie vlastnej spoločnosti.

Zaujímavým činom slovenskej vlády bola návšteva predseda vlády Slovenskej republiky v Belehrade, čím podporil myšlienku slovanskej vzájomnosti, ako aj pripomenul existenciu slovenskej menšiny v Srbsku, ktorá vždy bola štátotvornou súčasťou a nikdy nepodlieha extrémistickým nacionalistickým protisrbským náladám. Malo to však aj dosť vážnu chybu, tlmočníčkou vo vystúpení predsedu vlády Slovenskej republiky a prezidenta Srbska bola žena, ktorá nebola ani Slovenkou, ani Srbkou. Mala dosť výrazný iný akcent. Pritom v Srbsku je kultúrne vyspelá slovenská menšina, ktorá má dokonca v Petrovci gymnázium, kde učí dosť pedagógov ktorí boli schopní tlmočiť vyjadrenia obidvoch politikov. Bolo by vhodné zistiť, kto a s akým zámerom vybral danú tlmočníčku a ignoroval miestnych Slovákov.

Výkon zahraničnej politiky by sa už konečne mal prestať opierať o náhodnú dobrú orientáciu či vhodné nápady. Základom zahraničnej politiky, ako napokon aj ostatných rezortných politík, by mala byť odbornosť, to znamená teoretický základ plus poznanie vonkajších možností uplatnenia a, samozrejme, poznanie takzvaných národno-štátnych záujmov. Možno pripomenúť dva pozitívne príklady zo Spojených štátov amerických, kedy sa americkí prezidenti opreli o významných teoretikov, v prvom prípade o Zbigniewa Brzezinského a v druhom o Henryho Kissingera. Vtedajšia zahraničná politika amerických prezidentov bola jasná a predvídateľná. Navyše v danom prípade mohli prezidenti poslať na vyjednávanie špecialistov a nemuseli všetko riešiť sami.

Na Slovensku bol pokus o vytvorenie teoretickej bázy, no tento pokus nebol taký úspešný, ako si jeho vtedajší zakladateľ predstavoval. Vzniklo síce akademické pracovisko, ale uzavrelo sa do seba a neposkytuje politickej sfére potrebné informácie, ani alternatívy politických aktivít. Takže vidíme iba vybraných politických komentátorov, čo je asi zaujímavé pre divákov a čitateľov, ale politickej sfére neposkytuje to, čo by potrebovala. Otázne je, či praktická politická sféra chce teoretickú, odbornú a historicky znalú sféru, ktorá by nahradila rôzne náhodné nápady, a teda možno aj ohrozila viacerých vládnych úradníkov.

Žijeme v ére stupňujúcej sa neistoty a teda aj nervozity. Týka sa to riadiacej sféry, ale aj občianskej sféry. Existujú organizácie, ktoré mali kedysi dobrý zámer, no dnes stratili efektívnosť, a preto sa stále objavuje viacej otázka, či by nemali byť nahradené niečím iným. Do procesu hodnotenia efektívnosti týchto organizácií zatiaľ vstupujú iba rôzni nadšenci alebo odporcovia týchto organizácií. Navyše za našimi humnami je vojna a nikto v Európe nevie, ako z toho von. Predstava o porážke Ruska bola od počiatku bláznivá, za tých niekoľko rokov však hlboko poškodila celú Európu, s výnimkou bruselských úradníkov.

Odhadnúť životnosť Európskej únie, ale aj Severoatlantického paktu je veľmi ťažké. Bolo by vhodné však pripraviť sa aj na ich koniec, to znamená ako zabezpečiť fyzickú existenciu štátu, ale aj jej ekonomickú podstatu. Povedané inak: treba mať variant vývoja po skončení eura. Nie je to nič ťažké ani katastrofálne, ale vhodné by bolo mať pripravené rozhodnutia aj na taký prípad.

To isté sa týka aj existencie Severoatlantického paktu, v ktorom niektorí vysoko postavení jednotlivci túžia po masívnom vyzbrojovaní, teda možnom zvyšovaní prostriedkov do nákupu  zbraní. Aj v tejto oblasti vidíme neseriózne východiska rôznych politikov, ale aj úradníkov, ktorí všetci vedia, o koľko treba zvýšiť výdaje na zbrojenie, pričom ani jeden z nich nepovedal, načo budú použité navyšované prostriedky. Viditeľne ide o záujmy rôznych podnikateľských skupín bez odborného hľadiska, ktoré chýba politikom na argumentáciu, prečo zvyšovať, alebo nezvyšovať výdavky na zbrojenie. Možné je odhadovať, že spomenuté nápady sa darí realizovať predovšetkým prostredníctvom korupcie. Severoatlantický pakt možno zaradiť do skupiny dinosaurov, teda stvorení, ktoré mali svojho času veľmi výrazné postavenie, no už dávno mali vyhynúť.

No a máme tu aj otázku národno-štátnych záujmov. Rôzne politické strany prichádzajú s vlastnou interpretáciou aj popisom týchto záujmov. Žiadny seriózny prieskum názoru verejnosti vrátane požiadaviek verejnosti neexistuje. Vynára sa aj otázka, kto vlastne je schopný definovať národno-štátne záujmy. Logicky vychádza, že prvým záujmom bude pravdepodobne existencia vlastného, teda národného štátu. Po tejto otázke vzniknú ďalšie, ktoré sa budú týkať charakteru štátu, sociálnej, ekonomickej, duchovnej, intelektuálnej sily spoločnosti a, pochopiteľne, zaradenia vlastného štátu do svetového systému. Nechať takéto zložité otázky na politikoch, prípadne žurnalistov je hrubou chybou a hazardovaním s vlastným osudom. Takže sa nám opäť vynára potreba vedeckého, odborného, kultúrneho, ale aj organizátorského pohľadu na spomenuté oblasti života spoločnosti.

Do sféry národno-štátnych záujmov patrí aj vzdelanostná, a teda aj intelektuálna úroveň národa, úcta k národným symbolom a vlastnej histórii, sociálna udržateľnosť spoločenského systému. Nemalo by sa stávať, že nejaký náhodný úradník, alebo úradníčka príde s nápadom pretvoriť štátnu hymnu, ktorá má historické korene a o ktorú sa viedol dlhý boj. Taktiež by sa nemalo stávať, že iná skupina úradníkov príde s nápadom reformy školstva, ktorej realizácia v podstate deštruuje kvalitu vzdelávacieho systému a výsledkom budú mladí ľudia bez historického vedomia, bez logického uvažovania, ale s naučenými sloganmi od samozvaných a takzvaných občianskych združení, zložených z laických nadšencov. Aj toto by si mali špičkoví politici, ktorí chcú obhajovať národno-štátne záujmy uvedomiť a zastaviť spomenuté negatívne deštruktívne a primitívne nápady.

Môže teda vzniknúť nezávislý fundament pre analýzu, prípravu a tvorbu zahraničnej politiky? Za súčasnej situácie určite nie. Chcelo by to nezávislý zdroj, z ktorého by skupina odborníkov organizovaných do nejakej inštitúcie čerpala materiálnu existenciu. Inak to bude stále pod vplyvom nejakého politického prúdu, pričom si treba uvedomiť že žiadny politický prúd na Slovensku nemá filozofickú teoretickú základňu, v najlepšom prípade čerpá z entuziazmu jeho lídrov. Takáto skupina odborníkov by musela byť napojená na skupinky, alebo jednotlivcov podobného razenia v zahraničí, teda nezávislého myslenia, s ktorými by vytvárali alternatívy pre vývoj Európy, ale v podstate aj svetového systému. Toto je možné dosiahnuť, no treba k tomu hodne organizačnej dobrej vôle ochoty prehrabávať sa v teóriách medzinárodných vzťahov, ľudskej histórii a pochopiť filozofiu dejín. Podarí sa to niekedy?

Pokus o nezávislú zahraničnú politiku tu je, chcelo by to ešte pokus o vytvorenie nezávislého teoretického myslenia o svetovom vývoji.

Úvodná ilustrácia: Pixabay, detail

(Celkovo 317 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter