Nielen odborníci z oblasti prírodných a spoločenských vied bijú na poplach. K hlasom volajúcim po zmene ekonomického systému sa teraz pripojili aj aktuári – odborníci na matematické a štatistické postupy, ktorí pre poisťovne, dôchodkové spoločnosti, investorov a vlády analyzujú miliardové riziká a navrhujú ich manažment a stratégie.
Reagujú na fakt, že sa zvyšuje pravdepodobnosť extrémnych dopadov zmeny klímy a prírodných katastrof, ako sú požiare, záplavy, horúčavy, suchá či epidémie. Podľa ich analýz sa HDP globálnej ekonomiky môže v rokoch 2070 až 2090 znížiť až o 50 %, ak sa neprijmú okamžité politické opatrenia v súvislosti s rizikami, ktoré prináša klimatická kríza. To nie je recesia, akú poznáme z minulosti. To je devastácia ekonomiky v rozsahu, aký sme nikdy nezažili. Ak ľudia doteraz ignorovali varovania environmentalistov, snáď ich presvedčia čísla ekonómov.
Obyvateľstvo už pociťuje dopady krízy na produkciu potravín, nedostatok vody, stres z vysokých teplôt, infekčné a iné choroby. Ak budeme pokračovať ako doteraz, zvýši sa pravdepodobnosť masovej úmrtnosti, vysídľovania, hospodárskeho poklesu a konfliktov.
Ľudská spoločnosť, jej rozvoj, blahobyt a ekonomická prosperita závisia od systémov Zeme, ktoré poskytujú základné podmienky pre život, ako sú potraviny, voda, vzduch, energia a suroviny. Tieto ekosystémové služby, vrátane regulácie klímy, sú nenahraditeľné.
Musíme ich chrániť, a nie ničiť ako doteraz, pretože ak zaniknú, nenahradí ich žiadna technológia. Túto závislosť musíme uznať ako fakt a naše zásahy do prírody riadiť tak, aby sme neprekročili planetárne limity.
Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná urgentná politická akcia, pretože súčasný trhový prístup k zmenšovaniu klimatických a prírodných rizík neprináša výsledky.
Toto nie je apokalyptické strašenie zmenou klímy. Je to prognóza založená na vecnom hodnotení finančných rizík odborníkmi, najkonzervatívnejšími finančnými profesionálmi na svete.
Tieto a ďalšie fakty uvádza štúdia Globálna solventnosť – hľadanie rovnováhy s prírodou, publikovaná v januári 2025 globálnym Inštitútom a Fakultou aktuárov, spolu s Univerzitou v Exeteri.
„Hrozí riziko globálnej platobnej neschopnosti, ak nezačneme rozhodne konať. Bez okamžitých politických opatrení na zmenu kurzu sú veľmi pravdepodobné extrémne dopady zmeny klímy, ktoré môžu ohroziť budúcu prosperitu.“
Správa obsahuje podrobné odporúčania na zmiernenie rizík.
Body zlomu systémov, ktoré regulujú globálnu klímu, môžu rýchlo narušiť HDP každej krajiny a destabilizovať finančné trhy. Dnešné ekonomické modely majú tendenciu hrubo podceňovať závažnosť týchto kaskádových rizík. Aj preto sú ideologické koncepcie MAGA a MEGA kolosálnym nezmyslom.
Pred výpadkom globálneho HDP o 18 % do roku 2050 varoval už dávnejšie J. Rockström, riaditeľ Potsdamského inštitútu pre výskum zmeny klímy. Potrebu zosúladenia činnosti ľudí s ekosystémami Zeme už roky zdôrazňuje prof. J. Šmajs v koncepte evolučnej ontológie.
Žiaľ, takéto informácie zapadnú bez povšimnutia v ideologickom a mediálnom chaose okolo nezmyselných vojnových konfliktov a psychopatických výčinov politických lídrov.
* * *
Podľa štúdie Planetary Solvency – finding our balance with nature; Institute and Faculty of Actuaries, University of Exeter,
spracoval Augustín Rosa.
Jedna odpoveď
Priatelia z vedy zamlčujú jeden veľmi podstatný fakt:
Denná vojna vyprodukuje toľko spalín, škodlivých emisií nepredstaviteľného mixu, natoľko zohreje oblasť a aj do stovák kilometrov miesto cieľu výbuchu, že stačí STOPNÚŤ vojnu. A životné prostredie si vydýchne…
Skúste si predstaviť pri tých všetkých opatreniach „gríndílu“, ako pôsobí porovnanie s tisícsto osem dní trvajúcou horúcou vojnou na línii vyše 1.600 km východne od Euroúnie, rátajme s priemernou šírkou 20 km. Čo všetko steká riekami do Čierneho mora…ako veľmi sa prach a spaliny dostávajú do atmosféry a vzdušnými meteo-frontami prúdia aj nad naše hlavy…a ako sa všetko zohrieva pálením, spálenou krajinou, výbuchmi, horením… to je iba Ukrajina. Potom máte Gazu – dva až tri roky…nehovorte, že vzdušné prúdy zostávajú na mieste, aj voda z mora „dostane“ svoj prídel. Potom máte Sýriu…spomeniete si ešte na Libyu? Na Irak? Na horiace vrtné miesta v Iraku, ktoré horeli týždne – mesiace? Na bombardovanie Juhoslávie? Srbské mesto Kragujevac malo automobilku Zastavu – kompletne vypálená, okolie dodnes kontaminované jedovatými pcb látkami, lebo však farby-laky áut…
…nehovoriac o „vození“ plynu po oceánoch, nehovoriac o spálenom leteckom benzíne vojenských lietadiel, ale i pasažierskych desaťročia – onedlho začnú „destinácie“ letovísk a intenzívne lety ta i späť. STAČÍ TO VŠETKO ZASTAVIŤ. Netreba vám vedcom vyrábať ďalší grindíl zrezaním HáDéPé…
A viete za čo dostanete Nobelovu cenu? Skúste „zaštupľovať“ jedinú sopku…len v Európe ich máte desiatku horiacich.