Napriek nemilosrdným bojom na Ukrajine nestačí dnes hovoriť len o ich najhoršej podobe – vojne, resp. proxy vojne. Hrozia totiž širšie a nebezpečnejšie následky, zrejme až historického charakteru so zložitými sociálno-ekonomickými aspektami geopolitického dosahu. Čoraz viac sa ukazuje obludnosť politiky, ktorá vsadila na kartu pokračovania vojny. Pribúdajú detaily, dokazujúce, že tento proces iniciuje predovšetkým Washington, ktorý Ukrajinu za cenu obrovských obetí a škôd cynicky zneužíva na oslabovanie Ruska, ale, žiaľ, aj EÚ, ktorá to kvôli úplnej podriadenosti jej vedenia USA nechce vidieť. Spojené štáty útočia aj proti Číne, ktorej sa arogantne vyhrážajú, ak sa opováži vojensky pomôcť Moskve a kritizujú aj iné jej aktivity. Potom sa „divia“, že Peking nechce hovoriť s politickými, diplomatickými ani vojenskými predstaviteľmi Washingtonu.
Pokračujúce boje na Ukrajine sú tragédiou pre obyvateľstvo, ktoré sa stáva čoraz biednejším a nesmierne devastujú infraštruktúru, ale aj prírodu. Záver o tom, že zjednotený Západ porazí Rusko, alebo spôsobí mu škody, ktoré ho fatálne oslabia, je však zatiaľ skôr politicko-mediálnym prianím ako reálne pripraveným plánom či aspoň konceptom. Dnes sa nikto, kto má objektívny a zodpovedný pohľad na udalosti na Ukrajine, nepokúša určiť, kedy a s akým výsledkom sa konflikt skončí. Ukrajinská kríza už teraz predstavuje niekoľko navzájom spojených procesov, ktorých riešenie, resp. prekonanie vzniknutých problémov, zaberie dlhé roky, možno aj nejaké to desaťročie.
Informačný chaos okolo ukrajinskej krízy
Médiá hlavného prúdu šíria v západnej verejnej mienke „nespochybniteľné“ tvrdenie, že „zlé“ Rusko musí byť porazené, lebo bude ešte horšie. USA a NATO často uvádzajú, že s Ruskom bojovať nechcú. Washington prednedávnom vydal správu, v ktorej uviedol, že na Ukrajine nie je ani jeden americký vojak. No a EÚ v závese za touto dvojicou je vedená tiež len a len morálnymi hodnotami a zásadami, ktoré vraj prinesú mier tým, že Ukrajina sa bude zásobovať zbraňami, pokiaľ to bude potrebovať (úvahy o tom, že Západ nemusí Rusko poraziť, sa zatiaľ nepripúšťajú). Diplomacia sa na Západe stratila, hoci rečí nafúkaných snobských a niekedy až slizkých diplomatov je neúrekom. Mier sa v nich neobjavuje.
Ktovie, čomu má pomôcť, že v novembri 2022 europoslanci schválili rezolúciu, v ktorej Rusko označili za štát podporujúci terorizmus. Podobné uznesenia prijali aj parlamenty niektorých štátov EÚ. Vo februári 2023 sa k nim pridali aj poslanci NR SR.
Rusko formálne podľa medzinárodného práva na Ukrajinu zaútočilo. Zdôvodnilo to však aj tým, že Západ dlhodobo ignoroval jeho obavy z ohrozenia bezpečnosti. Moskva sa drží svojej pravdy. Vyjadrenia niektorých ruských politikov a novinárov však tiež prilievajú olej do ohňa v informačnom priestore. Na ruské pomery sa objavilo aj čosi nevídaného: ide o vyhlásenia vodcu (majiteľa) súkromnej vojenskej spoločnosti Wagnerova skupina (Группа Вагнера – Gruppa Vagnera) Jevgenija Prigožina, ktorý kritizuje dokonca i ministerstvo obrany.
Možno chápať rozhorčenie ukrajinských politikov a ich snahy útočiť akýmkoľvek spôsobom, teda aj slovne, proti nepriateľovi. Niektoré ich vyjadrenia sa ocitajú, eufemisticky vyjadrené, za diplomatickou i politickou hranicou, ktorá je zaužívaná v súčasných medzinárodných vzťahoch. Okrem toho sa neraz nepekne vyjadrujú na adresu každého, kto nie je ochotný podporiť Ukrajinu podľa ich predstáv, čo sa uplatňuje aj voči spojencom.
Veľa z toho, čo povedia ukrajinskí vedúci predstavitelia o priebehu a výsledkoch bojov, sa nakoniec nepotvrdí. Vedenie štátu, ktorý upadá (zlyháva) napriek tomu, že už vyše roka bojuje s nepriateľom (odoláva mu), nemá potenciál na riešenie problémov jeho viacrozmernej krízy, pričom časť územia ani neovláda. V predlžujúcich sa bojoch sa nesmierne vyčerpáva ľudský, ekonomický i ďalší potenciál štátu a zužujú sa možnosti fungovania jeho moci.
Ukrajina by sa v súčasnej situácii bez masívnej zahraničnej pomoci ocitla na hrane svojej existencie. 14. apríla spôsobilo rozruch vyjadrenie Viktora Orbána v „jeho“ pravidelnej relácii v maďarskom rozhlase, že z pohľadu financií Ukrajina už nie je štátom.
Absencia materiálov systematicky či aspoň súhrnne hodnotiacich ukrajinskú krízu
Spracovať správu systematického charakteru alebo aspoň nejaký súhrnnejší prehľad o stave a tendenciách vývoja krízy sa v týchto podmienkach a ešte aj tak, aby boli objektívne, nepokúšajú ani veľké analytické tímy v štátov či medzinárodných organizáciách. Kriticky možno poukázať na množstvo kusých, útržkovitých správ, hodnotení, analýz a pod., ktoré si protirečia. Typickým príkladom sú informácie zo zdroja, charakterizovaného ako britské spravodajské služby, v ktorých sa objavujú závery ako zo špionážnych románov (o intrigách, vzburách, prevratoch, otravách, chorobách a pod.).
Nesmierne špekulácie, ktoré ešte stále doznievajú, vzbudil únik tajných dokumentov z Pentagónu pred niekoľkými týždňami. Ukazuje sa, že osoba zadržaná kvôli údajnému zverejneniu týchto dokumentov je len nastrčená figúrka, aby washingtonský establišment aspoň pre najväčších svojich fanúšikov dokázal, že má veci pevne v rukách.
Navyše sa situácia, ktorá je značne neprehľadná, rýchlo mení. Informácie o tom, čo sa stalo, sú na jednotlivých stranách konfliktu protichodné. Niečo sa uverejní, ale či to je pravda, je otázne. Médiá, najmä tie serióznejšie, často dodávajú, že informáciu, ktorú prebrali, nepotvrdzujú nezávislé zdroje.
O ukrajinskej kríze treba diskutovať a hľadať jej riešenie aj v inom duchu, než sa ukazuje v západnom hlavnom politicko-mediálnom prúde. Diskusia je zložitá aj preto, lebo sa vytvorili viaceré fenomény, ktoré možno označiť za časované nálože a tie dopady ukrajinskej krízy na sociálno-ekonomické problémy geopolitického dosahu veľmi komplikujú. Pôvodcov týchto časovaných náloží je veľmi ťažké hľadať. Pripúšťa sa však, že niektoré vznikli skutočne náhodne, ako vedľajší, neželaný dôsledok krízy, ktorej riešenie je v nedohľadne.
Záverom
Vzhľadom na nemožnosť podať komplexnú správu o stave ukrajinskej krízy pristúpime k tomu, že postupne budeme stručne charakterizovať niekoľko vybraných tém, ktoré pracovne označíme za čriepky. Aktuálne je takýmto problémom ukrajinské obilie, ktoré sa ocitlo v niektorých stredo- a východoeurópskych štátoch. Tie prijímali opatrenia, s ktorými Brusel nesúhlasil. 19. apríla Európska komisia oznámila, že prijme mimoriadne „preventívne opatrenia“ pre pšenicu, kukuricu, slnečnicové semená a repkové semená po spoločnej sťažnosti Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska z konca marca. Obilniny z Ukrajiny by sa mali do týchto štátov dostať len vtedy, ak budú určené na export do iných štátov EÚ alebo inde do sveta. Opatrenie by malo trvať do konca júna.
Problémov je však viac a niektoré z nich môžu mať, obrazne vyjadrené, podobu poriadne veľkého črepu. Ide napr. o migráciu či dodávky zbraní a pod.
Okolo ďalších problémov sa vedie nevídaná informačná vojna. Ako príklad možno uviesť existenciu biolaboratórií USA na území Ukrajiny. Asi najviac zamotaná je však otázka strát v bojoch.
Vzhľadom na charakter informácií, ktoré sú o týchto problémoch k dispozícii, nie je možné urobiť jednoznačné závery. Treba sa však nimi zaoberať, lebo ich podceňovanie a prehliadanie hrozí ďalším rozšírením ukrajinskej krízy, ktorá môže mať veľmi negatívne následky aj pre štáty EÚ, najmä tie, ktoré susedia s Ukrajinou.
(Pokračovanie)
