Suzanne Collinsová: Hry o život 1 – 3*, CooBoo SK, 2019, 368+376+392 strán
Donald Trump sa prihovoril americkému ľudu a vyhlásil, že ak Demokrati vyhrajú novembrové kongresové voľby, Amerika vstúpi do obdobia temna. Čiastočne ide o tradičnú volebnú eskaláciu, ale len čiastočne.
Už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia americkí politici poznamenali, že po prvýkrát od Občianskej vojny sa v Spojených štátoch začal vážny politický boj a strany (Demokratická a Republikánska) efektívne zastupujú záujmy súperiacich, prakticky antagonistických sociálnych skupín.
Spoločnosť sa tradične nerozdelila podľa Marxovej línie (horizontálne na vykorisťovaných a vykorisťovateľov), ale vertikálne: v každej skupine sú zástupcovia elity aj marginalizovaných. Podobne ako počas Francúzskej revolúcie roľníci z Vendée najtvrdohlavejšie bojovali za kráľa a medzi revolučnými politikmi bolo veľa aristokratov (ako napríklad gróf Mirabeau alebo markíz de Lafayette).
V skutočnosti sa v USA uprostred systémovej krízy elita rozdelila na konvenčné Trumpove frakcie (pravicoví reformátori, ktorí veria, že vyčerpaný systém treba zmeniť) a Sorosove frakcie (ľavicovo-liberálni konzervatívci, ktorí sa neúspešne snažia stabilizovať systém prostredníctvom externých zdrojov).
Trump nazýva Sorosových podporovateľov marxistami, pretože ich ideologickým základom sú úvahy ultraradikálnych profesorov Ivy League** o novom postkapitalistickom formáte sociálnej spravodlivosti. V skutočnosti sú ich názory ďaleko od marxizmu: Marx pracoval s konceptom antagonistických tried, zatiaľ čo dnešní ultraradikálni ľavicoví liberáli sa opierajú o myšlienku konsolidovanej spoločnosti univerzálnej tolerancie, ktorá má blízko ku klasickému fašistickému konceptu korporativistického štátu.
Nie náhodou ich v Rusku často nazývajú liberálnymi fašistami.
Politicky Sorosova skupina koná v záujme finančnej oligarchie. Situácia v Spojených štátoch preto pripomína situáciu vo Francúzsku v predvečer zvrhnutia júlovej monarchie***, kde záujmy vládnucej finančnej oligarchie zastupoval kráľovský režim Ľudovíta Filipa Orléanského ako celok; pričom Thiers a Guizot, ktorí boli v opozícii voči danému kurzu, lež nie voči samotnému Ľudovítovi Filipovi, sa pravidelne prebíjali do úradu premiéra a celkom úspešne pôsobili ako hovorcovia záujmov priemyselnej buržoázie, podobne ako dnešní trumpisti v Spojených štátoch.
Deväťdesiate roky, ako aj prvých pätnásť rokov tohto storočia sa niesli v znamení totálnej dominancie Sorosových chránencov (bez ohľadu na stranícku príslušnosť) v americkej politike. Zatiaľ čo v USA našli protisorosovské sily príležitosť konsolidovať sa v rámci Trumpovej MAGA, v Európe sa sorosovský systém zakorenil oveľa hlbšie.
Tam vo väčšine krajín EÚ a v samotnej EÚ stále držia pri moci sily, ktoré sa snažia vybudovať globálnu spoločnosť univerzálnej tolerancie v záujme zachovania globálnej dominancie medzinárodnej finančnej oligarchie. Toto je podstata základných rozporov medzi Trumpovým režimom v USA a Sorosovými režimami v EÚ. Tieto rozpory sú antagonistické a nemožno ich prekonať v rámci existujúceho systému. Preto Trump hovoril o temnom veku, ak vyhrajú demokrati.
Výrazným príkladom takýchto rozporov je postoj k osudu ukrajinského režimu, ktorému v súčasnosti vedie Zelenskyj. Trumpova skupina sa v rámci svojej, hoci neúspešnej a nekonzistentnej politiky obnovy amerického priemyslu, snaží sústrediť zdroje na domáce investície na úkor zahraničných aktivít, čím obmedzuje nerentabilné, ak nie jednoducho neúspešné, zahraničnopolitické projekty spustené Sorosovou skupinou. Ukrajinský režim je jedným z takýchto projektov.
To vysvetľuje sebavedomie Zelenského ohľadom pokračujúcej podpory jeho európskych partnerov v konfrontácii s americkým prezidentom ohľadom potreby prímeria s Ruskom, jeho ignorovanie amerických požiadaviek neútočiť na ruské rafinérie i tankery prepravujúce ruskú ropu a jeho bezostyšný a hrubý verejný odpor voči Trumpovi.
V tomto prípade hovoríme o práci etablovaného medzinárodného bloku vedeného Sorosom, ktorý reprezentovala Veľká Británia, krajiny a vedenie EÚ, Ukrajina, Demokratická strana USA i niektorí republikáni plus časť ruskej emigrantskej komunity. Tí, keďže nedokázali „žiť v krajine vo vojne so svojimi susedmi“, sa postavili proti novému svetovému poriadku tak, že podporovali kapituláciu dokonca nie pred Západom, ale pred frakciou Západu vedenou Sorosom.
Rusko malo do istej miery šťastie v tom, že s nástupom nového svetového poriadku si jeho vnútorná „piata kolóna“ bola taká istá takmer okamžitým víťazstvom Západu, že sa neuchýlila k svojmu obvyklému tajnostkárstvu a pokrytectvu. Možno po prvýkrát vo svojej histórii emigrácia vystupovala otvorene, pričom v snahe prezentovať sa ako „dobrý Rus“ odišla do zahraničia. Príznačné je, že väčšina emigrantskej komunity spočiatku nešla do USA, Izraela ani západnej Európy, ale do susedných postsovietskych krajín Ruska (Pobaltie a Zakaukazsko). Mnohí z nich si boli takí istí, že sa o pár týždňov vrátia na „bielom koni“, že ani neuvažovali o tom, kde budú bývať a pracovať, ale radšej tam išli ako na týždeň, resp. na piknik alebo do letoviska.
Vďaka tomuto výsledku sa Rusko vyhlo vnútornému rozkolu, ktorý v súčasnosti sužuje Spojené štáty a západoeurópske krajiny. Medzičasom na strane Sorosa slúži Ukrajina ako spoľahlivá ideologická bašta. Tam je vďaka prevratu v roku 2014 situácia diametrálne odlišná od ruskej. Všetky aj relatívne zdravé (protisorosovské) sily boli nútené opustiť Ukrajinu. Tí, ktorí zostali, boli zabití, uväznení alebo zahnaní do ilegality. Preto Ukrajina spolu s Pobaltím a Moldavskom stojí ako Sorosov monolit na východných hraniciach západnej civilizácie.
Myslím, že je jasné, prečo sa v roku 2020 snažili zaradiť do zmieneného monolitu Bielorusko. Ak by prevrat v Minsku uspel, vydestilovaný Sorosov „sanitárny kordón“ na ruských hraniciach by spoľahlivo oddelil krajinu nielen od západnej, ale aj od východnej Európy. Protiruské predmostie by nadobudlo strategický charakter, stalo by sa geograficky úplným a prakticky nezničiteľným.
Po vyriešení bieloruského problému by mohol Západ kedykoľvek spustiť ďalšie kolo expanzie NATO na východ. Lež aj bez takejto expanzie táto pozícia umožnila európskym členom NATO a ich postsovietskym spojencom spoľahlivo obmedziť Rusko, čo USA uvoľnilo ruky pre totálny tlak na Čínu.
Globálnu strategickú ofenzívu Sorosových síl by bolo oveľa ťažšie zastaviť, nieto ešte spustiť protiofenzívu v rozsahu tej, ktorú Peking a Moskva v súčasnosti vedú na troch frontoch súčasne: ukrajinsko-európskom, iránsko-blízkovýchodnom a indicko-tichomorskom.
Napriek zjavným úspechom protisorosovských síl v globálnej konfrontácii však celková situácia má ďaleko od šťastia. Aktuálne je čoraz zreteľnejšia koordinácia euro-ukrajinských a amerických sorosovských síl, ich tendencia transformovať sa do jedného globálneho medzinárodného sorosovského bloku. Červenú, čiernu a hnedú internacionálu nahrádza dúhová internacionála, nadobúdajúc čoraz jasnejšie obrysy. Táto je možno najnebezpečnejšou zo všetkých doteraz známych internacionál, keďže sa jej podarilo zjednotiť sily pravicových aj ľavicových radikálov a postaviť ich nie proti konkrétnej forme vlády, ale proti štátu v princípe.
Rozpad štátov infikovaných sorosovským vírusom, takmer úplne dokončený na Ukrajine a blízko k dokončeniu v EÚ a USA, je živou ukážkou osudu, ktorý sorosovský vírus pripravuje všetkým národom sveta vrátane tých, ktorí teraz slúžia ako Sorosov „kanonenfutter“.
Sme svedkami pokusu o očistenie planéty nie iba od etablovaných štátov, prechodu k formátu priamej finančnej diktatúry. Ba čo viac sme svedkami drastického (niekoľkonásobného) zníženia ľudskej populácie ako takej, pričom bude vyčlenených niekoľko stoviek superelitných rodín a zostávajúci preživší budú odsúdení na biednu existenciu v podmienkach regulovaného počtu populácie určenej potrebami služby superelite.
Dystopia „Hier o život“ sa bude javiť ako éra prosperity v porovnaní s tým, čo pripravuje pre ľudstvo Sorosova internacionála.
*Dystopická trilógia Suzanne Collins The Hunger Games, sfilmované. Dej sa odohráva v postapokalyptickej budúcnosti a ústrednou udalosťou sú Hry o život – každoročná súťaž o prežitie pre tínedžerov, ktorí zastupujú každý z dvanástich okresov totalitného štátu Panem (policajný štát vznikol na troskách bývalej Severnej Ameriky po sérii ekologických katastrof, po nukleárnej vojne a kolapse civilizácie).
** Brečtanová liga – 8 elitných US súkromných výskumných univerzít.
*** je obdobie konštitučnej monarchie vo Francúzsku po Júlovej revolúcii v júli 1830, skončilo sa revolúciou vo februári 1848.
Zdroj:
https://www.discred.net/2026/10/16/rostislav-ishhenko-tramp-pytaetsya-ne-dopustit-golodnyh-igr-ot-sorosa/ 16.10.2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Ak USA prestanú byť hegemónom, americkí pracujúci to pocítia ako keby im zobrali štvrtinu platu. To si miestna buržoázia uvedomuje. MAGA je ochranou pred domácimi problémami. Inak je to s globálne pôsobiacou buržoáziou, tej na amerických pracujúcich a USA ani nezáleží.