Americký prezident Joe Biden označil v sobotu zabitie vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha za „opatrenie spravodlivosti“, ktoré si zaslúžil za svoje vyše tri desaťročia vlády teroru.
Kto bol muž, ktorého smrť nestála za slová piety?
Seymour Hersh, americký novinár, nositeľ Pullitzerovej ceny za odhalenie masakry americkej armády vo vietnamskom My Lai, sa s Hassanom Nasralláhom stretol niekoľkokrát. A priznáva, že sa mu páčil. Po prvý raz sa stretli v zime 2003, niekoľko mesiacov po americkej invázii do Iraku. Pracoval vtedy pre New Yorker a jeho témou bola vojna proti terorizmu. V Berlíne mal dohodnuté dôverné stretnutie s Augustom Hanningom, šéfom nemeckej rozviedky. Na tejto schôdzke sa dozvedel o zvláštnom spojení medzi bývalým izraelským premiérom Ehudom Barakom, ktorý bol počas významnej vojenskej kariéry veliteľom Sajeret Matkal, najtajnejšej špeciálnej izraelskej jednotky, a šejkom Hassanom Nasralláhom, šéfom Hizballáhu, šiitskej milície so sídlom v južnom Libanone. Od Hanninga sa dozvedel, že išlo o výmenu väzňov medzi Izraelom a Hizballáhom a nemecký šéf rozviedky bol sprostredkovateľom. Nasralláhove rozhovory s Izraelom cez Hanninga pokračovali neskôr s Arielom Šaronom, ktorý nahradil Baraka na poste premiéra v roku 2001. Seymour Hersh spomína, že si pri raňajkách s Hanningom nerobil poznámky, pretože to stretnutie bolo dôverné, no príbeh s Nasralláhom ho tak zaujal, že v Bejrúte si cez svojich priateľov dohodol s ním stretnutie. Spomína si na prvý dojem – stál pred ním muž, trochu pri tele, vo svojom náboženskom odeve. Hersh sa ho cez tlmočníka opýtal, či sa vo svojich neustálych pohraničných šarvátkach s Izraelom považuje za teroristu alebo bojovníka za slobodu. Odpovedal, že jeho armáda zaútočila na izraelských vojakov pozdĺž hranice a urobí to znova, ak dôjde k vojne. Prekvapil ho však, keď dodal: ak by sa medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi žijúcimi pod izraelskou okupáciou nejako podarilo vypracovať plné práva a zmysluplnú mierovú dohodu, samozrejme by to rešpektoval. Nasralláh predpovedal, že po rýchlom americkom víťazstve v Iraku budú nasledovať roky ostrého boja, keď sa rozpustená iracká armáda spojí s kmeňovou a politickou opozíciou. Mal v podstate pravdu.
Druhé stretnutie s Nasralláhom mal niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami 30. januára 2005 v Iraku. Boli to prvé všeobecné voľby od zvrhnutia Saddáma Husajna a Bushova administratíva robila všetko, čo mohla, aby zabezpečila víťazstvo sunnitským kandidátom. Jeden priateľ z americkej spravodajskej komunity Seymourovi povedal, že volebné lístky, údajne, ale nie nevyhnutne prázdne, sa tlačia v Spojených štátoch a letecky sa posielajú do Iraku.
Nasralláh sa pobavil na tom, že Washington posiela do Iraku diplomatov a iných úradníkov, ktorí o krajine vedia len málo a neovládajú arabský jazyk. Povedal, že Amerika nemá poňatia, ako vyhrať voľby a predpovedal víťazstvo šiitov, dokonca s presným číslom: 48,1 percenta hlasov. Voľby skutočne vyhral šiitský Ibrahim al-Jaafari so 48,19 percenta hlasov.
Voľby v podstate sunnitskí Arabi bojkotovali, v jednom kľúčovom sunnitskom okrsku hlasovali len dve percentá zaregistrovaných. Sunnitská komunita očividne dostala správu, že voľby budú „opravené“. V deň volieb bolo v okolí volebných miestností najmenej 44 mŕtvych.
Posledné stretnutie s Nasralláhom mal Hersh v decembri 2006, niekoľko mesiacov po tom, čo Hizballáh bojoval s ohromeným Izraelom v brutálnej vojne až po patovú situáciu. Nasralláh sa po vojne v roku 2006 skrýval, ale súhlasil so stretnutím. Novinár si na dohodnuté miesto najal taxík v južnom Bejrúte, domove mnohých šiitov, kde ho pobočník Hizballáhu odviezol do nejakej garáže. Tam ho prehľadali a posadili do zadnej časti sedanu, ktorého okná mali tmavé sklá. Viezli sa cez ďalšie garáže, pričom zakaždým vymenili autá, a nakoniec dorazili do garáže v budove, kde sa Nasralláh ukrýval v modernom byte na najvyššom, 12. poschodí.
Úspech Hizballáhu v boji proti Izraelu urobil z Nasralláha hrdinu pre šiitov aj sunnitov. Hershovi povedal, že letná vojna (2006) sa začala, keď pri cezhraničnom nájazde nariadil únos dvoch izraelských vojakov. Bola to chyba. „Chceli sme len zajať väzňov na účel výmeny,“ povedal mu. „Nikdy sme nechceli zatiahnuť región do vojny.“ Nasralláh obvinil prezidenta Busha, že bolo cieľom „vypracovať novú mapu regiónu“ rozdelením Blízkeho východu, kde sa mnoho náboženstiev už dlho mierumilovne miešalo, do segregovaných sunnitských a šiitských štátov. „Nanajvýš do jedného alebo dvoch rokov,“ povedal, „budú celkom sunnitské oblasti, celé šiitské oblasti a celkom kurdské oblasti. Dokonca aj v Bagdade existuje obava, že by sa mohol rozdeliť na dve oblasti, jednu sunnitskú a jednu šiitskú.“
Na základe tohto rozhovoru Hersh o niekoľko mesiacov neskôr písal o rozhodnutí Bushovej administratívy „prekonfigurovať svoje priority na Blízkom východe“. „V Libanone administratíva spolupracovala s vládou Saudskej Arábie, ktorá je sunnitská, na tajných operáciách, ktorých cieľom je oslabiť Hizballáh, šiitskú organizáciu, ktorú podporuje Irán. USA sa tiež zúčastnili na tajných operáciách zameraných na Irán a jeho spojenca Sýriu. Vedľajším produktom týchto aktivít bolo posilnenie sunnitských extrémistických skupín, ktoré sa hlásia k militantnej vízii islamu a sú nepriateľské voči Amerike a sympatizujú s al-Káidou.“
Ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová, jedna z architektiek novej americkej zahraničnej politiky, svedčila pred senátnym výborom pre zahraničné vzťahy, že na Blízkom východe došlo k „novému strategickému usporiadaniu“, ktoré oddelí „reformátorov“ a „extrémistov“. Väčšina sunnitov mala byť umiernená a šiitský Irán a Hizballáh spolu so sunnitskou Sýriou a Hamasom boli na druhej strane tohto rozdelenia.
Tento posun priviedol Saudskú Arábiu a Izrael do strategického objatia prostredníctvom Abrahámovských dohôd. Obe krajiny považovali Irán a Hizballáh za existenčnú hrozbu. „Saudi“, napísal vtedy Hersh, „verili, že väčšia stabilita v Izraeli a Palestíne zmenší vplyv Iránu v regióne.“
To bolo pred viac ako sedemnástimi rokmi. Dnes je ohromujúce vidieť, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu zničil túto krehkú šancu na politické preskupenie na Blízkom východe.
Nikdy sa nedozvieme, či by bol Nasralláh, ktorý sa narodil v Libanone a viackrát Hershovi zopakoval, že je odhodlaný viesť Hizballáh viac do politického, ekonomického a sociálneho života svojej krajiny, úspešný.
Budúcnosť, s mocným Izraelom útočiacim na zemi a vo vzduchu, je temná a smrteľná.
Spracované podľa blogu Seymoura Hersha z 1. októbra 2024
Úvodné foto: Hassan Nasralláh. Zdroj: Wikimedia.org
