Od celosvetovej pandémie sa zdá, že vírus ničil nie iba živé organizmy, ale aj schopnosť sebaobrany pred nebezpečenstvom organizovaného mediálneho násilia. Ľudia sú denne infikovaní propagandou a už sa tomu ani nečudujú. Búriť sa nemá kto, organizmus je otrávený. Nielen na našom malebnom Slovensku, vidíme to na celom svete.
Len čo bývalý trestanec Jevgenij Prigožin, šéf žoldnierskej skupiny Wagner, začal v Rostove na Done svoj „pochod spravodlivosti“ na Moskvu, zajasali liberálne kruhy celého sveta. A z hrdloreza, ktorý nemilosrdne zabíjal pri Bachmute/Arťomovsku, nahrával videá nad mŕtvymi, na ktorých ešte ani krv nezaschla, sa odrazu stal hrdina. Lebo ide rozvaliť Rusko a to sa počíta! Jastrabi sa okamžite začali posmievať „chcimírom“, pretože v ich svete sú všetci zástancovia mieru zároveň zástancami Putinovej vojny. V tejto zvrátenej logike nemá zmysel ich skratky vyvracať, mysliaci tvor vie a nemysliaci v apatieke nekúpi.
V nemeckom denníku Bild viedol rozhovor s Viktorom Orbánom skúsený „rusobijec“ Paul Ronzheimer, opýtal sa aj na to, čo sa stalo minulú sobotu v Rusku.
Bild: Čo ste si pomysleli, keď Jevgenij Prigožin, šéf „Wagnera“, nariadil svojim vojakom pochod na Moskvu?
Viktor Orbán: Nevidím v tejto udalosti veľký zmysel.
Bild: Nemá veľký význam?
Orbán: Nie.
Bild: Čo ste počuli z Ruska? Máte dobré kontakty?
Orbán: Nie, máme spravodajské služby. Sú spoľahlivejšie ako čokoľvek iné.
Bild: A čo ste počuli?
Orbán: Hovoria, že to nie je dôležité.
Spravodajské služby sú tie, o ktorých by sme mali vedieť čo najmenej, ale ony by mali vedieť čo najviac. Sú tajné, takže ak vypúšťajú nejaké verejné správy, nie je to preto, lebo informujú, ale informujú tak, aby to plnilo nejaký účel. Z ktorého potom ako z hodnoverného prameňa sa sýti „mejnstrím“ a propaganda ide na plné obrátky.
* * *
V najnovšom vydaní svojho blogu píše nestor americkej žurnalistiky Seymour Hersch o ruskej „vzbure“, ktorá nebola. Na rozdiel od slovenských znalcov a odborníkov na všetko sa tento majster investigatívy sústredil na zbieranie informácií, čo to v tom Rusku vlastne minulý víkend prebehlo a ako to zasiahlo armádu a Putina.
Vzbura wagnerovcov 24. júna 2023, muž s vlajkou skupiny Wagner pred policajnými autami v Rostove na Done. Zdroj: Wikimedia.org | Autor: Fargoh
Prigožinova vzbura vyšumela v priebehu jedného dňa a skončila sa útekom bývalého trestanca do Bieloruska. Jeho žoldnierska armáda má možnosť podpísať kontrakt s ministerstvom obrany, proti ktorému Prigožin zaútočil. Nekonal sa žiadny pochod na Moskvu, ani nedošlo k významnému ohrozeniu Putinovej vlády.
S. Hersch ľutuje novinárov z Washingtonu a korešpondentov pre národnú bezpečnosť, ktorí sa zrejme veľmi spoliehajú na oficiálnych spolupracovníkov Bieleho domu a predstaviteľov ministerstva zahraničia. On vďaka svojim kontaktom dokázal nájsť informovaný zdroj z americkej spravodajskej komunity, ktorý mu poskytol obraz, čo sa to v Rusku a s Prigožinom vlastne dialo.
Vyberáme z jeho blogu:
„Po prvé a čo je najdôležitejšie, Putin je teraz v oveľa silnejšej pozícii, povedal S. Herschovi jeho zdroj a dodal, že v spravodajskej komunite si už v januári 2023 uvedomili nevyhnutnosť stretu a zúčtovania medzi generálmi podporovanými Putinom a Prigožinom, ktorého podporovali ultranacionalistickí extrémisti. Rozhorel sa tam odveký konflikt medzi ,špeciálnymi‘ vojnovými bojovníkmi a veľkou, pomalou, nemotornou pravidelnou armádou. Armáda vždy vyhráva, pretože vlastní periférne aktíva, ktoré umožňujú víťazstvo, či už ofenzívne alebo obranné. Najdôležitejšie je, že ovláda logistiku. Špeciálne jednotky sú považované za významnú útočnú výhodu. Keď je celková stratégia ofenzívna, veľká armáda toleruje ich aroganciu a verejné vystatovanie, pretože špeciálne jednotky sú ochotné podstúpiť vysoké riziko a zaplatiť vysokú cenu. Úspešný útok si vyžaduje veľké výdavky na mužov a ich vyzbrojenie. Úspešná obrana si na druhej strane vyžaduje obhospodarovanie tohto majetku.
Členovia Wagnera boli špičkou pôvodnej ruskej ukrajinskej ofenzívy. Boli to tí ,zelení mužíci‘. Keď ofenzíva prerástla do totálneho útoku pravidelnej armády, wagnerovci pokračovali v asistencii, ale neochotne museli ustúpiť do úzadia v období nestability a prispôsobovania sa novým podmienkam boja. Prigožin nie je žiadna plachá fialka, prevzal iniciatívu, aby zvýšil svoju cenu a stabilizoval svoj sektor. Pravidelná armáda pomoc privítala. Prigožin a wagnerovci, ako je u špeciálnych jednotiek zvykom, sa dostali do centra pozornosti a zaslúžili sa o zastavenie nenávidených Ukrajincov. Tlač to zhltla. Medzitým veľká armáda a Putin pomaly zmenili svoju stratégiu z útočného dobytia veľkej Ukrajiny na obranu toho, čo už mali. Prigožin odmietol zmenu prijať a pokračoval v ofenzíve pri Bachmute. Tam je ten kameň úrazu. Moskva jednoducho zadržala zdroje a nechala Prigožina, aby využil svoje rezervy mužskej a palebnej sily, čím ho odstavila na druhú koľaj. Koniec koncov bez ohľadu na to, aký je prefíkaný a ako vedel zbohatnúť, je to predsa len bývalý majiteľ „párkov v rožku“, bez politických alebo vojenských skúseností.“
[[A Seymour Hersch pokračuje správou, ktorú sme nikdy nepočuli: pred tromi mesiacmi wagnerovcov „odviezli na bicykloch“ z bachmutského frontu a poslali ich do opustených kasární severne od Rostova na Done (v južnom Rusku) na demobilizáciu. Ťažká technika bola väčšinou prerozdelená a počet mužov sa znížil na približne 8 000, z ktorých 2 000 odišlo do Rostova v sprievode miestnej polície.]]
„Putin plne podporoval armádu, ktorá nechala z Prigožina urobiť hlupáka, ktorý zostal v hanbe. Všetko bez toho, aby sa vojensky Putin zapotil alebo aby čelil politickej patovej situácii s fundamentalistami, ktorí boli horlivými obdivovateľmi Prigožina. Celkom vtipné.“
[[Podľa Herscha existuje obrovská priepasť medzi spôsobom, akým profesionáli v americkej spravodajskej komunite hodnotia situáciu, a tým, čo Biely dom s médiami projektujú verejnosti nekritickým reprodukovaním vyhlásení Blinkena a jeho jastrabích kohort.]]
„Súčasné štatistiky, o ktoré sa so mnou (spravodajcovia) podelili, naznačujú, že celková zahraničná politika Bidenovej administratívy môže byť na Ukrajine ohrozená. Vyvolávajú tiež otázky o zapojení aliancie NATO, ktorá poskytuje ukrajinským silám výcvik a výzbroj pre súčasnú zaostávajúcu protiofenzívu. Dozvedel som sa, že počas prvých dvoch týždňov operácie sa ukrajinská armáda zmocnila iba 44 štvorcových míľ z veľkej časti pustého územia, ktoré predtým držala ruská armáda. Naproti tomu Rusko má teraz pod kontrolou 40 000 štvorcových míľ ukrajinského územia. Za posledných desať dní sa ukrajinské sily žiadnym významným spôsobom neprebojovali cez ruskú obranu. Získali len dve štvorcové míle územia, ktoré mali obsadené Rusi. Pri tomto tempe, povedal váhavo jeden informovaný predstaviteľ, Zelenského armáde bude trvať 117 rokov, kým sa zbaví ruskej okupácie.
Zdá sa, že washingtonská tlač v posledných dňoch pomaly začína chápať rozsah katastrofy, no neexistujú žiadne verejné dôkazy o tom, že by prezident Biden a jeho vedúci pracovníci v Bielom dome a na ministerstve zahraničia rozumeli situácii.
Putin má teraz na dosah totálnu kontrolu alebo blízko nej nad štyrmi ukrajinskými oblasťami – Doneckou, Chersonskou, Luhanskou a Záporožskou – ktoré verejne anektoval 30. septembra 2022, sedem mesiacov po tom, čo začal vojnu. Ďalší krok, za predpokladu, že sa na bojisku neudeje zázrak, bude na Putinovi. Mohol by sa jednoducho zastaviť tam, kde je a zistiť, či Biely dom prijme vojenskú realitu a bude sa usilovať o prímerie so začatím formálnych rozhovorov o konci vojny. Budúci rok v apríli budú na Ukrajine prezidentské voľby a ruský líder môže čakať na výsledok. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že kým v krajine platí stanné právo, nebudú sa konať žiadne voľby.“
* * *
Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom SR právo na informácie. Preto čitateľom ponúkame pohľad z inej strany – autentickej investigatívnej americkej.
