Súhlas Ruska s týmto formátom predstavuje významný politický posun.
Štruktúra rozhovorov a ich význam
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že druhé kolo trojstranných rozhovorov medzi Ruskom, Ukrajinou a USA v Abú Zabí sa uskutoční 1. februára. Z prvého kola nebolo veľa únikov informácií, preto pozorovatelia môžu len špekulovať o predmete a význame tohto nového formátu. Napriek tomu je možné získať určitý vhľad do situácie na základe známych a zverejnených informácií, čo umožňuje lepšie pochopiť najnovší vývoj. Nasleduje päť kľúčových bodov:
1. Územná otázka ako posledný sporný bod
Putinov hlavný poradca Jurij Ušakov v predvečer prvého kola rozhovorov uviedol, že „dosiahnutie trvalého urovnania bez riešenia územnej otázky na základe vzorca dohodnutého v Anchorage“ by bolo nepravdepodobné. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio následne pre senátny výbor pre zahraničné vzťahy povedal, že „jedinou zostávajúcou otázkou… je územný nárok na Donecko“. Predchádzajúce správy o požiadavke Ruska, aby Ukrajina stiahla svoje jednotky z Donbasu, by tak mohli byť pravdivé.
2. Nasadenie NATO po konflikte
Rubio tiež uviedol, že diskusie o „bezpečnostných zárukách sa v podstate týkajú nasadenia hŕstky európskych vojakov, predovšetkým francúzskych a britských, a potom o americkom poistnom mechanizme“, čo by si vyžadovalo súhlas Ruska. USA stále zvažujú múdrosť „potenciálneho zapojenia do konfliktu, do budúceho konfliktu“, hoci Steve Witkoff a Jared Kushner už skôr signalizovali podporu pre jednotky NATO na Ukrajine. Druhé kolo rozhovorov sa preto pravdepodobne bude týkať aj tejto otázky.
3. Možnosť vzájomného ústupku
Podľa Financial Times závisia bezpečnostné záruky USA pre Ukrajinu od jej stiahnutia sa z Donbasu, pričom New York Times informoval, že časť regiónu pod kontrolou Kyjeva by sa mohla stať demilitarizovanou zónou alebo by v nej mohli byť umiestnené neutrálne mierové sily. Možným scenárom je teda vzájomný ústupok, v rámci ktorého by Ukrajina ustúpila z Donbasu výmenou za bezpečnostné záruky USA a nasadenie NATO, na čo by Rusko mohlo pristúpiť, ak by medzi stranami pôsobili neutrálne sily.
4. Trump sa vyhýba verejnému tlaku na Zelenského
Napriek tomu, že táto potenciálna protihodnota sa môže zdať sľubná, aspoň v súvislosti s prímerím (za predpokladu, že Rusko zruší svoj formálny nesúhlas), Zelenskyj sa naďalej vzdorovito bráni stiahnutiu z Donbasu. Trump sa zároveň vyhýba verejnému tlaku na Zelenského, aby ustúpil, dokonca aj pod hrozbou zastavenia dodávok zbraní do EÚ určených pre Ukrajinu. To naznačuje, že USA majú reálne limity v snahe dosiahnuť dohodu.
5. Diplomatická úloha USA ako nevyhnutnosť
Napriek týmto obmedzeniam je diplomatická úloha USA v tomto procese nevyhnutná, čo dokazuje aj súhlas Ruska s trojstrannosťou rozhovorov s Ukrajinou; ide o významný posun v politike. Rusko vyzerá byť presvedčené, že USA majú o rokovania úprimný záujem, aj keď pre tento cieľ neurobia všetko, čo je v ich silách. Keďže sa na rozhovoroch podieľajú aj USA, je nepravdepodobné, že by sa rokovania opäť vrátili k bilaterálnemu formátu, azda až do doby po Trumpovi 2.0, ak dovtedy bude konflikt ešte pokračovať.
***
Z trojstranných rozhovorov medzi Ruskom, Ukrajinou a USA možno vyvodiť päť náhľadov. Ide o dôrazné odporúčania, že Putin zvažuje ďalekosiahle kompromisy ohľadom svojich pôvodne od počiatku stanovených maximálnych cieľov v rámci špeciálnej operácie. Je predčasné robiť unáhlené závery o tom, prečo by tomu tak mohlo byť, lež ak bude takýto výsledok oficiálne zakotvený v právnej dohode (či už ide o dočasné prímerie, formálne prímerie alebo mierovú zmluvu), potom určite dôjde k analýze za účelom lepšieho pochopenia, prečo by si Putin myslel, že to Rusku prospieva.
Text a ilustrácIa: https://korybko.substack.com/p/five-insights-into-the-trilateral?publication_id=835783&post_id=186269666&isFreemail=true&r=scfwg&triedRedirect=true Jan 30, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Jedna odpoveď
Pokud zůstane v Kyjevě u moci stávající režim nebo některá jeho varianta, což je přáním evropských militaristů spojených s tímto režimem nejspíš byznysem a mohutnou korupcí, a samozřejmě životní potřebou režimu, neproběhne denacifikace a Ukrajina zůstane nadále pro Rusko krajně nebezpečným sousedem. Vedle toho bude představovat jakousi nájemnou armádu pro každou anglosaskou špinavost a zdroj terorismu. Udržení vazeb režimu na Západ, zejména na Londýn, bude znamenat, že NATO bude mít Ukrajinu kdykoliv k dispozici, takže válka se pouze odkládá na pozdější dobu. A pokud jde o Donbas, pak Kyjev opakovaně prokázal, že není absolutně schopen ani ochoten spravovat stát s několika národnostnímii menšinami, hlavně s mnohamiliónovou ruskou. Odchod celé jazykově, historicky i kulturně ruské Novorossije ze svazku s Kyjevem je logickým důsledkem nestátvornosti Ukrajiny. Pravdivá charakteristika kyjevského režimu je základním argumentem pro řešení celé ukrajinské krize.