Nový svetový poriadok – politická fikcia alebo nevyhnutnosť?

Situácia na rusko-ukrajinskom fronte je stále nejasná a víťazstvo akoby bolo reálne pre jedného i druhého.
Je pravdou, že od druhej najsilnejšej armády sveta boli oveľa vyššie očakávania.
Postup 300-tisícovej armády, ktorá sa vlečie slimačím tempom a posúva front o 100 metrov za deň, je sklamaním pre celé Rusko. Sú však týždne i mesiace, keď ani tento limit ruská armáda nedosahuje, a je často sprevádzaný „taktickými ústupmi“.
Ruská armáda akoby čakala na nejaký impulz či povel, že sa má dať do pohybu.
Žiadne impulzy však neprichádzajú!
Iba Prigožinova súkromná armáda, zložená z delikventov z ruských väzníc, akoby jediná mala dostatok energie na pomalý postup do ukrajinského vnútrozemia.
Ruskú armádu sprevádza vysoká neprofesionalita, zlá logistika a najmä nedostatok vojakov.
Nízke počty vojakov vytvárajú síce priestor pre vznik „národných hrdinov“, ale bez reálnejšieho vplyvu na pohyb armády.
Možno aj preto Putinov prepad Ukrajiny bol preformulovaný na špeciálnu vojenskú operáciu, aby sa tak vyhol všeobecnej mobilizácii.
Rovnako divoké kritiky ministra národnej obrany, šéfa generálneho štábu… sú neuveriteľné, ale iba potvrdzujú, že prezident si nedá siahnuť na vlastných ľudí, nech sú ich kvality akékoľvek.
Za závažné nedostatky vo vedení špeciálnej vojenskej operácie nie je nikto braný na zodpovednosť. Jedinou reakciou na množstvo chýb a neúspechov bolo to, že prezident Putin vydal rozhodnutie o potrebe novej organizačnej štruktúry ruskej armády. Akoby zabudol, že zmyslom vojny je vyhrať ju!
Samozrejme tieto negatíva citlivo vníma aj ruská verejnosť, kde narastá nespokojnosť s výkonom generálneho štábu. Tieto nálady zásadným spôsobom budú ovplyvnené chystajúcou ofenzívou ukrajinskej armády. V prípade jej úspechu to bude mať dopad aj na vládnutie samotného prezidenta.
Prezident Putin akoby opakoval svoje chyby z predchádzajúcich ôsmich rokov, keď osobne viedol minské rokovania o Donbase. Je zrejmé, že vojenskú pomoc separatistickým silám neposkytoval preto, aby zvíťazili, ale iba vyvíjali tlak na nemeckých a francúzskych partnerov, aby ich podpísali.
Nakoniec, po ôsmich rokoch nemecká kancelárka i francúzsky prezident potvrdili, že zo strany EÚ nebol žiadny záujem o podpis týchto dokumentov. Osemročné diskusie o podobe zmlúv mali iba jeden cieľ, a to získať čas pre výcvik a dozbrojenie ukrajinskej armády.
Prezident Putin z toho vyvodil iba to, že bol podvedený perfídnym Západom! Zodpovednosť pre seba ako i priznanie, že túto etapu prehral, však prešiel mlčaním.
Zdá sa, že čo bolo preňho podstatné pri rokovaniach v rokoch 2014 – 2022, t. j. podpis minských zmlúv za tlaku vojenských síl, akoby sa opakovalo aj jeho februárovým vojenským vstupom na Ukrajinu.
Už však nežiadal podpis minských dohôd, ale vytýčil program zmeny svetového poriadku. Tento raz už za asistencie jeho armády na Ukrajine a uvedením jadrových síl do pohotovosti.
Zdá sa, že tak ,ako sa nevie efektívne vyrovnať s vojenským ťažením na Ukrajine, je oveľa úspešnejší s požiadavkou na zmenu svetového poriadku.
Za hlavný nástroj boja proti USA prezident Putin zvolil americký dolár, ktorý pokrýva nielen platobný styk v USA, ale predstavuje aj svetovú rezervnú menu.
Tlačenie peňazí (kvantitatívne uvoľňovanie) v posledných rokoch v USA dosiahlo taký stupeň, že masa obeživa vo svete je rovnako veľká ako na domácom americkom trhu.
Vytvorenie organizácie BRICS a rast jej členov je založená na ideológii dedolarizácie, t. j. na vysporiadaní obchodných transakcií iba cez národné meny.
Táto, na prvý pohľad nevýznamná požiadavka môže znamenať nielen ťažký úder pre dolár, ale aj pre mocenské postavenie USA.
Možno je to tým, že pre prezidenta Putina sa vytvorili mimoriadne vhodné medzinárodné podmienky. Problematické nezvolenie prezidenta Donalda Trumpa, zvolenie 80-ročného Joea Bidena, neslávny útek Američanov z Afganistanu, a najmä nepremyslené uvalenie sankcií na Rusko a neadekvátna vojenská a finančná podpora ukrajinského Antihrdinu, pána Zelenského sa stali dostatočnými príčinami jeho slávy a svetovej pozornosti.
Prezident Zelenskyj je Antihrdinom nielen preto, že poprel svoj predvolebný sľub občanom, že ukončí vojnu na Donbase, ale najmä preto, že vytýčil šialený, rusofóbny program, že všetci občania Ukrajiny budú bojovať s Ruskom do posledného muža.
Je možné, že ako znalec židovských dejín sa inšpiroval príkladom ELEAZARA ben JAIR z roku 72 nášho letopočtu, keď 960 Izraelitov z pevnosti Masada sa odmietlo pokoriť X. Rímskej légii a dalo prednosť smrti pred ich zotročením.

Ilustračné foto: Pixabay

Viera a presvedčenie týchto ľudí v ich Boha a reálne posúdenie svojich možností, dodnes vyvoláva obdiv a úžas voči tejto komunite.
Obetovať ukrajinský národ za prísľub, že všetci občania Ukrajiny prestanú používať ruský jazyk, ktorý má byť prapríčinou ich tridsaťročnej mizérie, môže byť výplodom iba nejakého surrealistického antihrdinu.
Klasickým prototypom takéhoto antihrdinu je rímsky cisár Nero, s ktorým je spájaná legenda, že v roku 64 dal podpáliť Rím, aby v excitácii z obrovských plameňov sa mohol oddávať umeleckej tvorbe…
Aby program ukrajinského prezidenta  mal dostatočnú finančnú a vojenskú podporu, musel byť akceptovaný aj geopolitickou silou.
Zápas o národnú suverenitu, ktorého cieľom je prijatie do NATO a EÚ, je zároveň aj programom, ktorý má ospravedlniť straty stoviek tisícov mŕtvych, ranených vojakov a civilistov. Rovnako i milióny žien a detí, odsúdených žiť v emigrácii, ako aj devastácia miest, dedín a infraštruktúry sú tou cenou, ktorú musí ukrajinský národ prijať.
Prezident Zelenskyj aj dnes trvá na tom, že Rusko musí byť zničené a všetky okupované územia musia byť vrátené Ukrajine.
Vo svojich požiadavkách voči kolektívnemu Západu bezostyšne argumentuje tým, že: „Vy dajte zbrane a my dáme vojakov…“ Je pravdou, že aj Briti, Poliaci…, i ďalší z kruhu najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny si osvojili tento tragický program do „posledného muža“.
Ruský prezident pochopil, že vojenský konflikt na Ukrajine nezávisí od prezidenta Zelenského, ale od finančnej a vojenskej pomoci Západu.
Je dnes faktom, že jeho program zmeny svetového poriadku získava stále väčší počet významných stúpencov.
Krajiny BRICS, doplnené dnes už aj o Saudskú Arábiu, Irán, Juhoafrickú republiku…, majú potenciu ukončiť nielen ďalšie tlačenie peňazí, ale aj zosadiť dolár zo svetovej rezervnej meny, čo pre USA znamená stratu statusu veľmoci. Ukončenie finančných transakcií, najmä za ropu v dolároch, môže viesť nielen k prepadu jeho hodnoty, ale najmä vyvolá sociálne pnutia, ktoré pre dnešnú politicky rozdelenú Ameriku môžu mať nepredstaviteľné následky.
USA tým, že sa chceli vyhnúť boju s dvoma nepriateľmi naraz, t.j. s ČĽR a s Ruskom si chybne mysleli, že je lepšie začať s tým slabším a menej významným Ruskom, ktoré môžu sankciami vyčerpať, príp. až rozložiť. V prípade úspechu politiky zadržiavania Číny by ju mohli analogicky použiť aj proti Číne, iba s tým rozdielom, že bude Ukrajina nahradená Tajwanom.
Americkí nepriatelia sa síce vojensky nespojili, ale zdá sa, že si iba rozdelili úlohy. Rusko bude vojensky ohrozovať záujmy USA, a Čína hospodárske a finančné postavenie USA.
Mnohí politickí komentátori si nevšimli toto rozdelenie pri demontáži starého unipolárneho svetového poriadku a kalkulovali iba s vojenskou spoluprácou Číny a Ruska.
Americká predstava, že USA majú poslanie viesť svet a určovať pravidlá jeho fungovania, sú v konfrontácii s reálnou situáciou v USA spochybnené.
Rovnako americké presvedčenie, že národné záujmy USA sú identické so záujmami každého štátu, má stále menšiu podporu v medzinárodnom spoločenstve a skôr sa stáva prekážkou, s ktorou sa budú musieť v prvom rade vysporiadať v USA.
Tejto úlohe sa venuje predovšetkým čínsky prezident Si Ťin-pching  a nie je tak nútený významnejšie sa angažovať vo vojenskom konflikte na Ukrajine, čo pre mnohých znamená, že americká zahraničná politika je v dobrých rukách a USA sú schopné postupne sa vyrovnať s týmito autoritatívnymi a nepriateľskými režimami.
Útok ČĽR na dedolarizáciu medzinárodných finančných transakcií môže mať pre USA podobu národnej katastrofy.
Zdá sa, že Rusko napriek svojim reálnym chybám prežije atak kolektívneho Západu. Americké voľby v roku 2024 budú vážnou vnútropolitickou skúškou, ktorá bude vyvíjať tlak, aby rusko-ukrajinský konflikt bol v tomto roku ukončený.
V predvolebnom zápase budú v centre pozornosti amerických občanov nasledujúce otázky:
– chabé vojenské výsledky kolektívneho Západu na ukrajinskom fronte
– vysoké finančné náklady na podporu Ukrajiny a absencia ich kontroly
– prehodnotenie politicky neudržateľnej a naivnej tézy, že Rusko môže byť porazené Ukrajinou, pretože nepoužije jadrové zbrane
Možné víťazstvo Trumpa hrozí, že finančná a vojenská podpora USA bude ukončená a Ukrajine by potom zostali iba vojaci bez nábojov, zbraní a samozrejme aj bez žoldu.
Môžeme si klásť otázky či EÚ, SR… dali dosť zbraní a peňazí a či sme využili všetky možnosti k ďalším mobilizáciám ukrajinských občanov.
V tomto roku bude asi možné položiť aj otázku, či sme sa nedali príliš strhnúť vedením NATO, resp. prezidentom Joeom Bidenom. Rovnako by sme sa mohli spýtať kompetentných, kto z kolektívneho Západu by mal niesť zodpovednosť za naivný a politicky nezodpovedný projekt, ktorý ohrozil existenciu EÚ, ba dokonca celého sveta.
Myslím si, že bude dôležité, aby sme si uvedomili a rozhodli, či EÚ chce byť päťdesiatym prvým štátom USA, alebo EÚ je schopná samostatne formulovať svoje záujmy a podľa toho aj konať.
Nemôžu nás USA presviedčať o vysokej závislosti EÚ od ruských energetických surovn, keď boli zdrojom doterajšieho hospodárskeho úspechu EÚ. Európska komisia si musí vybrať: buď lacné ruské suroviny, alebo strata vlastnej konkurencieschopnosti na globálnych trhoch.

(Celkovo 734 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

5 Responses

  1. Edo, dobrá úvaha, len niekoľko poznámok k prvej časti. Iste Putin sa prepočítal, nečakal taký odpor. Do operácií nasadil a doteraz nasádza len toľko vojakov a techniky, aby neohrozil svoju silu, ktorú možno bude potrebovať na väčšiu vojnu (dúfajme, že nie). To je priorita. Na druhej strane on má čas. Západ sa vyčerpáva, zbrane a muníciu nevie dostatočne doplniť (závody nemajú kapacitu), zadlžuje sa. Podľa mnohých zahraničných analytikov Rusku bez problémov vydrží ešte rok, dva bojov, ale EÚ za ten čas skape. Do plánov Ruska a Číny nevidíme.

    1. Zjednodušene povedané, proti sebe (v súčasnosti) stoja dva rozdielne svety (dva veľké tábory): I. svet peňazí, kapitálu a špekulácii (s prevahou špekulatívnych kapitálových investícií zásadne orientovaných na špekulatívne mocenské ovládanie a riadenie ekonomických a obchodných procesov všade po svete, kde sa črtá zisk ), a II. svet reálnej ekonomiky (kde peniaze obsluhujú ekonomické, obchodné a investičné procesy výroby a distribúcie tovarov a služieb pre uspokojovanie hlavne základných potrieb ľudí, t. j. neorientovanej na špekulácie a luxus).

      Je to možno až príliš zjednodušený obraz súčasného sveta, ale približne o to ide.
      Svet funguje rozdelene a rozdielne. Treba uvážiť, že Čína sa postupne (po krachu tzv. kultúrnej revolúcie a poučenia z nej) stala remeselnou dielňou sveta, a predstavuje reálnu ekonomiku intenzívne prepojenú v globalizovanej svetovej ekonomike aj s USA a EÚ. USA sa držia nad vodou pomocou dolára ako svetovej rezervnej meny, kvantitatívne emitovanej a obsluhujúcej obchodovanie s ropou a ďalšími strategickými komoditami (teda pomocou vonkajšej, zahraničnej emisie). Ako štát sú vnútorne i zahranične zadĺžení a dopyt po štátnych dlhopisoch USA zásadne klesá a doterajšie i v budúcnosti blízke expirácie dlhov sa stanú hrobárom bilancie štátneho účtu (ktorý sa stane neudržateľným). Ak padne monopol na obchodovanie s ropu v dolároch a ten pomaly a isto bude prechádzať (modifikovať sa) na finančný servis Juanu, Federálny rezervný systém USA nebude môcť ďalej emitovať nové peniaze stratégiou kvantitatívneho uvoľňovania v kombinácii s úverovaním štátu bez vážneho rizika, že dôjde k výraznej inflácii a verejným nepokojom triedy chudobných občanov krajiny (ktorej ekonomická existencia bude akútne ohrozenou lebo im úplne dôjdu peniaze).

      Svet funguje ako presýpacie hodiny v saune. Vyčerpá sa na jednej polovici a hodiny treba otočiť (aby fungovali). Svet špekulatívneho kapitalizmu vyčerpá svoj potenciál a dospeje ku hraničnej entropii. Ľudia aby si zachránili elementárnosť svojho života (na planéte Zem) si zvolia radšej život v socializme (štátom kontrolovanej spoločnosti o jednotných pravidlách života pre všetkých, aspoň taká bude ideológia), než aby ponechali svet ničivému vyšťavovaniu špekulatívnym kapitálom, ktorý nedbá ničoho – ani zdravia ľudí, ani ľudských životov, ani prírody (Zeme), nemá „mieru“ a pracuje len na svoj (nekonečný) pažravý „rast“ (ktorý však už ohrozuje všetko živé na planéte Zem). Keď kapitál funguje na vlastnom „voľnobehu“ (neregulovane), po čase ohrozí všetko živé okolo seba. Taká bezduchá a bezohľadná je jeho povaha. Globalizačný veľkokapitál zmanipuloval ekonomiku celej planéta a dostal Zem do vážnej ekologickej krízy v kombinácii s prechemizovanými a nezdravými potravinami, ohrozujúcimi potichúčky ľudské zdravie. V takom svete žijeme teraz v 21. storočí. Žiadna sláva.

  2. Článo vyvovbláva viacero dôležitých otázok.

    Téza o Zelenskom ako „Antihrdinovi“ ma nabáda k úvahe a otázke, či je veľký rozdiel medzi Musollinym a Zelenským ako štylizovanými politickými „vodcami“?

    Prvý (do)maľoval, druhý stále (ešte) maľuje „svetlé zajtrajšky“. Obaja v skutočnosti preexponovaní (totalitní) radikáli. Krásne reči, realita krutá. Prvého vlastní občania potom (za všetko) odmenili zastrelením a verejným hanením a pranierovaním na povraze, druhý dúfa že ho nič také nestretne a on si vychutná svoju „odmenu“ inde a inak, ďaleko od tragédie Ukrajiny, ktorej sa podujal byť kormidelníkom (nemusel, ale stal sa ním, prijal zohrať takú „úlohu“). Smutné (pre obyčajných ukrajincov).

    Druhá subtéma, ktorá sa tlačí mimovoľne sama do popredia je, čo to vlastne vyvádza politická elita EÚ (už od r. 2014; jalovosť Minského formátu), či je svojprávna a kto im dal mandát hrať sa (v súčasnsoti) na vojačikov, minimálne na zásobovačov vojny a pritom zoskratovať celú ekonomiku, zahraničný i vnútorný obchod a spôsobiť inflačnú cenovú revolúciu v EÚ, ktorá ničí životnú úroveň a okráda o úspory jej občanov? To vari občania EÚ tak strašne silne chceli zhoršiť kvalitu svojho života a tiež vari chceli (od r. 2014) taký vývoj v medzinárodných vzťahoch, aby to skĺzlo do vojny medzi Ruskom a Ukrajinou (vládnucou ukrajinskou nacionalitickou chuntou) alebo prevážili neokoloniálne chúťky a vplyv spoza Veľkej mláky a lídri EÚ im nielen nevedeli odolať ale aj sa stali, a radi, ich poslušnými prisluhovačmi? Takéto úvahy bežia medzi pospolitým slovenským ľudom, aspoň tej časti občanov Slovenska, ktorá nestratila vlastný rozum a nenahradila ho virtuálnym svetom štylizovanej a sílenej (jednostrannej) verejnej propagandy.

    Ďalšia otázka je tá, čo urobili lídri EÚ s demokraciou vo verejnom komunikačnom priestore EÚ?
    Demokracia je o slobode slova, vyjadrovania, o možnosti vlastného výberu informácií, a o voľnej výmene názorov. Opakom demokracie je nariadená cenzúra a jeden typ (druh) názorovej platformy ako apriori žiadúci a preferovaný štýl verejnej propagandy (a silove potláčania všetkého iného). V reálnej praxi nakladania s demokraciou dospela EÚ k realite manipulácie s demokraciou a demokratickými atribútmi, ich okliešťovaniu a diktovaniu občanom čo si majú myslieť. EÚ sa zmanipulovala na totalitnú ídeovú a mocenskú „chuntu“ a trepe občanom do hláv antidemokratické praktiky zabalené do krásnych rečí zachraňovania (pomyslnej) demokracie. Lídri EÚ sa vôbec nesnažia diplomatickou cestou dojednať mier o sporných záležitostiach Ukrajiny, ktoré od r. 2014 len eskalovali a držali sa v stave bez riešenia. Paradoxálne (opačne), oni pomáhajú aby vojna pokračovala, eskalovala (minimálne sú jej zásobovačmi) a žiadne obete im nie sú vzácne (podľa porekadla „z cudzieho kŕv netečie“).

    To zároveň otvára ďalší obraz, že lídri EÚ si dovolia konať a konajú nezávislé na vôli a záujmoch občanov EÚ a tiež aj ekonomík krajín EÚ. Kto rozumný sa zbavuje dobrých cien na energiu a začne organizovať nákupy za rádovo vyššie ceny. Len blázni to tak robia. Múdri hospodári nie. Potrebovala vari EÚ rozbiť svoju ustálenú ekonomiku a obchod s optimalizovanými cenami, ktoré ju robili prosperitnou a konkurencieschopnou vo svetovom ekonomickom priestore? Tak prečo práve to, túto deštrukciu (údajní) lídri EÚ robia. V čích záujmoch (na prospech koho)? Toto počíňanie je nenormálne a nie je to nič iní (a nič menej) ako vnútorná sabotáž a poškodzovanie autentických záujmov občanov a krajín EÚ. Toto, túto holú pravdu, by sme si všetci občania EÚ mali uvedomiť a urobiť z toho (verené) politické konzekvencie. Takto by mala fungovať (aktívna) demokracia a aktívna občianska spoločnosť, ktorá sa o seba aj stará (a nezaspala na vavrínoch pasivity).

    Stále platí: občania sa síce nemusia zaujímať o politiku, ale politika sa vždy bude zaujímať o občanov (a manipulovať ich život). Politika sú skryté koncentrované ekonomické záujmy (kreátorov politiky), ktoré sú spravidla iné a opozičné tomu (tým záujmom), čo chcú občania.

  3. Len jedna faktická poznámka. 300tisíc bolo vojakov v operácii Dunaj. Tá bola perfektne vojenský pripravená a prípadný odpor by bol potlačený. Porovnaj malé Československo a Ukrajinu. Chcem tým povedať, že Putin nedovolí totálne nasadenie armády a brzdí, preto ŠVO. Lenže sa mýlil, keď predpokladal zosadenie Zelenského a rýchle víťazstvo. USA sa mýlili, keď si mysleli, že Rusko hybridnou vojnou rozložia. Dedolarizácia pod čínskym vedením je úspešná.

  4. Ziadna pevnosť Mossad, to je tajna služba. To bola tuším Mosada. (Pozn. redakcie – Masada, ďakujeme, opravené.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter