Čína videla, ako tri spomedzi jej dlhodobých cieľov napredujú bez jediného výstrelu. Vojna s Iránom z týždňa na týždeň vybuchuje a ochladzuje, jeden trend je však zjavný: Najväčším poberateľom výhod tohto konfliktu je Čína.
Peking nemusel ani raz vystreliť, utrácať obrovské sumy ani čerpaťpolitický kapitál. Z tejto krízy však získal viac ako ktokoľvek iný za tri desaťročia. Vojna urýchlila tri z dlhodobých cieľov Číny: Blízky východ menej závislý od Ameriky, svet viac závislý od kľúčových čínskych technológií plus reputáciu Pekingu ako serióznej a stabilnej svetovej mocnosti.
Zdroj:
https://friendlystock.com/free-donald-trump-vector-clipart/,
obrázok 14
Peking sa nepokúsil na Blízkom východe nahradiť Washington ako vojenského garanta; to by vyžadovalo drahé záväzky. Mal jednoduchší a nenápadnejší cieľ: Presviedčaťštáty Perzského zálivu, aby sa do istej miery oddelili od americkej obežnej dráhy. Prezident Donald Trump vykonáva veľkú časť predmetnej práce pre čínskeho lídra Si Ťin-pchinga.
Americkí spojenci v Zálive sledovali, ako Washington vedie túto vojnu chaotickým spôsobom a s minimálnym zreteľom na škody spôsobené ich mestám, infraštruktúre a ekonomikám. Perzský záliv sa teraz delí na dva tábory. Spojené arabské emiráty sa približujú viac k Izraelu a Washingtonu. Lež väčšia skupina, vedená Saudskou Arábiou a zahŕňajúca Katar, Omán a možno aj Irak a dokonca aj Turecko, sa pravdepodobne bude snažiť o dlhodobú bezpečnosť prostredníctvom rovnováhy: pokračovanie vzťahov so Spojenými štátmi, avšak tiež dialóg s Iránom a lepšie vzťahy s Čínou.
Peking uprednostňuje práve takéto regionálne usporiadanie. V roku 2023 Čína sprostredkovala obnovenie diplomatických vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom. Rijád odvtedy odmieta pripojiť sa k určitým projektom dátových centier a počítačových čipov vedených Amerikou. Kúpil čínske rakety a drony, usporiadal cvičenia s čínskym námorníctvom a preskúmal miestnu výrobu bojových dronov Wing Loong. Krajiny Perzského zálivu predstavovali viac ako 80 percent čínskeho exportu obranného materiálu na Blízky východ v rokoch 2016 až 2025. Nikto sa nesnaží nahradiť americký bezpečnostný dáždnik. Chcú však právo voľby – a možnosti voľby znižujú americký vplyv.
Pôsobivejšie je víťazstvo Číny v rámci geoekonomiky. Na prvý pohľad by krajina, ktorá dováža približne 70 percent svojej ropy, mala byť medzi najviac porazenými vo vojne. Čína však šok zvládla lepšie ako väčšina krajín, pretože sa naň roky pripravovala. Diverzifikovala dodávateľov, vybudovala to, čo sa odhaduje na najväčšie zásoby ropy na svete, pokračovala vo využívaní uhlia, rozšírila jadrovú energiu a elektrifikovala svoju ekonomiku v rozsahu, aký nedosiahla žiadna iná veľká krajina.
Elektrická energia v súčasnosti predstavuje približne 30 percent spotreby energie v Číne, čo je takmer o 40 percent viac ako v USA alebo Európe. Čína v roku 2024 nainštalovala viac ako polovicu všetkých nových globálnych veterných a solárnych elektrární. Z uvedených dôvodov bola Čína počas vojny schopná znížiť nákup dovážanej ropy o približne 4 milióny barelov denne.
Vojna sa stala grandióznou reklamou pre kľúčové čínske technológie. Vlády na celom svete sa snažia vybudovať vlastnú solárnu energiu, batérie, veterné turbíny, elektrické vozidlá a siete. Čína kontroluje približne 91 percent globálnej výrobnej kapacity solárnych panelov a 89 percent kapacity lítium-iónových batérií. Čínske firmy vyrábajú najmenej 70 percent takmer všetkých technológií čistej energie, ktoré sleduje Bloomberg. Čím dlhšie bude pretrvávať energetická neistota, tým viac bude svet nakupovať v odvetviach, v ktorých Čína dominuje.
Vojna tiež napĺňa kľúčový čínsky cieľ: oslabenie vplyvu dolára na globálny obchod. Irán údajne povolil niektorým tankerom preplávať Hormuzský prieliv pod podmienkou, že transakcie budú vyúčtované v čínskych renminbi (alebo v kryptomenách). Čína a jej partneri efektívne rozšírili obchod, v ktorom dominujú renminbi, aby znížili vplyv amerických sankcií. Posun bude postupný, ale trend je už nepochybný – odklon od dominancie dolára.
Napokon je tu aj nečakaný zisk z reputácie. Trumpova administratíva vstúpila do tejto vojny s veľkými cieľmi: zmena režimu, zničenie iránskeho jadrového programu, zničenie jeho kapacít balistických rakiet a iránskej podpory regionálnych sprostredkovateľov (regional proxies). Natrvalo administratíva nedosiahla ani jeden z uvedených cieľov. Namiesto toho teraz Trump dúfa, že jednoducho otvorí Hormuzský prieliv, ktorý bol otvorený už pred začiatkom vojny.
Trump rozhodnutím pre túto vojnu premárnil desiatky miliárd dolárov, premrhal americkú muníciu, odklonil vojenské prostriedky z Ázie, znepokojil spojencov a ukázal, že aj napriek americkej obrovskej moci prináša zlé výsledky nesprávna stratégia a neustále sa meniaca taktika.
Čína urobila pozoruhodne málo. Neustále nakupovala iránsku ropu, udržiavala vzťahy so štátmi Perzského zálivu a vyhýbala sa nákladom na obranu Iránu alebo kontrolnému dozoru v Perzskom zálive. Preferovaný prístup Pekingu znamená: žiadne dramatické konfrontácie, lež skôr neustále hromadenie vplyvu.
Za ostatných 25 rokov sa Spojené štáty vyčerpali v troch veľkých vojenských dobrodružstvách na širšom Blízkom východe, zatiaľ čo Čína nahromadila výrobnú silu, technologické kapacity a diplomatické vzťahy. Washington koná; Peking čaká. Čína zaplatila cenu za túto vojnu – vyššie ceny energií, narušené dodávateľské reťazce a oslabený globálny dopyt.
Moc je však vždy relatívna. V porovnaní so škodami na cieľoch, spojenectvách a dôveryhodnosti Ameriky Čína získala prospech.
Zdroj:
https://www.washingtonpost.com/opinions/2026/07/17/how-iran-war-handed-china-strategic-windfall/ July 17, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Poznámka redakcie
Fareed Zakaria patrí k popredným kritikom prezidenta Trumpa. Mal blízko k Bidenovej administratíve.
(Text neprešiel redakčnou úpravou)
Poznámka prekladateľa
Článok ruského ministra zahraničných vecí S. V. Lavrova s názvom „Konštanta v ére radikálnych zmien:Pri príležitosti 25. výročia podpísania rusko-čínskej Zmluvy o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci“, uverejnený v novinách Kommersant 16. júla 2026.
Predkladám záverečnú pasáž z rozsiahlejšieho textu.
Vysoko oceňujeme konštruktívny a vyvážený postoj Číny k situácii ohľadom Ukrajiny, založený na hlbokom pochopení vzniku krízy a cesty k jej politickému riešeniu, na identifikácii a odstránení jej prvotných príčin, tak ako sa to očakáva od všetkých konfliktov v súlade s ustanoveniami Globálnej bezpečnostnej iniciatívy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.
Chcel by som zdôrazniť, že vízia čínskeho prezidenta, načrtnutá v spomínanej iniciatíve, sa harmonicky zhoduje s projektom navrhnutým ruským prezidentom Vladimirom Putinom na vytvorenie architektúry rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti v Eurázii, ktorá vytvára podmienky pre mierový a stabilný rozvoj všetkých štátov eurázijského kontinentu bez výnimky plus bez hrozby deštruktívneho vonkajšieho zasahovania. Sme pripravení pokračovať v práci na integrácii týchto dvoch iniciatív tak prostredníctvom oficiálnych orgánov ako aj v rámci dialógu medzi expertnými komunitami Ruska a Číny.
Stručne zhrnuté, možno s istotou konštatovať, že rusko-čínska Zmluva o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci úspešne obstála v skúške času. Zostáva neotrasiteľným základom bilaterálnych vzťahov a plne zodpovedá základným záujmom našich krajín do budúcnosti. Spolu s našimi čínskymi priateľmi – pod vedením ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga – budeme naďalej pracovať na realizácii tvorivého potenciálu, ktorý je obsiahnutý v základnej Zmluve.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008