Mierová cesta pre Áziu
„Našich 28 členských krajín zahŕňa takmer 90 % plochy Ázie a 90 % jej obyvateľstva“, hovorí na úvod stretnutia Kajrat Sarybaj, výkonný riaditeľ Konferencie o interakcii a opatreniach na budovanie dôvery v Ázii (The Conference on Interaction and Confidence Building measures in Asia, skratka CICA). „Zámer založiť takúto organizáciu oznámil v októbri 1992 na pôde OSN vtedajší prezident Kazachstanu; o niekoľko rokov neskôr, v septembri 1999, prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí prijalo jeden zo základných dokumentov, deklaráciu princípov, ktorými sa organizácia bude riadiť. Jej založenie nebolo jednoduché, mnohé krajiny boli skeptické. Ázia je nielen najväčší a najľudnatejší kontinent, ale aj kontinent veľmi, veľmi diverzifikovaný – ekonomicky, kultúrne, historicky, sociálne. Napriek tomu sme predsavzali zvyšovať mieru bezpečia, podporovať mier a stabilitu Ázie. “ Medzi členmi organizácie sú dnes napr. Čína, India, Južná Kórea, Vietnam, Turecko, Thajsko, Pakistan, Irán, Kazachstan. „Prvým veľkým diplomatickým úspechom CICA, ale i Kazachstanu, bola deeskalácia napätia medzi dvomi jadrovými mocnosťami, Indiou a Pakistanom v roku 2002 kvôli dlhodobému problému – Kašmíru. Predstavitelia oboch krajín sa stretli v rámci našej organizácie a hoci bola situácia na hraniciach napätá do krajnosti a boli aj obete na životoch, napokon sa podarilo odvrátiť hrozbu rozsiahleho a vážneho vojenského konfliktu.“
Organizácia však nevidí svoju úlohu len v oblasti vojenskej bezpečnosti, poníma ju širšie. Interakcia a bezpečnosť je viac než len vedomie, že vojensky sa krajine nemôže nič stať. V CICA získali postupne na sile ekonomická a environmentálna dimenzia, ide o spoluprácu napr. v oblasti cestovného ruchu, malých a stredných podnikov, poľnohospodárstva či energetickej bezpečnosti. Dimenziu zvládnutia nových výziev možno dešifrovať ako spoluprácu v boji proti teroristickým hrozbám, potláčaniu nelegálneho obchodu s drogami, elimináciu nadnárodného organizovaného zločinu či boj proti pašovaniu ľudí. Dimenzia medziľudských vzťahov chce podporiť dialóg medzi rôznymi civilizáciami, kultúrami a náboženstvami, výmenu v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a športu.
Kajrat Sarybaj na krátkom stretnutí nehovorí o konkrétnych aktivitách, ale hrozivej situácii v Afganistane sa nevyhne. Je to preto, lebo nestabilita tejto krajiny ovplyvňuje aj situáciu v blízkych, nielen v susedných krajinách. Toho sú si tu všetci vedomí a vedia, že musia hľadať nejaké cesty na zmiernenie problémov.
Na samit organizácie sa schádzajú hlavy štátov a vlád, raz za dva roky sa schádzajú ministri zahraničných vecí. Organizácia je možno zaujímavá aj tým, že sa v nej nehlasuje, ale jediným prístupom k dosiahnutiu spoločných postojov a postupov je konsenzus; všetko sa deje výlučne na princípe dobrovoľnosti. „U nás sú si malí a veľkí rovní; dokonca aj Palestína a Izrael sú si u nás rovní.“ Dobrovoľné sú aj príspevky do organizácie, ale časť členských krajín patrí k trvalým podporovateľom CICA. Tak ako aj v prípade Islamskej organizácie pre potravinovú bezpečnosť, aj v prípade CICA je jasné, že Kazachstan prevzal na seba niektoré náklady.
Poslanie organizácie nie je ľahké a dosiahnuť súlad v dnešnom rozbúrenom svete je niekedy mimoriadne vzdialená méta. Ale ani Ázia nemá inú možnosť, len tieto cesty hľadať. „Nemáme riešenia, ale chceme vytvárať pre ne podmienky,“ uzatvára svoje vystúpenie Kajrat Sarybaj, skúsený a rozhľadený diplomat. Zo stretnutí, ktoré 10-členná skupina zahraničných novinárov absolvovala, je zrejmé, že Kazachstan nezanedbáva výber predstaviteľov medzinárodných organizácií: diplomacia na každom úseku a v ktorejkoľvek oblasti kladie na aktérov mimoriadne vysoké nároky. Často len od nich závisí, ako sa ktorá idea ujme, ako a či sa premení na realitu. Je v záujme všetkých, aby sa myšlienky o bezpečnej a mierovej Ázii stali realitou, ak sa to nepodarí, nebude bezpečný a mierový ani ostatný svet.
Veľká mešita v Astane
Astana má rada prvenstvá a výnimočnosť; vidieť to na každom kroku. Pri prejazde mestom, pri vzlietavaní alebo pristávaní (ak je dobrá viditeľnosť), pri návšteve konkrétnych areálov.
K najnovším hitom, pútajúcim značný záujem domácich i zahraničných hostí, je Veľká mešita Astana. Nádherná, vznešená a noblesná stavba, ktorú otvorili pred niekoľkými mesiacmi, v polovici augusta t.r. Okamžite sa zaradila medzi desať najväčších mešít sveta. V zimnom období nádherne ladí s bielym snehom a modrou oblohou – pri šťastí výhľad nijako nenarúša smog, ktorý začína byť v meste citeľný. (Mesto je totiž teplom zásobované z teplární na uhlie.)
Mešita je moderná a komplexná stavba, možno skôr niečo ako náboženské centrum než len samotná modlitebňa. Dokladajú to rozľahlé podzemné parkoviská, stovky až tisícky priehradiek na obuv či skriniek na odloženie vrchného oblečenia. Pri vchodoch stovky párov naukladaných našuchovačiek, v nich sa chodí po chodbách, pred vstupom do modlitebne si ich všetci aj tak musia vyzuť. Vo vstupných priestoroch je všade pripravený ženský odev v tlmenej sivo-modrej farebnosti až šedivosti; vidím v ňom oblečené viaceré zjavne domáce ženy. V mešite sú početné tzv. omývacie priestory, keďže moslimovia musia k modlitbe pristupovať čistí, presne podľa podrobných pravidiel. Mešita ponúka aj ďalšie funkcie, napr. konferenčné a svadobné sály, VIP miestnosti pre hostí, triedy, kancelárie, knižnicu.
Pri popise tohto komplexu sa to veľkými číslami a superlatívmi len tak hemží: celková kapacita modlitebnej plochy je cca 30 000 veriacich; celková plocha mešity zaberá asi desať hektárov. Z toho plocha samotného posvätného miesta je viac ako 6,8 hektárov. Výška hlavnej kupoly je viac než 80 metrov, priemer 62 metrov. Štyri minarety sa týčia do výšky 130 metrov a jeden z nich bude slúžiť aj ako vyhliadková veža pre turistov. Vstupné drevené dvere sú jedny z najvyšších na svete, dosahujú výšku 12,4 metra a vážia 1,5 tony. Vyrobené sú z tvrdého dreva iroko, ktoré rastie v tropickej Afrike. Mnohé rozmery návštevník nedokáže ani len odhadnúť, určite však naňho pôsobí priestor ako celok. Presvetlený, elegantne vyzdobený, s použitím kvalitných materiálov a celkove vzbudzujúci pocit veľkej, nefalšovanej nádhery. V hlavnej modlitebnej sále a ženskej modlitebni je na zemi ručne tkaný koberec s celkovou plochou 15 525 m2 (najväčší na svete), o ktorom nemožno povedať, že je mäkký. Nie, pretože on je mäkulinký, hebký, vláčny, chodí sa po ňom ako po obláčiku. Nedokážem si predstaviť, koľko miliónov uzlíkov ho tvorí, koľko rúk ho vyrábalo a koľko času to zabralo…
Mešitu projektovala spoločnosť Dewan Architects & Engineers, sídliaca v Spojených arabských emirátoch a treba povedať, že spolupráca so zahraničnými architektmi je v Astane bežná prax. Podľa autorov projektu bola jednou z najzložitejších úloh zabezpečiť cirkuláciu vzduchu pri možnom obrovskom nápore ľudí vo vnútri mešity; a ináč je zjavné, že naprojektovali nielen funkčnú a technicky modernú, ale aj estetickú stavbu.
Úctu vzbudzuje nielen výsledok, ale aj realizácia: Základný kameň mešity bol položený v marci 2019. A otvárací ceremoniál? V polovici augusta 2022. Necelých tri a pol roka stačilo na vznik nevídaného komplexu. Pre nás nielen nedosiahnuteľné, ale aj neuveriteľné.
Z Almaty do Akmoly a Astany
V Astane sa stavia veľa a rýchlo, napokon, je to celkom nové a mladé mesto – nemá ešte ani 30 rokov. Jeho vybudovanie bolo jedným z najväčších projektov v postsovietskom priestore. Predchádzalo mu rozhodnutie o prenesení hlavného mesta z Almaty do Akmoly, ktorá bola neskôr premenovaná na Astanu. Akmola nebola mimoriadnym miestom, výhodu mala azda len v tom, že v rámci Kazachstanu má centrálnejšiu polohu, hoci s drsnejším podnebím. Hneď po mongolskom hlavnom meste Ulanbátar je Astana druhým hlavným mestom s najchladnejším počasím. Zimné mrazy tu bežne dosahujú mínus 30 stupňov, letné horúčavy bežne plus 30 stupňov. A oboma smermi aj viac… Akmola-Astana leží uprostred šíro-šírej stepi a okolo nej nie je nijaké osídlenie. Nemá to, čo nazývame satelitné mestečká, prosto je ohraničená len svojou vlastnou rozlohou a obyvatelia sa pohybujú len v jej rámci. Ale dopravné zápchy jej veru nie sú cudzie…
Prenesenie hlavného mesta nebolo jednoduché. Najväčšmi boli asi dotknutí obyvatelia historickej Almaty, ktorá je dodnes najväčším mestom Kazachstanu (cca 1,8 mil. obyv.) a početní príslušníci centrálnych štátnych orgánov. Z kultúrneho sídla mali zrazu odísť do sídla celkom bezvýznamného… ale zmena to bola aj pre bežných obyvateľov, lebo vzťah k hlavnému mestu sa buduje a pestuje dlhé roky. Proces vôbec nebol bezproblémový, skôr naopak a o čo menej bolo možné namietať otvorene, o to viac bublalo vnútorné napätie. Napokon sa všetko utíšilo, dnes možno aj vtedajší odporcovia akceptujú, že nová krajina – nezávislá Kazašská republika – má aj nové hlavné mesto a že spolu tvoria „nerozlučnú dvojičku“.
Niektorým ľuďom (to platí o domácich aj cudzincoch) sa Astana páči, niektorým nie; niektorí sa domnievajú, že má byť výlučne pomníkom slávy jedného človeka (prvého prezidenta), alebo že vznikla len preto, aby na takejto veľkej investícii niekto dobre zarobil. Niektorí namietajú umiestnenie v stepi, niektorí to, že mestu chýba história, ďalším sa nepáčia mrakodrapy a ďalším prekáža tvarová rôznorodosť, ktorá v nich vyvoláva pocit nesúrodosti.
Priznám sa, že ja patrím do prvej skupiny – mesto sa mi páči.
Výnimočné stavby chce mať v podstate každé významné mesto. Vari sa nejaké pýši priemernosťou a všednosťou? Stavia budovy, ktoré nesmú za nič na svete vyniknúť? Ktoré nové mesto alebo aspoň nová časť mesta nechce mať niečo naj? Tak je to aj v Astane. Áno, je to výkladná skriňa a samozrejme svedčí aj o bohatstve Kazachstanu, o tom, že takúto investíciu si mohol dovoliť (ale to opäť platí všade). Bolo to vôbec niekedy pri budovaní hlavných miest ináč?
Výnimočné stavby a architekti z celého sveta
Astana má v súčasnosti cca 1,2 mil. obyvateľov. Kontinuálne pribúdajú nové budovy, obytné domy, administratívne a obchodné priestory, športoviská, školy atď. Pred piatimi rokmi, keď hostila svetovú výstavu EXPO 2017, bol areál výstavy skôr na okraji mesta. Vybudované boli najmä cesty, parkoviská a terénne úpravy, ale zástavba nebola hustá. Vtedajší návštevníci by sa dnes veru poriadne čudovali.
Areál EXPO, tvorený ústrednou guľovou budovou a priľahlými stavbami, napr. skvelým kongresovým centrom, navrhla firma Adrian Smith a Gordon Gill Architecture so sídlom v Chicagu (na základe medzinárodnej architektonickej súťaže). Neosirel, ale získal nové funkcie. O využití niektorých budov sme už písali, ústredná budova v tvare zemegule, v ktorej sa počas EXPO nachádzal pavilón hostiteľskej krajiny, sa zmenila na múzeum Nur Alem – Energia budúcnosti. Vynikajúca národná expozícia ostala zachovaná, každé z ôsmich poschodí sa venuje inému druhu energie, napr. slnečnej, veternej, vesmírnej, kinetickej, vodnej. Expozícia bola už v čase výstavy hojne navštevovaná (výstavu EXPO navštívilo celkove cca 4 milióny domácich a zahraničných hostí), možno aj vďaka vynaliezavosti a zábavným prvkom, ktoré poskytuje. V múzeu sú vystavené aj najnovšie novinky zo sveta udržateľnej energie.
Autorská architektonická firma „obišla“ celý svet – jej diela možno nájsť v Pekingu, Chicagu, Londýne, Abu Dabí, Džidde, Bombaji, New Yorku, Soule, Bogote, Šanghaji a v mnohých ďalších veľkých sídlach. Adrian Smith je autorom najvyššej budovy sveta (od r. 2010), Burdž chalífa (Kalifova važa), mrakodrapu v Dubaji. Ale už sa stavia nová najvyššia budova na svete, Jeddah Tower, veža v Džidde, ktorá predbehne súčasnú najvyššiu stavbu. Projektoval ju rovnako Adrian Smith. Takže – prečo vytýkať Astane jej túžbu po nezvyčajných stavbách?
V súvislosti s budovaním Astany treba spomenúť aj neustávajúce úsilie o výsadbu stromov a pestovanie zelene, ktoré majú mesto chrániť zôkol-vôkol, zároveň vytvoriť rekreačné príležitosti a zlepšiť životné prostredie. Projekt ozeleňovania sa začal v roku 1996 na ploche asi 80 tisíc hektárov. Jeho súčasťou boli aj melioračné práce a riešenie zasolenia pôdy. Je to však náročná práca aj pre odborníkov, lebo step sa vyznačuje trávnatým porastom, nie stromami. Zároveň je práve kazašská step považovaná za pomerne suchú a často tu vanú silné vetry. Napriek tomu sa v Astane a jej okolí po sústredenom úsilí vyskytuje už okolo 40 druhov drevín. Zelený koridor pozdĺž rieky Jesil a jej prítokov je doplnený veľkými parkami a zeleňou v mestských štvrtiach. Teraz v zime je Jesil zamrznutý a prikrytý bielou perinou, poznať ho iba podľa mostov. Stromy sa chvejú pod náporom astanskej zimy, ale od jari do jesene zložitosti nevidieť, pretože Astana má fakt celé kilometre stromov, kríkov a kvetinových pásov. Radosť sa nimi pokochať. (Možno práve zalesňovanie bude príležitosťou na spoluprácu kazašského hlavného mesta a lesníckej fakulty zo Zvolena; idea je už na svete.)
Mesto medzi Východom a Západom
V blízkosti areálu EXPO Astana 2017 bolo súbežne postavené obrovské nákupné centrum MEGA Silk Way (reťazec MEGA). Je to – ako ináč – najväčšie obchodno-zábavné centrum Kazachstanu a láka nielen domácich, ale aj turistov. Samotný reťazec ho považuje za jednu z najvydarenejších stavieb vo svojom portfóliu; má 140 000 m2, dĺžku 500 a šírku 160 m. Obchody, banky, služby, kiná, reštaurácie, zábava pre deti i dospelých, 2 100 parkovacích miest, z toho časť podzemných. Všetko, by ste hľadali v nákupnom centre v ktorejkoľvek časti sveta. Kapacita návštevnosti? Asi 1 milión ľudí mesačne. Aj túto stavbu projektovali zahraniční architekti, britská spoločnosť Chapman Taylor, aj keď to je vzhľadom na vlastníka reťazca prirodzené.
Akmola sa stala hlavným mestom Kazachstanu v decembri 1997 a o necelý polrok, v máji 1998, bola premenovaná na Astanu. Ešte v tom istom roku sa v nej objavilo meno japonského architekta Kišó Kurokawu, ktorý vyhral medzinárodnú súťaž na urbanisticko-dizajnérske riešenie nového hlavného mesta. (Z krajín, v ktorých Kurokawa navrhoval svoje architektonické diela, spomeňme okrem jeho rodného Japonska Austráliu, Čínu, Nemecko, USA, Belgicko, Singapúr, Holandsko.) Jeho projekt novej Astany sa napokon úplne síce nezrealizoval, ale v každom prípade bola už samotná súťaž krokom Kazachstanu, ktorý symbolizuje otvorenosť k novým pohľadom a pripravenosť zaoberať sa modernými konceptmi a novými prístupmi. Na druhej strane, ani renomovaná firma sa nezaobišla bez spolupráce s domácimi; na čele jednej z nich stál významný kazašský architekt, Akmurza Rustembekov, ktorý vytvoril jednu z ikonických stavieb Astany, vyhliadkovú vežu Bajterek.
K menám, významným pre Astanu, patrí aj britský architekt Norman Foster, ktorý sa významne podieľal na výzore novej Astany. Na jednej z hlavných osí mesta stoja totiž dve jeho neprehliadnuteľné stavby: pyramída, teda Palác mieru a zmierenia, o ktorom som sa už zmienila a veľké obchodné a zábavné centrum Chan Šatyr. Je to obrovský priehľadný stan s eliptickou základňou a výškou 90 metrov, ktorý na ploche väčšej ako 10 futbalových štadiónov ponúka nákupné centrum, zábavu, oddych, šport či zelené plochy. Bol otvorený v roku 2010 a treba povedať, že to bola veľká sláva: účasť prezidentov Ruska, Ukrajiny, Tadžikistanu, Bieloruska, Arménska, jordánskeho kráľa… Hlavnou koncertnou hviezdou bol Andrea Bocelli.
Jedinečnú budovu koncertnej siene projektoval zase taliansky architekt Manfredi Nicoletti. Dal jej tvar lístkov okvetia, čo nie je samoúčelné, ale slúži na lepšiu ochranu pred tunajším krutým zimným podnebím. Aj jeho stavby by ste našli vo viacerých krajinách: Taliansku, Nigérii, Malajzii, Monacu. Národné múzeum Kazachstanu, jedno z najväčších v Strednej Ázii, je takisto dielom zahraničných architektov. Koncepčné návrhy sa rodili v Moskve a v Južnej Kórei, do podoby stavebných projektov ich dotiahla firma BRN Architects so sídlom v Istambule. Takto by sme mohli pokračovať… dlho, dlho.
Astana si predsavzala byť mestom medzi Východom a Západom, medzi Európou a Áziou, mestom, spájajúcim mnohé štýly a prvky, čo si už, ležiac na historickej Hodvábnej ceste, v minulosti aj vyskúšala. Spolupráca s ľuďmi, ktorí projektovali desiatky, stovky stavieb v rozličných kultúrnych okruhoch, pomáha Kazachstanu uskutočniť sen o novom a modernom hlavnom meste. Medzinárodné súťaže a pozývanie zahraničných architektov nie je priznaním neschopnosti, či prejavom vnútornej neistoty. Naopak, konfrontácia s niečím novým a nepoznaným si vyžaduje veľa vnútornej istoty a viery vo vlastné sily. Tá, vidí sa mi, Kazachstancom ani dnes nechýba, a to nielen pri nových stavbách ich hlavného mesta.
Koniec
Pracovná cesta do hlavného mesta Kazachstanu Astany sa uskutočnila na pozvanie Ministerstva zahraničných vecí Kazašskej republiky v dňoch 10. až 14. decembra 2022.
Snímky: Autorka, www.pixabay.com a www.wikimedia.org
Súvisiace:
Kazachstan v čase zmien – 1. časť
Kazachstan v čase zmien – 2. časť
