Niekoľko desiatok štátov a viac ako 1,5 mld ľudí
O islamskom svete vieme toho vo všeobecnosti žalostne málo. Keď sa povie islam alebo islamská krajina, hlavou nám preletia nejasné väzby (najskôr) na bližšie nešpecifikovaných násilníkov a samovražedných útočníkoch, pravdepodobne niečo s bezprávím a zahaľovaním žien, ešte možno púť do Mekky. A tuším sme na konci… Overila som si to pri ceste do Kazachstanu – každý z mojich známych vedel, že cestujem ďaleko a do Ázie, ale keď som povedala, že Kazachstan patrí k islamským krajinám – niektorí sa trošku zháčili. Islamská?! Panebože!
Môj text určite nezapláta diery v našom ne/poznaní, ale možno aspoň trochu pootvorí dvere, lebo niekoľko desiatok štátov a viac ako 1,5 miliardy ľudí, ktorí sa hlásia k islamu, rozhodne nemožno „odbaviť“ niekoľkými schematickými predstavami.
Pestrosť a rozmanitosť
Spojenie islamské štáty označuje v širšom slova zmysle krajiny, v ktorých väčšina obyvateľstva vyznáva islam a v užšom slova zmysle krajiny, v ktorých sa uplatňuje islamské právo šaría. To je asi najzákladnejšia kategorizácia. (Prípadne sa tak označujú členské krajiny Organizácie islamskej spolupráce, angl. Organisation of Islamic Cooperation, skratka OIC).
Kazachstan je islamskou krajinou v tom prvom slova zmysle – islam ako náboženstvo síce prevažuje, ale štát je úplne sekulárny. Je to zakotvené v ústave, ale vidieť to predovšetkým v bežnom živote, na oblečení a správaní ľudí. Len veľmi-veľmi zriedkavo, výnimočne možno vidieť ženu, ktorá má šatkou zahalené vlasy. Ženy i muži majú všetky občianske práva a slobody, sú úplne rovnocenní a tak sa aj správajú. Oblečenie, výzor mesta, obchody, reštaurácie, poskytované služby – to všetko je kozmopolitné. Mešity som tam videla aj predtým, ale je to niečo ako kostoly v našich končinách – často odkazujú väčšmi na kultúrno-duchovné tradície, než na zbožnosť ľudí v každodennom živote. A už vonkoncom neznamenajú nadradenosť náboženských pravidiel nad svetským dianím.
V islamskom svete sa vyskytujú podobné sekulárne štáty (napr. Turecko, Azerbajdžan, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan, Indonézia), patria však doňho aj štáty, v ktorých sa uplatňuje právo šaría, (napr. Irán, Pakistan Afganistan či Saudsko-arabské kráľovstvo. V niektorých krajinách je islam považovaný za privilegované náboženstvo (napr. Maroko, Líbya, Egypt, Sudán, Tunisko). Pravda, všetko podlieha vývoju, a tak sa môže meniť aj miera uplatňovania práva šaría v jednotlivých krajinách. Môže to však byť oboma smermi, a to aj bez vonkajšieho tlaku. Ale ak si navyše západný svet nedá pozor na svoj vlastný prístup k islamským krajinám, ľahko sa mu môže stať, že posilní práve to, proti čomu namieta… Islamské krajiny sú vnútorne štruktúrované a vykazujú obrovské množstvo rozlišovacích prvkov v závislosti od histórie, hospodárskej sily, spôsobu života, národov a jazykov, životnej úrovne, rozloženia politických síl, výskytu biedy a chudoby a mnohých ďalších faktorov. Tento obrovský svet nemôže byť jednoliaty ani náhodou a spolupráca v jeho rámci si vyžaduje to, čo akákoľvek iná: vzájomný rešpekt, pochopenie, nenásilie, spoluúčasť na osudoch druhých. Schopnosť nepoučovať toho druhého. A prijatie určitého spoločného základu ako východiska pre koexistenciu a spoluprácu.
Kolektívny hlas
Organizácia islamskej spolupráce má 57 členských štátov na štyroch kontinentoch a po Organizácii spojených národov je druhou najväčšou medzinárodnou organizáciou na svete. Považuje sa za „kolektívny hlas moslimského sveta“, ktorého záujmy však chce brániť v duchu podpory medzinárodného mieru a harmónie medzi rôznymi ľuďmi na svete. Okrem Palestíny sú všetky krajiny aj členmi OSN; OIC bola založená v roku 1969. Podnetom bolo podpálenie mešity Al-Aksá v Jeruzaleme (čin psychicky narušeného jedinca), ktorá je považovaná za jedno z najposvätnejších miest islamu. Prvá charta organizácie, ktorá akcentuje solidaritu a spoluprácu medzi členskými krajinami, bola prijatá v roku 1972; súčasná, ktorá väčšmi zodpovedá reáliám 21. storočia, bola prijatá v roku 2008. Organizácia sídli v meste Džidda v Saudskej Arábii. Kazachstan sa stal jej členom v roku 1995.
OIC je zložitá štruktúra s množstvom aktivít a vzťahov a niektoré oblasti spolupráce si vyžiadali vznik špecializovaných inštitúcií. Je ich spolu osem, napr. Islamská rozvojová banka, Islamská organizácia pre vzdelávanie, vedu a kultúru, Únia tlačových agentúr členských štátov OIC, Islamský výbor Medzinárodného polmesiaca. Sídlia v rôznych členských krajinách. Jednou zo špecializovaných organizácií je Islamská organizácia pre potravinovú bezpečnosť (angl. Islamic Organisation for Food Security, skratka IOFS), ktorá vznikla v roku 2016 na podnet Kazachstanu a sídli v jeho hlavnom meste. Práve ona oslavovala počas našej návštevy svoj Deň.
V Afrike je potrebné všetko…
Islamská organizácia pre potravinovú bezpečnosť má v súčasnosti 37 členských krajín a členská základňa sa ďalej rozrastá. Deň IOFS je slávnostné podujatie, ktoré pripomína význam organizácie a akcentuje hlavné výsledky jej činnosti v danom roku. Rok 2022 bol venovaný Afrike, IOFS teda počas celého roka intenzívne spolupracovala s vládami členských krajín a inými aktérmi na dosahovaní vytýčených cieľov.
Podľa údajov organizácie bolo v roku 2021 v súvislosti s hladom doslova v drastickej situácii spolu jedenásť členských štátov IOFS, z toho v Afrike osem (Burkina Faso, Mali, Niger, Nigéria, Sierra Leone, Somálsko, Sudán a Mozambik). Mimo Afriky Afganistan, Libanon a Jemen a celkové číslo zasiahnutých ľudí je desivé – okolo 66 miliónov. V Európe si už vôbec nedokážeme predstaviť, čo znamená hlad v masovom meradle, a už vôbec nie, čo znamená umierať od hladu… Uvedené údaje prispeli k tomu, aby IOFS venovala rok 2022 špeciálne Afrike, pričom okrem vymenovaných išlo o spoluprácu aj s ďalšími krajinami, napr. Togo, Čad, Uganda, Benin, Pobrežie Slonoviny.
V Afrike je potrebné všetko – od zavádzania a podpory rôznych iniciatív a projektov, urýchlenia pokroku v poľnohospodárstve a potravinárstve, cez sústreďovanie zdrojov na implementáciu dlhodobých programov až po zdieľaniu skúseností a vzdelávanie vládnych úradníkov, predstaviteľov vedeckých a výskumných inštitúcií a iných zainteresovaných subjektov.
Víťazná maľba detskej súťaže v strede hore.
Spomedzi konkrétnych aktivít IOFS možno spomenúť vorkšop pre 12 krajín, na ktorom sa hovorilo o rozvoji a využívaní údajov poľnohospodárskej štatistiky (Niger), vorkšop pre 70 farmárov s témou manažmentu vodného hospodárstva v poľnohospodárstve (Niger), regionálny tréning plánovania, rozvoja a udržania vládnej politiky na podporu potravinovej bezpečnosti (Egypt), tréning pre manažment tzv. génovej banky pre afrických a ázijských členov IOFS (Turecko), Africké biznis fórum v oblasti poľnohospodárstva (Mozambik), medzinárodnú konferenciu o pestovaní ryže (Nigéria), či konanie 5. Valného zhromaždenia IOFS (Tunisko).
Práve toto valné zhromaždenie (zasadá raz ročne na úrovni ministrov členských krajín, zodpovedných za potravinovú bezpečnosť) prišlo s významnými iniciatívami: vytvorenie investičného projektu chovu oviec, ktorý by dodával vysokokvalitné mäso nielen v rámci IOFS, ale aj v rámci OIC, predbežne v množstve 40 tisíc ton ročne. IOFS sa zaväzuje hľadať inštitúcie-investorov medzi členskými krajinami OIC. V prípade úspechu by sa projekt mohol realizovať v ďalších krajinách, napr. v Somálsku, Sudáne a iných.
Účastníci sa vrátili k myšlienke urýchleného založenia rezervného systému potravinovej bezpečnosti, o ktorom sa prvé zmienky na pôde OIC objavili už v roku 1981. Mal by uľahčiť prístup k potravinám v čase núdze, IOFS predbežne navrhuje zriadenie šiestich regionálnych centier rezervného systému.
Tretím významným zámerom, o ktorom rokovalo valné zhromaždenie, je Obilný fond, ktorý by mal byť zameraný na posilnenie vnútorného obchodu medzi členskými krajinami OIC. Zároveň by mal pomôcť zvládnuť rôzne faktory, ktoré destabilizujú cenovú politiku na trhu s obilím a znižovať menové riziká pri získavaní úverov od zahraničných finančných inštitúcií. Neskôr, pri zavŕšenej saturácii financiami, by spoločne s inými inštitúciami v rámci OIC a IOFS mohol pomáhať prílevu investícií do celého poľnohospodárskeho sektoru v členských krajinách.
Potravinová bezpečnosť pre všetky členské krajiny
IOFS poskytuje členským štátom odborné znalosti a technické know-how o rôznych aspektoch trvalo udržateľného poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, potravinovej bezpečnosti a biotechnológiách. Hodnotí a monitoruje stav potravinovej bezpečnosti v členských štátoch, aby mohla identifikovať núdzové situácie, poskytovať sociálne záchranné siete a humanitárnu pomoc prostredníctvom rezerv potravinovej bezpečnosti. Koordinuje, formuluje a implementuje spoločné poľnohospodárske politiky, výmenu a prenos vhodných technológií a verejných systémov riadenia potravinovej bezpečnosti. Chce prispieť k riešeniu problémov, spôsobených dezertifikáciou, odlesňovaním, eróziou pôdy či jej nadmernou slanosťou. Mobilizuje tiež finančné a poľnohospodárske zdroje na zvýšenie potravinovej bezpečnosti.
Potravinovú bezpečnosť popisuje organizácia ako stav, v ktorom majú všetci ľudia v každej chvíli fyzický, sociálny, ekonomický a finančný prístup k dostatočnému množstvu bezpečných a výživovo hodnotných potravín, vyhovujúcich ich stravovacím potrebám a zohľadňujúcich ich potravinové preferencie, aby mohli žiť aktívny a zdravý život. Najvyšším cieľom organizácie je zaistiť takto definovanú potravinovú bezpečnosť pre všetky členské krajiny Organizácie islamskej spolupráce (teda nielen pre členské krajiny Islamskej organizácie pre potravinovú bezpečnosť).
Rozdielnosť islamských krajín sa prejavuje aj v poľnohospodárskej kapacite a stabilite potravinového systému. IOFS vidí v zásade štyri skupiny: krajiny, kde je agropotravinársky komplex dobre etablovaný (napr. Turecko a Indonézia), krajiny, v ktorých tento sektor nedosahuje špičkovú úroveň, ale má obrovský exportný potenciál (napr. Kazachstan, Bangladéš). Ďalšou skupinou sú krajiny, ktoré síce netrpia nedostatkom potravín, ale sú závislé na ich dovoze (napr. Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar) a poslednou skupinou sú krajiny, kde je agropotravinársky sektor rozvinutý najmenej a o potravinovej bezpečnosti sa v súčasnosti vôbec nedá hovoriť (napr. Jemen, Burkina Faso, Somálsko).
Špecializovaná organizácia sa na potravinovú bezpečnosť díva ako na komplex súvisiacich a navzájom sa podmieňujúcich faktorov. Nejde teda len zmiernenie následkov hladu a podvýživy, ale o postupné vytvorenie takých podmienok, ktoré takému stavu budú predchádzať.
Je to, samozrejme, nepredstaviteľne ťažká úloha. Ale aj keď je cieľ veľmi vzdialený, cesta k nemu sa nemôže začať ináč, než prvým krokom.
V 1. časti príspevku som spomínala Kazachstanom iniciovaný Kongres predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev. Vo svojej podstate je to stretnutie-trienále, na ktorom hrá prím rozvážnosť, zmierlivosť a nenásilná diskusia aj o problémoch, ktoré sa násilím prejavujú; rovnako mierovým konceptom je Islamská organizácia pre potravinovú bezpečnosť.
Stojí za zmienku, že Kazachstan prvé tri roky sám financoval činnosť sekretariátu organizácie v Astane. Je to sympatický rozmer: vznik organizácie nielen iniciovať, ale aj reálne prispieť k tomu, aby začala svoju činnosť. Kazachstan neočakával aktivitu iba od iných, naopak, prvotná bola tá jeho vlastná.
Afganistan – jeden stupeň pred hladomorom
Za šesť rokov sa činnosť organizácie rozvinula po mnohých stránkach a niekoľko príkladov vo vzťahu k Afrike je naozaj iba veľmi úzkou ukážkou. Nielen členské štáty, ale aj zamestnanci sekretariátu prežívajú v súčasnosti veľmi intenzívne katastrofálnu situáciu v Afganistane. IOFS preto vytvorila v roku 2021 špeciálny program pre túto ťažko skúšanú krajinu.
Vychádza z toho, že cca 55 % populácie (asi 23 mil. obyvateľov), sa nachádza v 3. a 4. stupni (z piatich stupňov) potravinového ohrozenia. Ide o stav krízy alebo núdze, s podvýživou, nedostatkom potravín, vyčerpaním základných zdrojov živobytia a nadmernej úmrtnosti. Za tým nasleduje už iba piaty stupeň – hladomor… Program počíta s okamžitou pomocou (do pol roka), so strednodobými aktivitami (do 2 rokov) a s dlhodobými aktivitami (od 3 do 10 rokov).
V rámci akútnej pomoci IOFS momentálne organizuje výberové konanie na nákup pšeničnej múky pre Afganistan, ktorá bude súčasťou ďalšej zásielky humanitárnej pomoci. Pracuje tiež na dodaní ďalších zariadení na čistenie pitnej vody pre vidiecke oblasti. Nie sú to vysokosofistikované čistiarne, skôr jednoduché zariadenia – pre Afgancov však majú cenu života.
Kazachstan sa na pomoci priamo angažuje tiež – chce dodať minimálne 5 000 ton pšeničnej múky, ktorú zabezpečí Ministerstvo poľnohospodárstva Kazašskej republiky za zľavnené ceny. Toto množstvo znamená jedlo pre 400 000 ľudí na 20 dní. Pri prvej humanitárnej dodávke Kazachstan poslal do Afganistanu 300 ton pšeničnej múky, na náklady tejto pomoci prispel aj susedný Tadžikistan.
To, čo sme uviedli, je len zlomok zámerov a pomoci. Čítanie o situácii v Afganistane je ubíjajúce, tragické. V našich končinách s ničím takýmto nie sme konfrontovaní, ale islamské krajiny často.
V islame existuje päť pilierov viery: jej vyznanie, modlitba, predpísaná almužna, pôst v mesiaci ramadán, púť do Mekky. Mám pocit, akoby sa čosi z vedomia povinnosti o predpísanej almužne premietlo aj do celej Islamskej organizácie pre potravinovú bezpečnosť – a to je zodpovednosť voči tým, ktorí majú menej, sú chudobní, alebo nemajú vôbec nič. Ale nie je v tom nadradenosť bohatých, ani urážlivosť rozhodnutia „hodiť niekomu pár mincí“ či kupovanie pokojného svedomia. Je to jednoducho jeden z rozmerov myslenia, niečo samozrejmé a hlboko zakorenené. Ako keby sa povinnosť almužny transformovala na vedomie toho, že bez pomoci druhým sa nedá existovať.
Súťaž detských kresieb
Deň IOFS bol okrem všetkého, čo k výročnému a slávnostnému medzinárodnému podujatiu patrí, aj dňom s veľmi ľudským a príjemným sprievodným podujatím – súťažou detí v maľovaní, resp. vyhlasovaním jej výsledkov. Spolu 250 detí bolo rozdelených do dvoch vekových kategórií, od 5 do 10 rokov a od 11 do 16 rokov. Menšie sa delili o predstavy, ako asi Afrika vyzerá, väčšie maľovali svoje predstavy o darčekoch pre budúcich kamarátov z Afriky.
Víťazná práca v kategórii starších detí ma dojala: darčekom pre afrických kamarátov by bolo jedlo a kniha…
Pred odovzdaním cien som pri obede sedela s dvomi z tých detí: blonďatou Mášenkou a zamĺknutým Valerijom. Ten prežíval situáciu tak intenzívne, že nemohol prehltnúť ani kúsok jedla, darmo sme ho nahovárali a lákali všelijakými spôsobmi. Tuším ani napiť sa nemohol… Máša sa trošku osmelila, napokon sme si išli spolu vziať niečo dobré pod zub a trochu sme sa aj rozprávali: o tom, že sa venuje karate a veľmi rada maľuje, o tom, či som prišla z Afriky a o tom, že let lietadlom nie je nič strašné.
Až na samotnej ceremónii som sa dozvedela, že na súťaži sa zúčastnili deti zo štyroch centier podpory detí v ťažkých životných situáciách. To znamená, že sú siroty alebo polosiroty, niektorý z ich rodičov je vo výkone trestu odňatia slobody, vychovávajú ich starí rodičia, alebo ich rodiny sú z nejakých iných príčin v mimoriadne zložitej sociálnej situácii. Tak som zistila, že moji malí spolustolovníci možno už nie sú bezstarostnými deťmi, ako vyzerajú, ale deťmi predčasne dospelými, pretože musia prekonávať už teraz vážne prekážky. Znášajú to statočne a napriek tomu obohacujú náš svet o farby a nádej.
Areál EXPO 2017
Islamská organizácia pre potravinovú bezpečnosť sídli v areáli svetovej výstavy EXPO Astana 2017, rovnako ako Konferencia o interakcii a opatreniach na budovanie dôvery v Ázii (The Conference on Interaction and Confidence Building measures in Asia, skratka CICA), či Astanské medzinárodné finančné centrum (angl. Astana International Financial Centre, skratka AIFC).
EXPO som navštívila a spätne si uvedomujem, že už vtedy sme sa s kolegami pozastavili nad koncepciou, že pavilóny jednotlivých krajín neboli samostatné budovy, ale museli sa zmestiť do priestorov v rámci pevných budov. (Niekedy sa totiž pavilóny považujú len za dočasné stavby a po konaní výstavy sa jednoducho odstránia.) Tiež som si nevedela predstaviť, ako sa z bývalých pavilónov, veľkých výstavných priestorov, ktoré navyše museli poskytovať vysokú variabilitu vzhľadom na požiadavky národných expozícií, stane centrum, poskytujúce viac-menej administratívne priestory.
Záhadu som pochopila s odstupom piatich rokov – myslím si, že funkčné využitie areálu a budov sa nehľadalo po výstave, ale bolo jasné dávno pred ňou. Preto sa účastníkom výstavy neponúkali priestory na dočasné stavby a preto dnes vyzerajú interiéry tak dokonale, ako vyzerajú. Nijaká improvizácia, nijaké lacné, nepremyslené a núdzové riešenia, jednoducho interiéry na tej najvyššej úrovni, vyhovujúce potrebám medzinárodných inštitúcií. Sú to zároveň priestory veľmi reprezentačné, pretože tunajšie inštitúcie majú svoj význam v medzinárodnom meradle. (Jedinečný je však celý areál, nielen interiéry.) Kazachstan posilňuje svoju „značku“ a prestíž a vie, že architektúra zohráva v tomto smere významnú rolu.
Premyslené do detailov, klobúk dolu.
Koniec 2. časti
Pracovná cesta do hlavného mesta Kazachstanu Astany sa uskutočnila na pozvanie Ministerstva zahraničných vecí Kazašskej republiky v dňoch 10. až 14. decembra 2022.
Snímky: Autorka, IOFS, www.pixabay.com
Súvisiace: Kazachstan v čase zmien – 1. časť
