Sledujúc súčasné politické reálie, javia sa mi ako najväčšie hrozby pre EÚ nasledovné skutočnosti:
1. Nekompetentné vedenie EÚ.
2. Politické elity Veľkej Británie s ich snahou o destabilizáciu konkurenčných kontinentálnych európskych mocností (vrátane EÚ ako ich najvyššej politickej štruktúre).
3. Politické vedenie Spojených štátov amerických (bez ohľadu na stranícku príslušnosť).
4. Politická podpora EÚ pre kyjevský režim mocensky ovládaný ľuďmi, ktorí sú ideologicky vyhranenými banderovcami (praktickými neo-nacistami) a z toho vyplývajúce politické, geopolitické i ekonomické dôsledky.
5. Ekonomicko-hospodárska konkurencia zo strany Číny – najmä z dôvodu úplnej straty vlastnej konkurencie-schopnosti.
Namiesto riešenia uvedených zdrojov problémov a existenčného napätia sa celá euro-únijná spoločnosť aj so svojím politickým vedením radšej vybíja v absurdnostiach ako napríklad:
1. Vymýšľanie ix-tého zoznamu ďalších seba-poškodzujúcich ,,sankcií“ proti Rusku a snaha o predlžovanie vojny na Ukrajine, ktorá môže viesť už iba k úplnej likvidácii všetkého ukrajinského (obyvateľstvo, hospodárstvo, ekonomika).
2. Rozjímanie nad výrobou konvenčných zbraní v obrovskom rozsahu – samozrejme z ďalších obrovských štátnych a euro-únijných úverov zdôvodňovaných potenciálnou vojnou s Ruskom (ktorá by však s pravdepodobnosťou blízkou jednej bola rýchla a jadrová).
3. Zneužívanie práva a spravodajských služieb /tzv. lawfare, čiže hybridná vojna prostredníctvom práva – pozri napr. článok doc. Fábryho/ proti tým politickým predstaviteľom, ktorí nezdieľajú líniu stanovenú z Bruselu – a ktorej podstatou je snaha o pokračovanie v ideologickom fanatizme v troch základných oblastiach, ako tzv. Green Deal, vojnová propaganda a zbrojenie a tzv. kultúrne otázky osobnej identity (všetko chybné nezmysly).
Cena za takúto politiku je každým dňom vyššia a na jej konci bude úplný rozvrat EÚ. Aktuálne sa do dlhovej priepasti hrnie aj Nemecko – posledný významný euro-únijný štát s udržateľným verejným rozpočtom. Toto nedopadne dobre.
Očakávam odpor značnej časti európskej verejnosti, zvýšenie tlaku z Bruselu smerovaného na udržanie súčasnej (dlhodobo však neudržateľnej) politickej línie, vysokú pravdepodobnosť nástupu fašistických praktík a vlád a následnú zrážku s realitou. Ak to takto nakoniec naozaj skončí, bude to veľký tresk!
Pozitívom však bude aspoň to, že tie nekonečné nezmysly o akejsi európskej jednote a spoločnej medzinárodnej politike, nádejnej energetickej politike bez emisií, pokryteckej ľudsko-právnej agendy zameranej na selektívne menšiny a cudzincov ako aj o sny o porážke Ruska v zástupnej konvenčnej vojne na Ukrajine sa stanú minulosťou.
Euro-únijná politika nevyhnutne potrebuje racionalizáciu! Ak sa jej racionalizácie nedostane, skončí to naozaj veľkým rozvratom a pravdepodobne aj občianskou vojnou. Uvidíme, ako sa voliči Le Penovej vysporiadajú so zákazom jej prezidentskej kandidatúry, voliči v Rumunsku so zákazom kandidatúry Georgescea či ukrajinskí občania so zákazom všetkých opozičných strán…
Som zvedavý, či vôbec a ak áno, tak kto… príde s programom MEGA! Čiže Make Europe Great Again! Takéto hlasy už silnejú, programy i strany sa už formujú, no výsledky sú zatiaľ blízke nule a čas beží… Snáď zmena príde skôr, než sa nám to tu celé systémovo úplne rozpadne.
2 Odpovede
Dobrý deň.
Obávam sa, že len ďalšia racionalizácia existenciu Európy v súčasnej podobe nezachráni.
V blízkej minulosti bola európska civilizácia na čele racionalizácií v rôznych oboroch ľudskej činnosti, až sa dostala do súčasného nodu.
Čo podľa môjho názoru Západnej Európe chýba a čo čoraz viac stráca, je jej vitálna sila.
V prírode platí, že keď je dostatok potravy, populácia druhu sa zväčšuje, rozvíja sa.
V Západnej Erópe je to naopak, čím väčší blahobyt, tým menší demografický prírastok
a teda aj klesajúca vitalita druhu.
Vzrastajú pochybnosti o tom, že časom nebude mať kto pracovať, bojovať
a rozmnožovať sa.
Prístreky cudzej krvi a inej civilizácie nám
v tom určite nepomôžu.
A v budúcnosti môžeme prísť o tú svoju.
Práve preto treba preč z takto organizovanej Európskej Únie. Ako napísal ešte v 2017 český sociológ Petr Sak, v Bruseli sa ustanovila „trieda sama o sebe“ takmer podľa charakteristiky Marxovho definovania tried. A je pri moci, čiže „nepustí“…rovnako ako nepustil „Berlín“ v 1944-45. Lenže my nemáme politickú konšteláciu k odchodu SR, ba ani silu, musíme počkať na nevyhnutný rozpad Európskej Únie a vzburu samotných silných štátov ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko…mo a že som to písal ešte v 2017, bol som označený napr.Chmelárom za fašistu.