Nedávno Športový arbitrážny súd (Court of Arbitration for Sport – ďalej len CAS) zrušil rozhodnutie Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF) o vylúčení Ruska z jej súťaží. Išlo o správne rozhodnutie, pretože vylúčenie Ruska bolo odôvodnené nepresvedčivo, a navyše v čase narastajúcich amerických a izraelských zločinov je selektívny protiruský postoj IIHF neudržateľný. Fakt, ktorý však zaujal najviac, je nekompromisné stanovisko niektorých národných hokejových federácií na Západe odmietajúcich odohrať zápasy proti Rusku. To kontrastuje s rozumným postojom Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH). Vážnym problémom západných funkcionárov je však aj ich zaslepenosť: ignorácia CAS totiž povedie k strate dôvery v to športové právo, ktoré Západ vytvoril v čase svojej globálnej dominancie. A postupne to povedie aj k úplnej strate dôvery voči neserióznemu Západu.
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Dvojaký meter Západu
Stojí Západ nad právom?
Právo alebo svojpomoc?
Dvojaký meter Západu
Ako bolo uvedené, 30. októbra 2026 CAS rozhodol, že ruské tímy sa môžu zúčastniť budúcoročných majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji ako aj ďalších súťaží IIHF. Súd v rozhodnutí uviedol, že IIHF nepredložila dostatočné dôkazy na odôvodnenie svojho tvrdenia o potrebe vylúčenia Ruska z jej turnajov. Rozhodnutie sa týka viacerých mužských i ženských súťaží, ktoré sa budú konať v blízkej budúcnosti. Prvým dotknutým turnajom majú byť MS juniorov v Kanade, ktoré sa začínajú 26. decembra 2026. Rozhodnutie CAS sa pritom dalo očakávať, pretože doterajšie odôvodnenie vylúčenia Ruska zo strany IIHF bolo naozaj nepresvedčivé. Ruskí športovci mali od roku 2022 zakázaný vstup na medzinárodné turnaje, pretože vraj existovali obavy z bezpečnostných rizík. Pod tento vágny pojem sa dá zaradiť čokoľvek, ale IIHF nepredložila reálne dôkazy, pre ktoré by mali byť bezpečnostným rizikom práve Rusi, ale nie napr. Izrael či USA. Pri téme „bezpečnostných rizík“ pritom IIHF dlhodobo prejavuje účelovú flexibilitu: napr. v januári 2024 kvôli otázke bezpečnosti vylúčila zo svojich súťaží Izrael, ale stačilo jedno napomenutie z USA a funkcionári IIHF o týždeň svoje „bezpečnostné dôvody“ prehodnotili a účasť Izraela umožnili.
Je zrejmé, že IIHF vágny dôvod bezpečných rizík vo vzťahu k Rusku použila preto, aby nemusela uviesť, že dôvodom je ruské porušovanie medzinárodného práva. Viacerí účastníci MS v ľadovom hokeji na čele s USA totiž patria k pravidelným porušovateľom medzinárodného práva a v 21. storočí napáchali extrémne množstvo zločinov. Stačí si spomenúť na agresiu v Iraku 2003 s jej miliónom mŕtvych a mnohými miliónmi utečencov. Agresiu spáchala tzv. koalícia ochotných, ktorej súčasťou bola aj polovica účastníckych štátov MS 2003 v hokeji, vrátane Česka a Slovenska… Netreba tiež pripomínať, že niektorí z členov IIHF vedú protiprávne vojny aj v súčasnosti. A kvôli americko-izraelskej agresii voči Iránu boli zrušené dva z ôsmich turnajov hokejových MS v tomto roku, ktoré sa mali konať na Blízkom východe (pozri tu). IIHF však dôvody ich zrušenia ignorovala a prešla mlčaním i fakt, že americko-izraelská agresia proti Iránu spôsobila kolaps hokeja v celom tomto regióne.
Vágny pojem bezpečnostné dôvody používa IIHF i preto, lebo spolu s Ruskom vylúčila zo svojich súťaží Bielorusko. Na Západe totiž voči Bielorusom vládne skoro rovnaká nenávisť ako voči Rusom a aj pred pár dňami potvrdili funkcionári IIHF vylúčenie Bieloruska z MS v budúcom roku. To je vskutku škandalózny prístup: Minsk je síce spojencom Moskvy a v roku 2022 umožnil aj ruský postup cez svoje územie, ale tým konal podobne ako ČR a SR pri amerických agresiách. Súčasne však platí, že bieloruskí vojaci na Ukrajine nebojujú a Bielorusko od rozpadu ZSSR nikdy žiadnu vojnu neviedlo – na rozdiel od Ukrajiny. Tá sa spolu s USA zúčastnila na agresii v Iraku 2003 a ukrajinskí vojaci tam zmasakrovali množstvo Iračanov. Navyše, je absurdné, že vojna má byť dôvodom vylúčenia Bieloruska, ale nie dôvodom vylúčenia USA či Izraela, ktorých zodpovednosť je mnohonásobne väčšia. Aj preto IIHF použila formálne dôvod bezpečnosti. A keďže rozhodnutie CAS týka iba Ruska a nie Bieloruska, môže IIHF na svojom absurdnom stanovisku vylúčenia Bielorusov ďalej zotrvávať.
Stojí Západ nad právom?
Podľa očakávania, reakcia IIHF na rozhodnutie CAS bola odmietavá. IIHF uviedla, že naďalej nesúhlasí s návratom ruských hokejistov do medzinárodných súťaží a aktívne hľadá spôsob, ako rozhodnutie obísť. Podobne s rozhodnutím nesúhlasia ani mnohé hokejové krajiny: Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko, Česko, Lotyšsko či Rakúsko. Rovnako vystupuje i Nemecko, ktoré hľadá nástroj na znemožnenie ruskej účasti na MS 2027 v Düsseldorfe a Mannheime. Proti ruskej účasti zmobilizovalo aj firmu Škoda Auto, kľúčového sponzora MS, ktorý patrí nemeckému Volkswagenu a ten sa postupne mení z automobilky na nemeckým štátom dotovanú zbrojovku. Podobne aj Kanada sa vyslovila, že nepripustí účasť ruských športovcov na juniorských MS, pričom hovorí o neudelení víz. Odmietavo sa k návratu Rusov postavila i ČR pri organizácii MS žien do 18 rokov. To je obzvlášť nechutné, keďže ide prevažne o maloleté športovkyne, ktoré ešte nemajú ani právo voliť a tým ovplyvňovať ruskú politiku. Uvedené snahy západných štátov sú pritom pokračovaním šikán, ktoré v októbri 2026 pripravili organizátori MS 2026 v športovej gymnastike v Holandsku. Usporiadateľská krajina vtedy svojvoľne a na poslednú chvíľu neudelila víza trom najlepším ruským gymnastkám, vrátane najväčšej hviezdy Angeliny Melnikovovej. Samozrejme, prítomnosť izraelskej reprezentácie vôbec nevadila. Úplne najparadoxnejšie bolo však to, že väčšinu mužskej reprezentácie Izraela tvorili rusky hovoriaci športovci, narodení v bývalom ZSSR, z ktorých niektorí majú dodnes dvojaké občianstvo…
Nerešpektovanie rozhodnutí CAS zo strany západných štátov naozaj zaráža, lebo práve západní predstavitelia vytvorili CAS ako hlavný súdny orgán pre oblasť športu, a to v rámci svojho úsilia diktovať zvyšku sveta športové pravidlá. Ide o orgán, ktorý sídli v Európe (Lausanne), bol vytvorený podľa predstáv západných právnikov a Európania tvoria skoro polovicu z jeho 467 arbitrážnych sudcov, resp. rozhodcov. Pre porovnanie, medzi arbitrážnymi sudcami CAS nie je ani jeden Rus a dokonca aj obrovská Čína (12 arbitrážnych sudcov) či India (4) tam majú oveľa menšie zastúpenie než malé Švajčiarsko (27). Okrem toho, oficiálnymi jazykmi CAS sú angličtina, francúzština a španielčina – žiadna čínština, ruština alebo arabčina… Súd je teda skutočnou baštou neokoloniálneho západného vplyvu a jeho štruktúra či organizácia vôbec nezodpovedajú multipolárnej realite sveta v 21. storočí.
Treba tiež uviesť, že CAS v minulosti urobil viacero rozhodnutí, ktoré boli v súlade so západnou politikou, napr. keď 9. februára 2018 potvrdil vylúčenie množstva čistých ruských športovcov zo zimnej olympiády v Pjongčangu a odôvodnil to absurdným tvrdením, že proces výberu športovcov nebol disciplinárnym trestom, ale len rozhodnutím MOV o pozvánke. Toto pochybné odôvodnenie spôsobilo krivdu konkrétnym športovcom, napr. aj Antonovi Šipulinovi, bratovi Anastázie Kuzminovej, ktorý nedopoval. Aj on však musel dané rozhodnutie akceptovať. No keď CAS prijal v októbri 2026 rozhodnutie o ruských hokejistoch, ktoré sa západným funkcionárom nepáči, zrazu ho odmietajú prijať a usilujú sa ho porušovať. O návrate Rusov do svetového hokeja pritom rozhodoval prevažne západný senát: traja arbitrážni sudcovia boli z Veľkej Británie, Talianska a Egypta. A hoci je takéto zloženie všetko iné len nie proruské, žiadny objektívny rozhodca by nemohol rozhodnúť odlišne. Odôvodnenie vylúčenia Rusov cez otázky bezpečnosti alebo kvôli vojne na Ukrajine pôsobí nepresvedčivo, lebo IIHF neaplikuje rovnaké kritériá na iných. Športovým imperialistom zo Západu však používanie dvojakého metra ako takého neprekáža, sú totiž presvedčení o svojej morálnej nadradenosti a majú pocit, že Západ stojí nad právom.
Právo alebo svojpomoc?
Na záver možno iba oceniť postoj SZĽH a jeho prezidenta Miroslava Šatana, ktorý sa v súlade s princípmi vlády práva rozhodol neporušovať rozhodnutie CAS. Týmto prejavil i veľkú odvahu a uvedomujem si, že kvôli svojmu postoju čelí zúrivým útokom a nenávisti. História však bude jeho stanoviská hodnotiť ako rozumné a vyvážené. SZĽH na jednej strane správne odmieta protiprávnu agresiu Ruska na Ukrajine, ale na druhej strane postupuje nediskriminačne. Falošných moralistov, ktorí Šatana a spol. za rešpektovanie rozhodnutia CAS kritizujú, sa preto treba opýtať nielen na dvojaký meter, ale aj na to, čím chcú súčasný (prozápadný) systém rozhodovania v športe nahradiť. Celkovo, rozhodnutia rôznych orgánov v športe sa konkrétnym subjektom nemusia páčiť, a smiešna bola napr. aj pokuta 2 000 korún, ktorú dostal slávny hokejista Dominik Hašek za zlovoľné a zákerné ublíženie na zdraví protihráčovi v in-line hokeji v roku 2003. Napriek tomu však treba rešpektovať i takéto rozhodnutia a nemožno pripustiť, aby sa Dominikovi Hašekovi niekto za jeho zákernosť svojpomocne mstil. Pre všetkých kritikov SZĽH treba tiež pripomenúť, že aj oni pri hokejových zápasoch museli rešpektovať verdikty rozhodcov, s ktorými často nesúhlasili a najhoršie bolo, ak išli presadzovať svoju pravdu „pästnou svojpomocou“. V športovom práve to platí rovnako: ak budú hokejové federácie namiesto rešpektovania súdnych rozhodnutí vykonávať svojpomoc, raz sa to môže obrátiť voči nim.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008