„… a po žních půjdeš k Turkovi“

Táto replika z filmu Vesničko má středisková z úst vodiča PV3S Pávka zľudovela. Ako aj odpoveď jeho závozníka Otíka „.. .k Turkovi ne!“

No v Strednej Ázia sa situácia v ostatnom čase vyvíja trochu inak. Tam začínajú konať v schéme „… k Turkovi áno!“, aj keď je jasné, že nie je Turek ako Turek.

Totiž postavenie a vplyv Turecka v Strednej Ázii je, nehľadiac na niekedy akoby sínusoidný vývoj, z objektívnych (historických, jazykových a náboženských) dôvodov sú neustále dostatočne pevné.

Ba čo viac, po tom, čo de facto Turecko ovládlo Azerbajdžan a prostredníctvom Baku si upevnilo svoje pozície na ľavom brehu Kaspického mora, vníma svoj prienik do Strednej Ázie (a ďalej) ako svoju historickú a povinnostnú misiu.

Nárast vplyvu

Tu treba vedieť, že do Európy sa Ankara (Istanbul) už veľmi nechystá, lebo predsa – aj stredoveká skúsenosť je skúsenosťou (… padli Turci na Poniky) stále citlivou. No a čo sa týka upevnenia si pozícii na ľavom brehu Kaspického mora, treba priznať, že sa to stalo na úkor Arménska a ťažko skúšaného Arcachu (Náhorného Karabachu). Alebo tiež islamského elementu na úkor kresťanského, kde pravoslávne Rusko, hľadiac si svoje geopolitické záujmy v regióne Kaspického mora, k tomuto alogickému stavu pomohlo.

Nič to však nemení na fakte, že rozhodujúcimi hráčmi v Strednej Ázii sú a (zatiaľ) budú Rusko, Čína, India a Irán… pričom Turecko (ktoré je síce členom NATO, ale je silne závislé na energetických zdrojoch z Ruska, Iránu a Turkménska) do tejto partie rozhodne bude patriť.

Foto: www.president.uz

Nakoniec exportno-importné parametre vzťahu Stredná Ázia – Turecko tomu, ako vidno z priložených grafov[1], nasvedčujú. Pričom práve najväčší export a import bol po línii Turecko-Uzbekistan-Turecko, ale zatiaľ je najväčším importérom tureckej vojenskej techniky a zbraní Turkménsko, ktoré má – paradoxne – štatút neutrálnej krajiny.

Platí zatiaľ, lebo Uzbekistan sa rozhodol tento status Turkménska zmeniť. A tu sa treba mať trochu na pozore. Ako sme v SLOVE informovali[2], totiž armáda Uzbekistanu (podľa verzie Global Fierepower) je najlepšie pripravenou a najsilnejšou armádou regiónu v Strednej Ázii a v rámci sveta je na 54. mieste (Slovensko je na 67. mieste).[3]

Mimo našej pozornosti

Ústredný denník Uzbekistanu Xxalq so’zi (Ľudové slovo) vo svojich oboch jazykových mutáciách (vychádza identicky v uzbeckom a ruskom variante), nakoľko má kapacitu a povinnosť oficiálne zverejňovať uzbecké právne akty, dňa 6. decembra 2022[4], len tak mimochodom a bez väčšieho záujmu bezpečnostných analytikov publikoval rozhodnutie prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzijojeva № ЗРУ-806 o ratifikácii rámcovej Zmluvy o vojenskej spolupráci medzi vládou Uzbekistanu a vládou Turecka (podpísaná 29. marca 2022 v Taškente).[5]

Podľa útržkov tohto právneho dokumentu, ktoré sa dostali na verejnosť, predpokladá sa ďalší (a všestranný) rozvoj bilaterálnej spolupráce v oblasti bojovej prípravy, vzdelávania, kooperácie obranných podnikov, logistiky, kartografie, odmínovania… Takže Bayraktarov TB2 bude odteraz v Strednej Ázii (hlavne v Uzbekistane) otrošku (a možno kriticky) viac.

Sme silní!

V tureckom vojenskom polygóne Isparta si veselo cvičia (koordinujú svoje postupy) príslušníci špeciálnych jednotiek Azerbajdžanu, Kirgizska, Kazachstanu, Turecka, ale aj Severocyperskej tureckej republiky pod bojovým heslom: Sme si rovní, sme silní!

Foto: www.andimed.uz

Zatiaľ čo na Slovensku sa venuje množina ľudí s plagiátorským a nedemokratickým pozadím dočasne pri moci všeličomu. Len nie tomu, čo hýbe svetom a čo vplýva na kondíciu demokracie na Slovensku, môže sa stať že vo veľmi vplyvnej časti sveta – v Strednej Ázii – sa postupne sformuje turkická armáda (na báze ozbrojených síl Turecka) kopírujúc integračné zoskupenie Organizácie turkojazyčných (turkických) štátov.[6]

Inak tam je aj, ako krajina so štatútom pozorovateľa, náš južný sused…

(Autor je vysokoškolský učiteľ)


[1] Grafy a údaje prebraté z: BALEHA, A.: Bilaterálne obchodné vzťahy medzi Kazachstanom a Tureckom, In. Zborník vedeckých prác z 23. medzinárodnej vedeckej konferencie: Medzinárodné vzťahy 2022: Aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky, Ekonóm, Bratislava, ISBN 978-80-225-5034-5, s. 43.
[2] Pozri: Nová vojenská doktrína Tadžikistanu – proces spustený! – Noveslovo
[3] Pozri: Global Firepower – 2022 World Military Strength Rankings
[4] _Xalq so’zi_ gazetasi-258-2022-12-06.pdf
[5] Pozri: ЗРУ-806-сон 05.12.2022. О ратификации военного рамочного Соглашения между Правительством Республики Узбекистан и Правительством Турецкой Республики (Ташкент, 29 марта 2022 года) (lex.uz)
[6] Türk Devletleri Teşkilatı (turkicstates.o

(Celkovo 606 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter