My, predstavitelia Univerzity Komenského v Bratislave, najvýznamnejšej a najstaršej vedecko-vzdelávacej inštitúcie na Slovensku, ctiaci si akademické tradície a vedomí si svojej spoločenskej zodpovednosti cítime potrebu vyjadriť sa k súčasnému spoločenskému dianiu.
Pozorne sledujeme politickú, a na ňu nadväzujúcu spoločenskú rétoriku a štýl, ktorým sa dlhodobo uskutočňuje politika na Slovensku, a ktorý nepochybne vedie k vulgarizácii spoločnosti. Dôsledkom týchto javov je výbušnosť verejného priestoru, ktorý zapĺňajú rôzne vyhlásenia. Každé jedno zmysluplné vyhlásenie aktéra verejnej diskusie je apriori spochybňované a spájané so záujmami rôzneho druhu. Reakcie sú často neprimerané, neslušné a dehumanizujúce.
Keďže nám skutočne záleží na zmiernení napätia v našej spoločnosti, chceme vyzvať na sebareflexiu účastníkov hlbokého spoločenského konfliktu. Sme presvedčení, že to je presne to, čo teraz potrebujeme. Akademici majú predpoklad byť tými, ktorí budú stáť nad vecou, tými, ktorí budú nestranne a objektívne vyhodnocovať (aj) spoločenské dianie. Nájdime odvahu pomenovať problémy bez ohľadu na to, kto ich spôsobuje, a nebojme sa ponúknuť konštruktívne riešenia. Svet nie je, podľa nášho najhlbšieho presvedčenia, bipolárny, ani čiernobiely. Nevyhodnocujme realitu podľa príslušnosti k tomu či onomu táboru, ale podľa zásad vedeckého bádania, ktoré nám, ľudstvu, boli vštepované už od antiky, kde umiernenosť bola považovaná za cnosť. Menej je často viac. Opakovane sme nútení demaskovať rôzne iniciatívy na obyčajné politikárčenie, ktoré je síce prípustné a aj žiaduce vo verejnom priestore, no nie na akademickej pôde v najširšom zmysle. Qui bono, qui prodest?
Spoločnou črtou spoločenského diskurzu, ktorý sa často označuje za „polarizačný“ je v posledných rokoch neobjektívne zatracovanie všetkého, čo vzniklo v dielni „tej druhej strany“. Všeobecná negativita, všadeprítomné sebapodceňovanie, hľadanie vinníka v konkrétnych osobách či zákulisných silách nie je zlučiteľné s našou predstavou sebavedomého, kultúrneho a vzdelaného národa, za ktorého súčasť sa chceme považovať. Súčasťou týchto atribútov je i konštatovanie, že nie všetko, čo sa vo vysokom školstve robí, je nevyhnutne zlé – na to zlé sa snažíme individuálne i na kolektívnych fórach poukazovať, preto zároveň vnímame pozitívne trendy pre rozvoj vysokého školstva na Slovensku, ako aj pre rozvoj vedy, a podpory mladej generácie. Veríme, že v týchto trendoch sa bude pokračovať intenzívnejšie a rýchlejšie, než doposiaľ. Akokoľvek môžeme s názorovým oponentom nesúhlasiť, je podľa nás neprípustné mediálne prenasledovať čelných predstaviteľov vzdelávacích inštitúcií za spoluprácu s orgánmi verejnej správy. Nemôžeme sa báť poukázať na dobrú spoluprácu zo strachu, že nás časť verejnosti a médií odsúdi.
Nevyhnutným pojmovým znakom slobody v najširšom zmysle musí byť vedomie, že náš názor nemusí byť nevyhnutne správny vždy a za každých okolností, vedomie limitov našej „neomylnosti“ len z titulu príslušnosti k tomu či onomu názorovému prúdu. Uznávame, že v celej spoločnosti, a o to viac na vysokých školách, sa musí rešpektovať pluralita názorov. Robíme všetko preto, aby všetci členovia akademickej obce UK mohli slobodne šíriť svoje názory, a aby nikto za vyjadrenie svojho názoru nepocítil nijakú formu perzekúcie. Na akademickej pôde je každý povinný rešpektovať názory druhých. Vzhľadom na apolitickosť akademickej pôdy obraciame sa na členov akademickej obce, aby svoje legitímne politické názory nespájali s akademickou pôdou, a aby mali pochopenie pre názorového oponenta. Vecnosťou, argumentáciou, úctou a rešpektom k sebe navzájom chceme prispieť k naozaj slušnému, pokojnému a prosperujúcemu Slovensku.
2 Odpovede
Oceňujem pokojný, rozvážny tón tohto vyhlásenia, ktorým sa potvrdzuje právo na pluralitu názorov na akademickej pôde, nie však na narúšanie jej apolitickej povahy. Máločo je v dnešnej situácii v našej spoločnosti také potrebné ako vecná, racionálna argumentácia a rozvaha.
Etela Farkašová
Dovolím si napísať toto. Dnes nemáme takých ekonómov ako Prof. Karvaš, či prof. Sojka, či prof. Pavlenda. Vedeli povedať čo sa deje v ekonomikách sveta. Vedeli povedať ta a takto. Karvaš Základy hospodárskej vedy, I,1947, s.49.Prof. Karvaš vo svojej knihe hovorí: Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené. Riešilo sa to tak po roku 1993 v SR?
A nemôžem necitovať môjho šéfa Sojku keď vznikla nás federácia. Bol problém s vyrovnávaní s ČR. Napísal: „Je otázkou „morálky“ ekonomiky, aký spôsob úhrady , prípadne rozdeľovania príjme. Aby sme diferencovali pojmovo a obsahovo, označme pojmom agresívny ekonomický systém taký systém, ktorý je agresívny voči svoji podsystémom v takom zmysle, že podsystémy realizujú taký stupeň úhrady, prípadného rozdeľovania, pri ktorom technologicky vyspelejšie podsystémy neuhradzujú stratu technologicky menej vyspelým podsystémom, ktorá vzniká v dôsledku toho, že sa vzdali využitia svojich mobilných zdrojov.“
Má súčasná ekonomická univerzitná obec takéto diela? Tápeme po roku 1989. Teda ani EÚ nemá tieto problémy vyriešené. Pikettyho pozvali do Bruselu, ale ho iba vypočuli a jeho dielo Kapitalizmu 21. storočia odišlo do zabudnutia. A tak EÚ tápe.
Prof. J. Husár