Matica slovenská vyhlásila Rok zahraničných Slovákov
Matica slovenská, najstaršia kultúrna ustanovizeň Slovenska, ktorá od svojho vzniku v roku 1863 nepretržite podporuje Slovákov v zahraničí, vyhlasuje rok 2025 za „Rok zahraničných Slovákov“. Tento významný projekt si kladie za cieľ pripomenúť historické udalosti a osobnosti, ktoré formovali slovenské diaspóry po celom svete a výrazne ovplyvnili kultúrne, vedecké, umelecké či náboženské prostredie mimo hraníc Slovenska.
Kontakty, podpora a spolupráca so zahraničnými Slovákmi patrí medzi ťažiskové oblasti v činnosti našej najstaršej kultúrnej ustanovizne, čo dokazuje zriadenie špecializovaného Ústavu pre zahraničných Slovákov, resp. Krajanského múzea Matice slovenskej.V roku 2025 si Matica slovenská pripomenie jubileá významných osobností krajanského života, akými boli Jozef Podhradský, Peter Tvrdý, Štefan Furdek, Hana Gregorová, Rudolf Dilong, Ján Sirácky a ďalší, ktorí zohrali dôležitú úlohu v živote slovenských komunít po celom svete. Súčasne sa Matica zameria na historické udalosti, ktoré sú spojené s osudmi zahraničných Slovákov. Medzi ne patrí zatvorenie Matice slovenskej v roku 1875, prijatie Clevelandskej dohody počas prvej svetovej vojny v roku 1915, ukončenie druhej svetovej vojny v roku 1945 či smrť významného správcu Matice slovenskej a zakladateľa Zahraničnej Matice slovenskej Jozefa Cígera Hronského v roku 1960.
Slováci sa ako novodobý národ formovali v zložitých podmienkach Uhorského kráľovstva a Habsburskej monarchie. Už od konca 18. storočia začali opúšťať svoju domovinu, najmä hornaté oblasti severného Slovenska, a usadzovali sa na Dolnej zemi, ktorá zahŕňa súčasné Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Chorvátsko. Tieto komunity si dodnes uchovávajú slovenskú kultúru, jazyk a tradície. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 však veľká vysťahovalecká vlna zo Slovenska smerovala do Spojených štátov amerických. Tisíce slovenských robotníkov a farmárov opustili svoju vlasť a založili si nový život v Amerike, kde ich podporovala národne uvedomelá inteligencia, najmä duchovenstvo. Významnú úlohu tu zohral rímskokatolícky kňaz Štefan Furdek, zakladateľ Slovenskej ligy v Amerike, ktorý bol považovaný za „prezidenta amerických Slovákov“.
V priebehu 20. storočia pokračovali ďalšie vlny emigrácie, motivované najmä sociálnymi či politickými dôvodmi. Slováci nachádzali nový domov v Kanade, Argentíne, Francúzsku, štátoch Beneluxu či ďalších krajinách. Po druhej svetovej vojne a politických udalostiach v rokoch 1948 a 1968, ako aj po roku 1989, sa tisíce Slovákov presťahovali za prácou a vytvorili nové alebo posilnili staršie slovenské komunity v Česku, Rakúsku, Nemecku, Veľkej Británii či Írsku.
Vyhlásením Roku zahraničných Slovákov Matica slovenská zdôrazňuje svoj záväzok prehlbovať vzťahy s krajanmi a uchovávať národné dedičstvo aj mimo hraníc Slovenska. Rok 2025 bude príležitosťou na reflexiu spoločnej histórie a na posilnenie kultúrnych väzieb so slovenskými komunitami roztrúsenými po celom svete.
