Gustáv Murín: Sami proti noci

Gustáv Murín: Sami proti noci
Magnet Press Slovakia, 2026, 160 strán

Román je napísaný na princípe „Pars pro toto“, keď na pôdoryse lokálneho príbehu odkrývame všetky veľké globálne problémy. Za jedinú noc Novinár a Farár prejdú v búrke pohorím, kde nachádzajú rôznych dobrovoľných i nedobrovoľných vydedencov spoločnosti. To dáva príležitosť prehovoriť aj na témy tomuto kraju vzdialené, ale týkajúce sa nás všetkých – globálne otepľovanie, genocída v Gaze, vojna na Ukrajine, trápenie obyvateľov Ostrova slobody – ale aj miestne unikáty, ako je napríklad súkromný rybníček plný pstruhov, ktoré ich majiteľ neloví, len sa nimi kochá. To všetko, a mnoho viac, rámcuje príbeh mafiána, ktorý sa tu schováva, prezidenta krajiny, ktorý si tu prepíja svedomie, a túžba Novinára odhaliť príčinu a priebeh jednej násilnej smrti miestneho vyvrheľa…

Ukážka z románu

Sochár, Farár a Novinár sa z Azylového domu vracajú k autu s taškami plnými zálohovaných fliaš a Sochár navyše aj so zoznamom nákupu. Len čo sa usadia v kabíne, ozve sa Farár.
„Keď to všetko vidím, až mi je hanba, že som sem prepašoval naozaj po protekcii aj jedného domáceho…“
Sochár: „Utečenca?“
Farár: „Ale čoby, miestneho starého mládenca. Robil na fuške na nejakej stavbe v dedine. Keď skončili, vypli miešačku a on sa o ňu oprel obomi rukami a vyklepával si kamienok z čižmy. Keď iný videl, ako ho trasie, myslel si, že je miešačka zle zaizolovaná, čo tu nie je ničím neobvyklým, veď zužitkujú aj vyradené stroje, a tak sa ho rozhodol zachrániť. Bál sa kvôli tej elektrine aj sa ho čo len dotknúť, zobral teda lopatu a tresol mu ňou po oboch rukách. Tak mu ich zlomil. Rodinu nemá, susedia na takú kaliku nemajú čas, tak som poprosil Hlavnú sestru, či by sa o neho postarali, aspoň kým mu nedajú dolu sadru z oboch rúk. Je ako nevládny…
Novinár to už nevydrží: „Tu niečo nesedí!“
Farár: „Ja viem, že som zneužil dobrotu Hlavnej sestry, ale…“
Novinár: „Ale trt, o tom nehovorím.“
Sochár: „A čo tu teda nesedí?“
Novinár: „Nepovedal ste nám, že Hlavná sestra je Cigánka.“
Sochár sa zasmeje: „Sekol ste sa len o nejakých 8 800 kilometrov. Nie je to Cigánka, ale Kubánka.“
Farár: „Marí sa mi, že sa o tom dávnejšie hovorilo u pána biskupa.“
Novinár: „A čo tu robí Kubánka?“
Sochár: „Schováva sa pred hurikánom Trump.“

Kuba a hurikán Trump

Havana umiera postojačky. V centre Havany sú historické obytné budovy vybývané až po zrútenie, takže sú opustené. Nevidno žiadne, či len minimálne náznaky ich zachraňovania.

… V centre ešte stále parkujú ikonické veterány, ale to je len štafáž pre turistov. Inak sa tu po celom ostrove premáva plno starých Lád a Žiguli, Yugo, Maljutky, občas aj škodovky. Na „diaľnici“ sú niektoré nadjazdy postavené, ale cesty k nim nevedú. Jazdí ňou minimum áut, skoro ako v Severnej Kórei. A je to divoká jazda cez výmole, ktoré nikto neopravuje. Nie sú tu vidieť ani žiadne kamióny. Obecný nedostatok benzínu robí každú dlhšiu jazdu pre miestnych dobrodružstvom. Liter benzínu stojí symbolických 0,21 eura, ale na natankovanie sa čaká aj celý deň. Pred pumpami tak stoja fronty áut a dlhšia cesta sa pre dostatočnú zásobu benzínu musí dlho vopred plánovať. Komplikujú to výpadky prúdu, kedy sa na pumpách nedá  čerpať vôbec. Veľa ľudí preto stopuje. Tým majú pomáhať strážnici v žltých uniformách, ktorí majú právo zastaviť auto a posadiť tam na voľné miesta pasažierov, čo idú tou istou cestou ako majiteľ auta. Na druhej strane tu nepripadá do úvahy, aby profesionálni šoféri platili policajtom „všimné“, ako na Zanzibare alebo v Albánsku.

Bizarnosti minulosti ešte dnes

Vďaka ohrdnutej „priazni“ USA majú Kubánci stále potraviny na prídel, na mesiac a osobu je to 5 vajec, 3-4 kilá ryže, 1 kilo kuracieho mäsa. Ešte aj zubná pasta a mydlo sú tu na prídel, ale ak ich do miestneho obchodu nedodajú, ďalší mesiac už ten prídel prepadne. Na prídely sa stoja fronty. Pre našinca je ten pohľad návratom v čase o viac ako polstoročie.

Kuba je dnes už jedným z mála štátov na svete, kde neexistujú „chrámy konzumu“, super-markety. Ten ich súčasný cezpultový predaj by si pamätali ešte naše babičky.

Dobytok aj kone, hoci súkromne užívané, sú stále majetkom štátu, a preto sa môžu používať, ale ošípané sa smú zabíjať len na povolenie. Tak ako u nás v 50-tych rokoch…

Pôda do 5 hektárov bola rozdelená roľníkom, môže sa dediť, ale nesmie sa predávať. Ešte stále orú s volmi, traktor vidieť výnimočne. Na vidieku sú bežné konské povozy.

Nemajú ani jednu vodnú elektráreň.

Panelákové domy sú tu v otrasnom stave, no nie viac, ako napríklad vo vnútrozemí Gruzie.

Typicky americky brutálne dôsledná blokáda podnikania iných firiem a krajín ide tak ďaleko, že ak sa aj niekto pokúsi na Kube investovať, hrozí mu, že sa dostane na sankčný zoznam. Keby aj to ignoroval, platí, že z krajiny sa devízy vyvážať nesmú. Tak načo podnikať? Úmerne tomu tu neuvidíte žiadne komerčné reklamy.

Kubánci nie sú o nič lenivejší než ostatní obyvatelia Karibiku, len nevidia zmysel prílišného snaženia…

Hurikán menom Trump

Napriek radikálnej premene Kuby vyhlásil Trump, ešte počas jeho prvého prezidentského termínu, Kubu za „štát podporujúci terorizmus“?!. To je zjavný nezmysel, hlavne ak súbežne USA vyhlásili, že afganský Taliban nie je teroristická organizácia a to len preto, aby po dvadsiatich rokoch amerického teroru na afganskom území mohli ich vojaci odtiaľ bez odplaty ujsť.

Kubu, tak ako celý Karibik, sužujú každoročné hurikány. Lenže Kuba trpí aj permanentným politickým hurikánom, ktorý vanie z USA už predlhých 75 rokov. Platonický pokus prezidenta Obamu ukončiť to, zlikvidoval Trump najhoršou spŕškou sankcií, ktoré nasledovali takmer týždeň za týždňom. No najväčším paradoxom je, že to nemalo nič spoločné s aktuálnou situáciou na Kube, ale pračudesným volebným systémom v USA. Z neho vyplýva, že niektoré štáty sú pre víťazstvo v prezidentských voľbách kľúčové. Tak ako Florida odvtedy, čo tu škandalóznym spôsobom tesne vyhral vyliečený alkoholik Bush Jr. za zrejmej pomoci jeho brata Jeba, vtedajšieho guvernéra. Trump si absurdnými sankciami proti Kube už vopred zaistil podporu vplyvnej kubánskej menšiny na Floride, a tým aj druhý prezidentský mandát. Pri približnej vyváženosti priaznivcov demokratov a republikánov u väčšinového obyvateľstva, začínajú rozhodovať menšiny. A tak dva milióny Kubáncov na Floride, pričom aj v týchto dňoch pribúdajú ďalší utečenci, má svoju váhu. Na Kube som stretol Američana Roberta, ktorý cez Kanadu „pašuje“ amerických turistov na Kubu. A je mu jasné, že s druhým nástupom Trumpa do úradu to skončí.

Sochár: „V mojich lepších časoch som bol na Kube ako turista. Kubánci boli vždy známi svojou vášňou pre oslavy a tanec. Aj teraz tancujú, ale už sa neusmievajú. Takmer 80 rokov amerického teroru im ten úsmev vzal…“

Novinár: „Ak tomu dobre rozumiem, tak môžeme povedať, že všetci Kubánci, mladí, starí, ženy, deti, muži, rovní aj kriví, režimisti aj protirežimisti sa ocitli na nesprávnom mieste v nesprávnom storočí. Storočí washingtonskej zvôle.“ Potom sa zarazí: „No, ale ako sa tu vzala táto Kubánka?“

Farár: „Už si spomínam. Je tu na výmenu cez celosvetovú sieť kresťanskej charity. Niekto od nás šiel na Kubu na misionársku prácu, a ju poslali sem.“

Sochár: „Lenže nie nadlho a to je tá tragédia. Lebo keď sa ona vráti domov, kto povedie tento Azylový dom? Cirkev u nás upadá tak, že sa kňazi nevyberajú, ale zúfalo hľadajú.“

Farár: „To môžem potvrdiť. Bohoslovecká fakulta má každý rok problém naplniť predpísaný počet frekventantov štúdia. Dnes len málokto z mladých stojí o duchovnú službu. A viete, kto nás zachraňuje? Slováci zo srbskej provincie Vojvodina.“ 

Novinár: „O našich rodákoch, čo sa tam usadili pred viac ako 300 rokmi, píšem práve na tej mojej web-stránke Tulacky.net v projekte „Slováci a svet“. Je neskutočné, ako západný svet na objednávku tamojších mocných ohovoril Srbov, že vraj utláčajú menšiny. Číry nezmysel, vyfabrikovaný len preto, aby Američania mohli založiť svoju druhú najväčšiu európsku vojenskú základňu v Kosove. To pod zámienkou, že tam ochraňujú utláčaných kosovských Albáncov. A pritom tí tam boli už desaťročia vo väčšine a naopak, oni terorizovali srbskú menšinu. A terorizujú pod kuratelou amerických žoldákov podnes. Moja srdcová téma, bol som tam…“