Eduard Šebo: Potrebuje Slovensko tradície a národnú výchovu?
Je fajn, že sa dnes ešte niekto venuje aj takýmto hlbším, pre mainstream nezaujímavým úvahám. Úcta k tradíciám je úctou k našim rodičom, prarodičom, k vlastnému životu. Vďaka za tento článok publikovaný v dobe, kedy sme, bohužiaľ, v nemalej miere obklopení prejavmi nekultúrnosti, nedostatkom rešpektu i sebaúcty.
Pavol Hozlár, 21. októbra 2022
Článok vystihuje našu situáciu; naše vlastenectvo sa končí pri zhliadnutí vyššej ceny za chlieb, za víno. Neviem, či naša generácia (povojnové ročníky) niečo nezanedbala, neprepásla. Do roku 1989 sme boli mladí, po roku 1989 sme už boli „staré štruktúry“. (Myslím generáciu 1950 – 1955).
Jozef, 26. októbra 2022
Keďže patrím k starším, čím ďalej tým viac si vážim históriu nášho národa a kultúra k tomu určite patrí. Je citeľný rozdiel medzi obdobím bezstarostného socializmu a súčasného systému ekonomického rastu, ktorý silne zasiahol aj oblasť kultúry. Prinútil som sa vrátiť do minulosti – k nezabudnuteľnému obdobiu 60-tych rokov, keď sme po skúškach končili v nejednej vieche (v BA ich bolo neúrekom), kde sme trénovali ľudové piesne. Repertoár bol stále širší, lebo spolužiaci boli s rôznych kútov Slovenska. Od 90-tych rokov nastal útlm, lebo ekonomická situácia ako aj naša komunikácia cez stále dokonalejšiu techniku zasiahli aj oblasť kultúry. V živote som dlho športoval a vďaka tomu sa týždenne stretávam s priateľmi…, ale kultúra je bokom. Zostali aspoň vzácne priateľské vzťahy.
Kurt Kristel, 26. októbra 2022
Súčasný zlý stav folklóru a „drobnej kultúry“ zavinili politici, ktorí sú nepostihnuteľní, nemajú žiadnu zodpovednosť a ich najdôležitejšie starosti sú starať sa o svoj preplnený hrant a politické boje. Starať sa o telesnú a kultúrnu výchovu detí a mládeže je pre nich na úplnom konci záujmov, a preto to tak s podporou folklóru vyzerá. Veľkú vinu nesú aj učitelia, ktorí si svoje hodiny síce odučia, ale niektorí bez záujmu o využitie talentu detí. Máloktorý má totiž aspoň základné hudobné vzdelanie a poznám nejeden prípad zo ZŠ, že učiteľ hudobnej výchovy nepozná noty a základy hudobnej náuky už vôbec nie. Keď sa pýtam vnukov, žiakov ZŠ, aké ľudové pesničky sa naučili a čo robia na hudobnej výchove, dostanem odpoveď, že za celý rok jednu pesničku a väčšinou počúvajú reprodukovanú hudbu, hlavne však techno, akýsi hip-hop a rep. Hrôza! Veď to s muzikou má veľmi málo spoločné! Lenže aj naši učitelia musia kráčať s dobou, presadzovať americkú „kultúru“ a potom to tak s našimi deťmi vyzerá.
Samozrejme, že ryba smrdí od hlavy o od toho sa to odvíja. Tí naši ministri školstva a kultúry! Lenže naši politici nedbajú pri voľbe ministrov na ich vzdelanosť v príslušnom odbore, ale na politickú príslušnosť, lojalitu k vláde a úroveň odborných znalostí ich vôbec, ale vôbec nezaujíma. No to isté platí ďalej po všetkých schodíkoch až po toho učiteľa. Je mi jasné, že riaditeľ ZŠ musí obsadiť miesto učiteľa za každú cenu. A kde by zobral študovaného učiteľa hudby, keď na vyšších školách vládnu hlavne učebné odbory ako právnik, IT operátor, sociálny pracovník a vymyslené kvalifikácie, ktorým málokto rozumie a ani netušíme, čo tí absolventi budú robiť a čo prinesú pre spoločnosť. Ale veď prínos pre spoločnosť – to je dávno prežitok a málokoho z vrchnosti zaujíma. Vyzerá to tak, že v blízkej budúcnosti budeme jesť len paragrafy, USB kľúče a IT-čkári už asi vymýšľajú robotickú kravu, ktorá bude dojiť mlieko, somára, ktorý bude kakať zemiaky a fazuľu a pritom budú repovať a híkať nad krásou sveta. Načo nám potom bude náš folklór!?
Som rád, že mám toľko rokov a pamätám si päťdesiate, šesťdesiate a nasledovné dekády, keď bola v každej dedine dychovka, neboli televízie, mobily a spievalo sa všade. Naši učitelia hudobnej výchovy museli ovládať hru aspoň na jeden hudobný nástroj a museli mať hudobný sluch! Dnes je to skôr výnimka a možno že len v mestách. Bohužiaľ, vyzerá to tak, že behom 1-2 generácií torzá ľudovej piesne nájdu potomkovia našich vnukov už len v múzeách.
Pavol Benkovič, 21. novembra 2022
Áno, aj ja ďakujem svojmu priateľovi Edovi za zamyslenie sa nad stavom folklóru a ľudovej kultúry vôbec. Ponechám odborníkom, aby sa kvalifikovanejšie zamysleli nad daným stavom. Nemám hlas, ba ani sluch a preto sa neodvažujem pridať polienko do diskusie. Chcem len upozorniť, že nejde iba o folklór. Z nášho života sa pomaličky vytráca aj poézia. A pritom náš krásny jazyk oslovil mnohých Slovákov a Slovenky. Za našej mladosti sa neobišla žiadna schôdza, akadémia bez poézie. Áno, boli to väčšinou revolučné básne niekedy nevalnej kvality, ale boli i nedeľné chvíľky poézie v TV, či divadielka poézie a divadlá malých foriem. Každý druhý zamilovaný mládenec sa pokúšal napísať svojej slečne milostné verše. Do nášho krásneho jazyka sa postupne vkrádajú cudzie slová, ktorým staršia generácia neovládajúca angličtinu, častokrát ani nerozumie…
Viliam Paulíny, 26. novembra 2022
