Miroslav Veverka: Rusko – obraz nepriateľa
Toto nie je esej, ale vynikajúca, faktami podložená analýza predpokladov, ktoré spôsobili, že sa aj u nás masívne presadila iracionálna rusofóbia. Výborne dopĺňa autorove predošlé príspevky. V Novom slove sa takáto informácia stratí, lebo väčšina prispievateľov a čitateľov asi nemá s analýzou problém. Bolo by však zaujímavé poznať jej účinok po uverejnení v Denníku N. Tam je totiž cieľová skupina, ktorá tento typ pohľadu potrebuje, ale, žiaľ, tvrdošijne odmieta.
Mnohé literárne fakty uvádzané autorom boli pre mňa nové, ale aj bez nich som už dávno dospel k rovnakému záveru – rusofóbia je stupídny postoj, dôsledok vymývania mozgov a manipulácie fanatickou propagandou. Zaráža jej efektívnosť, lebo jej argumentácia je priehľadne úbohá, stačí poznať pár faktov.
V osemdesiatych rokoch som spolupracoval s Kanaďanmi. Jeden vzdelaný mladík sem prišiel s veľkými obavami o život pod vplyvom Reaganovej doktríny o „ríši zla“. Na strednej škole sa vraj učili o význame symbolov kosáka a kladiva na vlajke ZSSR. „Barbarský“ obyvateľ Východu si kosákom ako hákom pritiahne „kultúrne vyspelého“ obyvateľa Západu, aby mu kladivom rozmlátil hlavu.
Nechápal som, že niekto uverí takej stupídnej myšlienke, ale to čo dodnes prichádza z anglo-amerického sveta svedčí o tom, že to nebol ojedinelý jav. Trumpovské clá, podnecovanie vojnových konfliktov, neokoloniálne praktiky pri získavaní prístupu k surovinám, princíp rozdeľuj a panuj, odmietanie riešení zhoršujúcej sa ekologickej krízy – spoločným menovateľom týchto problémov je ľudská nadradenosť. V tom má Západ stáročnú tradíciu…
Augustín Rosa, 9. novembra 2025
