Yanis Varoufakis: Palantir a nový svetový poriadok
Vďaka za brilantnú analýzu toho, čo nás čaká, resp. čo sa už rodí mnohými nerozpoznané, budúcnosť ovládnutá technolordizmom je vskutku desivá… vďaka za všetky intelektuálne podnety, informácie, ktoré sprostredkuje SLOVO a vďaka aj neúnavnému Lackovi Hohošovi za rýchle pretlmočenie dôležitých textov,
Etela Farkašová, 23. mája 2026
Neoliberalizmus nie je mŕtvy, je „len“ v agónii. Jeho vrcholné štádium – trumpizmus – otvorilo prístup k moci masám sociopatov. Žiadne domnienky, špekulácie a konšpirácie nikomu nepomôžu proti následkom ich deštruktívnych činov v duchu Manifestu Palantir. Nič nevyriešia ani analýzy zdeformovaného myslenia psychopatov.
Nepodliehajme mágii dramatických slov, sú to len slová. Dôležitejšie sú procesy prírody, ktoré prebiehajú podľa neverbálnych zákonov a bez ohľadu na ľudské želania a záujmy. Aj tí najmocnejší zahynú, ak zničia prírodné procesy života, v tom sme si všetci rovní.
Nepotrebujeme detailné opisy dystopie, ktorú psychopati považujú za realitu. Potrebujeme kriticko-racionálny manuál, návod, ako obmedziť prístup k moci ľuďom typu Trump, Rubio, Musk, Thiel, Karp, Rutte a im podobným. Keď oni dokázali sformulovať svoj manifest, tak nestrácajme čas mlátením prázdnej slamy, ale vytvorme koncept efektívneho odporu proti tej anomálii.
Augustín Rosa, 23. mája 2026
Kedysi dávno som so svojimi konškolákmi, tiež študentami filozofie (ktorí už, žiaľ, nie sú medzi nami), premárnil niekoľko dlhých večerov až nocí na internátnej izbe debatou o tom „čo bude po komunizme?“. Na komunizmus i socializmus sme mali svoj generačný názor, ktorý nebol ani stalinský, ani brežnevovský, ba ani gorbačovovský. Chcel byť skôr autentický marxovský a pokúšal sa filozoficky domýšľať jeho perspektívy. Nikomu z nás sa vtedy ani len nesnívalo, že „po komunizme“ príde neoliberalizmus a nemilosrdná reštaurácia kapitalizmu… Mali sme obrovské ilúzie o ľudstve a jeho budúcnosti a hovorili sme si, že ideály nie sú na to, aby sa vystavovali vo vitrínach, ale na to, aby sa uskutočňovali. Neoliberalizmus porazil sovietsky model antikapitalizmu v studenej vojne, ale po Fukuyamovi si dnes viacerí kladú otázku, „čo bude po neoliberalizme?“. Odpovedajú termínom „post-neoliberalizmus“ (Jamie Peck) alebo dokonca hovoria o „zvláštnej smrti neoliberalizmu“ (Colin Crouch). Obávam sa však, že neoliberalizmus nezomrel a naďalej šarapatí ak nie vo svojom „epicentre“ (USA, Británia), tak určite na svojich „perifériích“, kam patríme aj my. V tom epicentre už mohol vytvoriť základy a predpoklady pre niečo také obludné, ako popisuje aj tento článok Y. Varoufakisa. Netešme sa preto, že „neoliberalizmus skončil“. Jednak neskončil, jednak priniesol svoje pokračovanie v podobách, ktoré hrozia byť ešte horšie („neoliberálny fašizmus“). Je potrebné vedieť, v akom svete žijeme a ako sme k nemu dospeli, ale hlavne ako a či vôbec je možné to zmeniť.
Emil Višňovský, 24. mája 2026
