Samuel Zoch: Chcem slúžiť, nie panovať

Na knižné pulty a medzi vzdelaných ľudí sa dostala ďalšia knižná publikácia nabitá informáciami o jednej našej – slovenskej – osobnosti, v známej modro-šedej kombinácii v rámci projektu: Osobnosti slovenskej politiky. Ak hovoríme o ďalšej publikácii, doteraz vyšlo 22 kníh v tomto projekte, o čom je informácia na ss.421 – 422 recenzovanej knihy.

A ešte treba pripomenúť, že rozhodujúcim človekom celého tohto projektu a 22 kníh (monografií), ktoré vyšli vo VEDE, vydavateľstve SAV je PhDr. Miroslav Pekník, CSc.

Nateraz je reč o  monografii: Pekník, M. a kol.: Samuel Zoch – politik, verejný a cirkevný činiteľ, VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 2025, 424 strán.

Je súčasťou edície: „Monografie a štúdie“. Pritom knihy zo spomenutej edície sú platformou nielen pre rozširovanie a prehlbovanie vedeckého poznania, ale v pedagogickej praxi a v širšom spoločenskom zábere aj pre vedeckú popularizáciu.

Na monografii sa podieľalo jedenásť fundovaných autorov z akademického, cirkevného, ale aj občianskeho sektora: Beňa, J., Ďuriška, Z., Gažík, P., Hanula, M., Juriščinová, Krajčír, L., Pekník, M., Valter, J., Vašš, M., Zajden, M., Zeleňák, P.,

Výberom a koordináciou autorov editor (a spoluautor) M. Pekník potvrdil, že patril, patrí a bude patriť medzi výrazné osobnosti slovenskej politickej vedy.

Žiaľ, traja spoluautori (J. Beňa, J. Valter a P. Zeleňák) sa vydania nedožili a realizačný tím monografie predčasne opustila aj Danica Struhárová. Vďaka jej mravčej redakčnej práci táto publikácia vyšla, jej pamiatke je kniha aj venovaná!

Ak by sme len prezentovali krédo Samuela Zocha, ktoré je aj s jeho dobovou fotografiou ouvertúrou k recenzovanej knihe: „.. .vedenie župy preberať, znamená pracovať pre ľud. Preberám úrad ako prácu, nie ako vysokú hodnosť – chcem slúžiť – nie panovať…“, tak by nebolo už potrebné nič písať o jeho diele, postojoch a politických pozíciách.

A to najmä preto, ak sa nám tu verejne politicky producírujú ľudia, ako napríklad primátor Bratislavy či primátori Kežmarku, Trnavy, Košíc (mesto dosaď podľa vlastnej politickej skúsenosti), alebo vlastne všetci predsedovia samosprávnych krajov (a samozrejme mnohí primátori a starostovia tiež), ktorým chýba to zásadné o čom hovoril S. Zoch: „…chcem slúžiť, nie panovať…“

Je celkom evidované, že daný text svojím obsahom vystihuje a osvetľuje komplexnosť (a ťažkosti) slovenských politických dejín (dejín politického myslenia), ku ktorým by sa slovenská verejnosť mala neustále vracať. Lepšie poznanie dobového politického myslenia – je jeden z mimoriadnych prínosov textu.

Samuel Zoch bol všestranne činný v mnohých oblastiach života na území dnešného Slovenska, vo verejnom, politickom a cirkevnom živote. Jednou z mylných téz časti dnešnej neoliberálnej slovenskej spoločnosti je tvrdenie o historickej malosti Slovenka. Zamieňajúc si príčinu a následok tvrdia, že dnešné Slovensko je ahistorický konštrukt.

Lenže! Lenže, pozrúc sa na život a dielo S. Zocha, by sme mali pokorne kloniť hlavu nad tým, čo osobne dokázal.

Tu treba povedať, že doteraz v slovenskej spisbe (nielen historickej, ale v zmysle hodnotenia politickej bonity jednotlivých osôb – v danom prípade S. Zocha) nejestvovala syntetická koncepcia politologicko-historického žánru.

Slovenské dejiny konca 19. a začiatku 20. storočia sú plné udalostí, ktoré sa bytostne dotkli miliónov Slovákov a Sloveniek.

Dôležitý, po preštudovaní monografie, je fakt, že texty neanalyzujú osobnosť S. Zocha cez prizmu aktuálnej politickej moci, ale cez zákony človeka ako fenoménu a cez historické zákony konkrétnej doby.

Recenzovaná kolektívna monografia de facto nie je monografiou sui generis. Je to súbor veľmi kompetentných štúdií, ktorých spája niečo dôležité. Čo to je? Je to téma poznania slovenských dejín cez politické osobnosti danej doby.

A takýto prístup je viac ako opodstatnený! Preto je opodstatnený aj tento súbor textov, ktorý je možno čítať na jednej strane – chronologicky, ale aj – ad hoc. Neustále sa dopracujete k tomu, že S. Zoch bol osobitá persona slovenských politických dejín.

Monografii sú rozobrané témy, ako: prvý Slovák županom, genealógia rodu Zochovcov, postavenie (pozícia) S. Zocha v rámci českého evanjelického prostredia, reflexia jeho osobnosti, či S. Zoch a česko-slovenská vzájomnosť a S. Zoch v slovenskej medzivojnovej výtvarnej karikatúre.

Súčasťou monografie je aj analýza textov jeho kázní ako evanjelického farára, ktorý bol už v tomto období plne zaangažovaný nielen v cirkevnom, ale aj v širšom verejnom živote Modry. Jeho miesto medzi tamojšími obyvateľmi a cirkevníkmi bolo pevne ukotvené nielen z hľadiska jeho náboženskej identifikácie a výkonu kňazského povolania či národnej lojálnosti, ale čoraz viac sa upevňovalo aj z hľadiska jeho politického dozrievania.

Samozrejme, z logiky veci, v monografii nemôže chýbať (a nechýba) dôležitý študijný text na tému Martinskej deklarácie, ktorá by zjavne bez S. Zocha nevznikla, alebo by minimálne mala inú textáciu.

Z pohľadu recenzenta treba akcentovať, že monografia  je napriek pestrosti tém a autorov súrodá a gradujúca. Spĺňa odborné, jazykové a odborno-pedagogické kritéria. Je to energický krok a tiež prínos do procesu skvalitnenia celkového poznania a pochopenia problematiky a dejinných súvislostí Slovenska.

Samuel Zoch , či sa nám to páči, alebo nie, patrí do Panteónu slovenských dejín. Teda ak tam patrí, potom by sme sa mali neustále vracať k tej dobe, k tým osobnostiam, ktoré nám otvárajú nové pohľady na tie udalosti, ktoré tvorili slovenskú politiku.

Táto publikácia potvrdzuje, že aj S. Zoch mal zásadnejší vplyv na formovanie  pohľadov, než sa pôvodne predpokladalo.

Jeden z recenzentov rukopisu (prof. PhDr. S. Krno, CSc.) vo svojom posudku akcentoval fakt, že monografia: „… precízne mapuje politické myslenie a konanie osobností slovenskej politiky, najmä v rámci medzivojnového spoločenského života, pričom S. Zoch zásadným spôsobom poznačil toto obdobie…“ S týmto pohľadom sa nemožno nestotožniť.

Podčiarknuté a zrátané, zásadný prínos textu monografie je aj v tom, že nás vedie k lepšiemu poznaniu dobového slovenského politického myslenia a dobového politického konania. Preto možno hovoriť o zatiaľ nedocenenom prínose!

Samotný S. Zoch ako osobnosť predstavuje možno zásadné obdobie politických slovenských dejín konkrétneho obdobia. Súbor textov v rámci tejto monografie je pokusom, zjavne úspešným, o návrat S. Zocha do – žiaľ roztopením vzdelávacieho procesu – veľmi slabého historicko-politického povedomia slovenskej (nielen mladej) verejnosti.

Z textu monografie o osobe S. Zocha je celkom evidentné, že svojím obsahom vystihuje a osvetľuje komplexnosť (a ťažkosti) slovenských politických dejín (dejín slovenského politického myslenia), ku ktorým by sa slovenská verejnosť mala neustále vracať.

Inak povedané, lepšie poznanie dobového politického myslenia – toto je jeden z mimoriadnych prínosov týchto textov – nám napomôže projektovať aj našu politickú budúcnosť.

Reč je o politickej budúcnosti zatiaľ samostatného Slovenska.

To zatiaľ znamená, že ak niečo nespravíme, tak ako S. Zoch, všeobecná ukrajinizácia nás, ako Slovensko, zahubí…

(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)