Obaja autori nie sú nováčikmi v Slove. S druhou časťou ich trilógie sme sa mohli zoznámiť koncom septembra 2024. Dodatočne je to možné urobiť aj dnes v archíve Slova: Nad knihou Nevyzpytatelnými cestami
Teraz predstavovaný titul: Svítek, M., Žák, L. 2025: Kdo hledá, nachádzí/ He Who seeks finds/Кто ищет, находит, Praha, 2025, ISBN 978-80-909366-4-5, 175 strán je pokračovaním hľadania autorov „… hraníc poznania…“
Pri mapovaní týchto hraníc si autorské duo stále častejšie uvedomuje, ako málo vlastne toho vieme a to, čo vlastne vieme, nemá ostré hranice, ale skoro vždy ide o hraničné pásmo, v ktorom je možné beztrestne sa túlať – ale nie bezbreho a bezmyšlienkovite blúdiť.
Napokon v eseji V zrcadlech umělé inteligence narace a vědy (ss. 28-43) autori skúmajú tri základné metódy poznania: naráciu (N), vedecký prístup k objektívnej realite (OR) a umelú inteligenciu (AI).
Zameriavajú sa najmä na ich vzájomnú interakciu, prechody a prínosy. Narácia ponúka subjektívnu interpretáciu sveta prostredníctvom príbehov a umenia. Veda predstavuje redukovaný model objektívnej reality a umelá inteligencia sprostredkováva „fuzzy“ realitu, kombinujúc reálne a virtuálne informácie. Umelá inteligencia je v tomto duchu chápaná ako nový prostriedok interpretácie nášho prostredia, vďaka ktorému môžu vznikať nové reprezentácie reality, ktoré môžu viesť k našej evolučnej výhode spojenej s hlbším poznaním sveta.
Český mysliteľ a učiteľ národov J. A. Komenský vo svojom nadčasovom filozofickom diele Labyrint světa a ráj srdce (Komenský J., A. 2010:Labyrint světa a ráj srdce, Poutnikova cesta, Chlumec, 2010, ISBN 978809437135, 168 strán, inak je dostupná na: https://web2.mlp.cz/koweb/00/03/37/00/43/labyrint_sveta_a_raj_srdce.pdf) poukazuje na to, naozaj hlboko mysliaci človek rieši životne dôležité otázky, nech žije v akejkoľvek dobe. Ide o charakter človeka, ktorý sa hodí aj do dnešnej doby.
Takže oblúkom cez rodáka zo Slovácka môžeme povedať, že ostatný text N. Svíteka a L. Žáka mapuje charakter človeka, presne tak ako to kedysi urobil J. A. Komenský, ale v šate hodiacom sa do doby 21. storočia.
Možno práve hľadanie a nachádzanie seba samého v okolitom svete je zdrojom večnej mladosti. Autori – jeden viac akademik a druhý skôr politický praktik – majú svoje roky, svoju životnú skúsenosť. A kto sa chce viac dozvedieť o autoroch, je to možné na nasledujúcich internetových zdrojoch: Ladislav Žák – O mně (zaking.cz) a Prof. Dr. Ing. Miroslav Svítek, dr.h.c., FEng., EUR ING | sirdo.eu
Hlavným zámerom trilógie je zjavne otvoriť diskusiu nad rôznymi fenoménmi poznania a ponúknuť zážitok úžasu nad krásou sveta, v ktorom máme možnosť a potešenie spoločne žiť.
Občas sa v dejinách ľudstva stáva, že tí, čo v pozícii niekde na nebesách usmerňujú naše osudy – zavše z číreho rozmaru – zasadnú si za stôl a hrajú s pozemskými kartami a my sa v tom musíme orientovať. Musíme vytvoriť príťažlivosť vlastného cieľa, čo je dôležitejšie než získať prostriedky na jeho dosiahnutie.
Autori predtým písali, čo v tejto tretej časti rámcujú, čo je formálne v poriadku, o tom, aký by mal byť či skôr mohol byť svet, pričom základom je fenomén hľadania.
Ich svojská poézia jazyka sa stáva prózou životnej skúseností a tiež smutnej reality českého videnia sveta, kde má dobrý vojak Švejk svoje domovské právo. Máme pred sebou príjemný a ucelený text dvoch mysliacich ľudí – homo sapiens.
Pretože, ten len kto hľadá – podľa ich autorskej a asi aj životnej filozofie – ten aj niečo nachádza.
Nachádza jasné farebné sekvencie života, ktoré sú pre mnohých skryté.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Jedna odpoveď
„Český mysliteľ a učiteľ národov J. A. Komenský“ je častý omyl.
Není pochyb, že se cítil Moravanem nejen teritoriálně, ale i národnostně jako příslušník moravského národa. To, že pro něj byl termín moravský národ běžný, dokládá i jeho mapa Moravy z roku 1627, kde se uvádí moravský národ a Kšaft umírající matky Jednoty bratrské, v němž je vedle národa českého jmenován i národ moravský.“ Z jeho pozůstalosti, z prohlášení zvaném dedikace jsou slova, která nad jiné výmluvně potvrzují niterný vztah k Moravě: „Milé matce mé vlasti, zemi Moravské, jeden z věrných synů jejich Jan Amos Nivnický, po otci zvaný Komenský.“
—
Viz Moravan Jan Ámos Komenský
https://www.moravskynarod.cz/moravan-jan-amos-komensky/
—
A ještě jednou dík Slovensku za to, že uznává Moravskou národnost.
—
P.S.
Jaroslav Hašek by v dnešní ČR neměl být vůbec zmiňován, neb byl velmi zodpovědný bolševický armádní funkcionář, vážený intelektuál a vzal si za ženu Rusku. Švejka napsal až na sklonku života v Lipnici, kdy už u něj znovu převládly sklony k alkoholismu.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Jaroslav_Ha%C5%A1ek