V roku 2020 sa na knižnom trhu objavil VII. diel Biografického lexikónu Slovenska, ktorý obsahuje približne 1 550 hesiel slovenských osobností od písmena O po písmeno Q. Lexikón nadväzuje na Slovenský biografický slovník, ktorý vydávala Matica slovenská v rokoch 1986 až 1994. Po vydaní záverečného, VI. dielu, nastala dilema, či pokračovať vo vydávaní dodatkov, alebo začať vydávať slovník nanovo, od začiatku. Tvorcovia pôvodného Slovenského biografického slovníka napriek tomu, že prípravné práce a vydanie polovice zväzkov sa zrealizovalo ešte do roku 1989, dokázali presadiť doň i osobnosti, ktoré sa vo vtedajších slovníkoch neobjavovali vôbec, alebo len sporadicky. Išlo najmä o osobnosti, späté so Slovenským štátom, emigrantov, demokratov, tzv. triednych nepriateľov či ľudí vylúčených z KSČ, protikomunistického zmýšľania a p. Keďže niektoré formulácie v heslách boli predsa len poznamenané dobou a pribudli i ďalšie osobnosti, ktoré podmienku na zaradenie do slovníka spĺňali, rozhodlo sa pre druhý variant a od roku 2002 vydáva Biografický lexikón Slovenska Národný biografický ústav Slovenskej národnej knižnice.
Heslá Biografického lexikónu Slovenska zaznamenávajú osobnosti slovenského pôvodu, ale aj významných ľudí iných národností, ktorí majú k Slovensku nejaký vzťah, narodili sa tu alebo istým spôsobom ovplyvnili naše dejiny, kultúrny vývoj či vedecké dianie a ich život i dielo sa už uzavreli. Čitateľ sa dozvie najdôležitejšie biografické údaje (dátum narodenia i smrti, mená najbližších príbuzných, roky štúdia, profesionálnu kariéru) i základné zhodnotenie diela. Veľmi cennou a významnou zložkou hesla je precízne spracovaná bibliografia, ktorá je východiskom pre ďalšie a podrobnejšie skúmanie osobnosti.
Dnes si môžeme položiť i otázku, či vydávanie takýchto slovníkov má zmysel. Máme predsa internet, ktorý je priam zahltený rôznymi životopismi a informáciami. Uvedomme si, že informácie z internetu musíme často veľmi dôsledne zvažovať a overovať aj z iných zdrojov. Tvorcovia internetových životopisov sú často neznámi a nie vždy dokážeme posúdiť ich dôveryhodnosť. Tvorcovia Biografického lexikónu Slovenska sa však neschovávajú v anonymite a mená takých výrazných osobností encyklopedickej literatúry, ako Augustín Maťovčík, Pavol Parenička, Zdenko Ďuriška, Peter Cabadaj a ďalší, ale i autori jednotlivých hesiel (lexikón ich uvádza asi stovku) sú zárukou kvalitného a precízneho spracovania danej problematiky.
V prípade knižných slovníkov v širšom slova zmysle platí aj starorímske „Littera scripta manet“ čiže „Napísané zostáva“. Pri internetových slovníkoch, ktoré sú v drvivej miere bežne prístupné, nie je vylúčené, že budú v budúcnosti spoplatnené, môžu sa stať terčom útokov hackerov, alebo v prípade prírodných katastrof, či vojnových konfliktov môže padnúť celá internetová sieť a heslá budú navždy stratené.
Treba aj uviesť, že knižné slovníky nemôžu konkurovať internetovým v operatívnosti, pretože internet dokáže zaznamenať nový údaj už v priebehu niekoľkých hodín. V tomto je veľkým nedostatkom pomalé vydávanie Biografického lexikónu Slovenska – kým kompletný Slovenský biografický slovník vyšiel v priebehu ôsmich rokov (1986 – 1994), súčasný lexikón je za osemnásť rokov len približne v dvoch tretinách svojej púte. Samozrejme, aj keď si uvedomíme rôzne finančné problémy vydavateľa, v tomto prípade Slovenskej národnej knižnice, financovanej z milosti úradníkov ministerstva kultúry, ktorí podľa všetkého nie sú schopní doceniť obrovský význam projektu, predsa sa len žiada, aby lexikón vychádzal rýchlejšie. Ďalším problémom je termín uzávierky. Kým prvý zväzok, ktorý vyšiel v roku 2002, uvádza uzávierku textov 31. decembra 2001, ostatné diely, vrátane posledného siedmeho, majú údaj, že do lexikónu boli zaradené osobnosti, ktoré zomreli pred 31. decembrom 2000, to znamená, že medzi týmto dátumom a vydaním siedmeho dielu uplynulo dvadsať rokov. Takéto dlhé obdobie je výrazným nedostatkom, pretože v siedmej časti slovníka chýbajú tí, ktorí zomreli už veľmi dávno, napr. herec Július Pántik (zomrel v roku 2002), výtvarník Karol Ondreička († 2003), futbalista Emil Pažický († 2003), prekladateľ Mikuláš Pažítka († 2004), režisér Dimitrij Plichta († 2004), spisovateľka Hana Ponická († 2007), politik Ladislav Pittner († 2008), poetka a prekladateľka Viera Prokešová († 2008), spisovateľ a dramatik Štefan Oľha († 2009) a mnohí ďalší. Uviedol som len niekoľko mien osobností, ktoré zomreli jedenásť a viac rokov pred vydaním siedmeho dielu Biografického lexikónu Slovenska, a preto neboli do neho zaradené. Nie je mi jasné, prečo rozdiel medzi uzávierkou a vydaním siedmeho dielu je devätnásť rokov! Predchodca tohto dielu, IV. zväzok Slovenského biografického slovníka, ktorý zahŕňal heslá osobností od M – Q, vyšiel v roku 1990 a jeho uzávierka bola podľa tiráže bola 31. 12. 1987, to znamená, že rozdiel medzi uzávierkou a vydaním boli len tri roky.
Podľa internetovej stránky Slovenskej národnej knižnice sa pripravuje ôsmy diel, ktorý bude obsahovať heslá R – STA. Keďže interval medzi vydávaním jednotlivých dieloch je tri až štyri roky, možno dúfať, že vyjde v roku 2023 alebo 2024. Ak vydavateľ bude tvrdošijne trvať na uzávierke 31. 12. 2000, v lexikóne budú chýbať osobnosti, od úmrtia ktorých uplynulo viac ako dvadsať rokov, ako napr. Karol Rosenbaum († 2001), Dušan Slobodník (†2001), Július Satinský († 2002), Koloman Sokol († 2003) a ďalší. V tom prípade to nebude už nový lexikón, ale len doplnené a prepracované vydanie V. zväzku Slovenského biografického slovníka.
Napriek tomu, že Biografický lexikón Slovenska je zárukou kvality a hodnovernosti, predsa sa nevyhol určitým chybám. V treťom zväzku v hesle HUSÁK, Gustáv sú napríklad dve vecné chyby – Gustáv Husák v procese proti tzv. buržoáznym nacionalistom nebol pôvodne odsúdený na trest smrti, ale na doživotie a z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ abdikoval nie vo februári, ale v decembri 1987.
Biografický lexikón Slovenska nie vždy dôsledne zaznamenáva osudy politických väzňov z 50. rokov. Často sa obmedzí len na údaj, že bol väznený bez väčších podrobností, v akom procese a za čo, prípadne, kde bol väznený. V hesle GULIŠ, Karol je na konci len tak mimochodom spomenuté, že bol päť rokov nespravodlivo väznený, v hesle o sociálnodemokratickom politikovi BEČKOVI, Jánovi sa píše, že po roku 1948 odišiel z politického života a od roku 1950 bol na dôchodku, ale nespomína sa, že bol v roku 1958 odsúdený na 11 rokov väzenia a v 1960 amnestovaný, lexikón mlčí aj o odsúdení žilinského lekára KAUZÁLA Gejzu, o jeho osude píše v spomienkach Ľubomír Feldek. O manželke politického väzňa Mirka Petroviča spisovateľke ČAJAKOVEJ-PETROVIČOVEJ, Adele, sestre spisovateľa Jána Čajaka ml., sa konštatuje, že začiatkom 50. rokov žila v Oravskej Polhore. Nuž, v skutočnosti sa neodsťahovala preto, lebo chcela žiť na zdravom vzduchu, ale po odsúdení manžela tam bola násilne s tromi deťmi na Vianoce 1952 vysťahovaná v rámci zlopovestnej Akcie B a jej byt v Bratislave na Ferjenčíkovej ulici pridelili eštebákovi. Chcem aj pomôcť autorom lexikónu, keď budú zostavovať heslo o povereníkovi SNR počas SNP a poslancovi SNR za Demokratickú stranu Jurajovi Jozefovi Stykovi, že by nemali napísať ako v 5. zväzku Slovenského biografického slovníka, že po roku 1948 pracoval v rôznych podnikoch, ale že bol v rámci procesu proti Viliamovi Žingorovi v roku 1950 odsúdený na štyri roky väzenia. Heslo o Stykovi bude v deviatom zväzku, ktorý asi vyjde medzi rokmi 2026 – 2028, tak je dosť času ho ešte doplniť. V tomto zmysle majú zase výhodu internetové encyklopédie, ktoré prípadnú chybu môžu operatívne opraviť, chýbajúci údaj doplniť. V knižnom vydaní to už nejde.
Napriek týmto výhradám považujem vydanie siedmeho dielu Biografického lexikónu Slovenska za významný kultúrny a edičný čin, ktorý výrazne otvára priestor na ďalšie vedecké skúmanie najmä neznámejších, nie ešte dostatočne spracovaných osobností našej histórie, kultúry a vedy. Žiada sa však, aby sa vydávanie ďalších zväzkov zrýchlilo a skrátil sa čas medzi uzávierkou a vydaním slovníka.
Vydávanie lexikónu po Matici slovenskej prevzala Slovenská národná knižnica, inštitúcia v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Za zdĺhavé vydávanie lexikónu teda nenesú zodpovednosť jeho autori, ale ministerstvo, ktoré nevie doceniť význam takéhoto unikátneho lexikónu. Z vlastnej skúsenosti viem, že prioritou ministerstva kultúry nie je kultúra, skôr je jej úhlavným protivníkom. Tento v podstate svojou (ne)činnosťou zbytočný štátny úrad už dlhodobo trpí na intelektuálnu podvyživenosť a neodbornosť nielen zamestnancov a riadiacich pracovníkov,ale v poslednom čase aj ministrov a ministeriek. Ani posledná, Natália Milanová, autorka infantilnej knižočky Dejiny statočného národného slovenského, ktorú vydala pod dievčenským menom Galisová, a principálka konského divadla nevzbudzuje nádej, že by sa veci v kultúre, a aj vo vydávaní lexikónu, pohli dopredu. Na ministerstvo kultúry zo svojho divadla nedocválala na Pegasovi ani na Šemíkovi, ako by sa čakalo, ale v stajni, pardon, divadelnej šatni si osedlala Donquijotovu mitrhu Rosinantu a za poradcu si podľa vzoru rímskeho cisára Caligulu zo svojho súboru zobrala Incitata (pozn. autora – podľa rímskeho historika Suetonia chcel cisár Caligula vyhlásiť svojho obľúbeného koňa Incitata za konzula). A tak nemôžeme očakávať, že by sa zrýchlilo vydávanie Biografického lexikónu Slovenska, posledný diel možno očakávať tak na začiatku tridsiatych rokov 21. storočia.
No a potom možno prídu po vyše tridsiatich rokoch na rad niekedy v roku 2035 v novom vydaní lexikónu aj ďalšie osobnosti, ktoré zomreli v roku 2000 a 2001, tesne pred vydaním prvého dielu na písmeno A – B, básnik Pavel Bunčák, hudobný skladateľ Tibor Andrašovan, spisovateľ František Andraščík, herec Dušan Blaškovič a ďalší. Len treba dúfať, že nová séria biografických lexikónov, ktorá sa začne, dúfajme, vydávať, nebude mať v tiráži oznam, že do lexikónu boli zaradené osobnosti, ktoré zomreli napr. pred 31. 12. 2010.
