A veru bolo to čítanie nemilé a nepríjemné. Tridsaťosem ľudských osudov, ktoré sužovali psychické problémy, psychózy, neurózy, ale aj úchylky a odchýlky od zaužívaného stereotypu života na pomedzí 19. a 20. storočia. Čím všetkým žila rakúska, ale aj švajčiarska, francúzska či americká spoločnosť? Ak by sme sa začítali do knihy profesora literárnej komparatistiky z Washingtonskej univerzity v Seattli ako do kroniky vtedajšieho života, mali by sme pocit, že ľudia žili na ostrí noža dekadencie, úpadku a podľa ctihodného Dr. Freuda najmä sexuálneho (ne)uspokojenia. V tom poslednom totiž videl zakladateľ psychoanalýzy jediné riešenie z neľútostných stavov, ktoré mnohých jeho pacientov, či skôr klientov, dohnali až v ústrety smrti. Áno, táto kniha nie je zbierkou úspešných príbehov, happyendov a ďalších nasladlých romancí, ale práve naopak, až bolestne odhaľuje obchodníckeho ducha človeka, ktorého si mnohí pripustili príliš k telu.
Mikkel Borch-Jacobsen: Pacienti Sigmunda Freuda.
38 životopisných portrétů,
Alpress 2022, 328 strán
Hoci S. Freud publikoval veľa o svojich prípadoch, zväčša utajil či pozmenil identitu žien a mužov, ktorí u neho hľadali neraz poslednú útechu pred ťažkým životným údelom. A M. Borch-Jacobsenovi sa podarilo odhaliť skutočné životy pacientov, ktorých hlavná starosť vo vzťahu k ich psychoanalytikovi bola najmä pravidelne platiť za sedenia či skôr ležania na jeho slávnom gauči. Kam to však všetko viedlo? O tom si môžete prečítať viac v knihe, ktorá vyšla v českom preklade v roku 2022.
Za všetkých pacientov spomeniem jediného, či skôr jedinú. Volala sa Anna Freud a netušila, že ju vlastný otec, pán Sigmund, podroboval psychoanalýze už od detstva. V dospelosti sa dokonca vedome stala jeho pacientkou, pretože otec v nej identifikoval základný problém žiarlivosti. Ale nebol by to Freud, nabitý impulzmi sexuality, aby nekonštatoval už počas jej detstva, že to, „na čo dievčatko naozaj žiarli, to je penis, ktorý ,závidí‘ chlapcom od chvíle, keď si uvedomí, že ho nemá.“ Zvrátené? Šokujúce? Bizarné? Aj taký bol Dr. S. F. a je len na čitateľoch, či sa budú chcieť dozvedieť viac o jeho prípadoch, alebo ich toto dostatočne odradilo od toho, aby nad psychoanalýzou ani neuvažovali. Washingtonský profesor však nesúdi a ani neodsudzuje, a to je na tejto knihe najcennejšie. Názor nech si urobí čitateľ sám.