Kniháreň 2024 – apríl 2

Jozef Banáš: Nevzdám to! Aurel Stodola | Thomas Alexander Szlezák: Platón. Mistr antického myšlení | Tatiana Sedová: Ľudské práva z pohľadu filozofickej reflexie: medzi teóriou a praxou | Loach Ken, Louis Édouard: Dialog o umění a politice | Jozef Šesták: Diplomat. Moje poslania a príbehy | Ian Urbina: Oceán mimo zákon

Po úspešných motivačných biografiách o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a Tomášovi Baťovi prináša Jozef Banáš tretí energizujúci román o jednom z najvýznamnejších svetových vedcov prvej polovice 20. storočia, Slovákovi a švajčiarskom občanovi Aurelovi Stodolovi.
Tak ako sa Štefánikovi splnil jeho neuveriteľný sen – rozbiť rakúsko-uhorskú monarchiu –, Baťovi detský sen o tom, že raz bude obúvať celý svet, splnil sa sen aj Stodolovi. Nielenže sa stal vysnívaným profesorom na jednej z najvyspelejších technologických vysokých škôl na svete – ETH Zürich –, ale stal sa jej najmladším profesorom v dovtedajšej histórii. Stodolu postihli tragické požiare, národnostný útlak, rodinné tragédie, prežil dve vojny a polovicu života strávil v cudzine. Boj s nepriazňou a najmä s vlastnými slabosťami bol jeho každodenným chlebom. Nikdy nič nevzdal. Nevzdával sa za žiadnych okolností, hoci sa zdalo, že riešenie nie je, kráčal vpred, aj keď už zdanlivo nebolo kam. Osobný priateľ Alberta Einsteina, Alberta Schweitzera a ďalších velikánov svetovej vedy a umenia bol výsledkom vôle a disciplíny. Prísna disciplína a tvorivosť boli základným ukotvením jeho života. V súkromí žil v tichom zúfalstve, navonok však nedal nič znať, naopak, rozdával energiu, pomáhal a povzbudzoval milovaných študentov, ktorí milovali jeho.
Albert Einstein sa o ňom vyjadril ako o vznešenom mužovi s nehasnúcou túžbou po poznaní a tvorbe. Profesorka Univerzity Zürich Josette Baer uviedla: „Aj my Švajčiari sme na Slováka Stodolu hrdí.“ V predslove knihy cituje Stodolov pokračovateľ, súčasný slovenský profesor ETH Zürich Juraj Hromkovič majstrove slová: „Beda národu, ktorý sa nestará o rast svojej elity.“ Tretí motivačný román Nevzdám to! Aurel Stodola je Banášovým príspevkom k rastu elít. Nielen slovenských a švajčiarskych. Povzbudí a posilní každého, kto chce rásť.
Ikar, 2024, 408 strán

Kniha jednoho z největších žijících znalců antické filosofie představuje souhrnný a spolehlivý úvod do Platónova života, díla a myšlení. Silou argumentace, pozorností k detailu a suverenitou syntézy se řadí k nejlepší tradici výkladové platónské literatury; spojení vysoké odborné úrovně a čtenářské přístupnosti z ní současně činí publikaci užitečnou pro široký okruh čtenářů – nejen specialistů, ale i studentů a dalších zájemců o antickou filosofii.
Herrmann & synové, 2024, 504 strán

Monografia tematizuje problematiku ľudských práv so zreteľom na možnosti a limity filozofickej analýzy. Na pozadí explikácie rozdielov medzi filozoficko-morálnym, politologickým a právnym prístupom sa akcentuje otázka zdôvodnenia idey ľudských práv, jej univerzálnosti, a rozličné prístupy (od antropologického, internalistického, externalistického zdôvodňovania), pričom sa tematizuje aj otázka relatívnosti ľudských práv. Skúma sa aj kritika idey ľudských práv a jej súčasné podoby (Alain de Benoist, Roger Scruton). Osobitne sa kriticky rozoberá idea ľudskej dôstojnosti ako základu ľudských práv historickej a systematickej perspektívy a poukazuje na jej obmedzenosť, pričom sa kriticky reflektuje Kantova idea praktickej slobody autonómie . Na pozadí relevantnej domácej aj zahraničnej literatúry sa posudzuje aj vzťah medzi individuálnymi a kolektívnymi právami a analyzuje sa neadekvátnosť liberálnej aj neoliberálnej preferencie politicko-občianskych práv jedinca pred sociálnymi právami. V tomto kontexte sa opisuje aj skúsenosť s obmedzovaním legálnym aj nelegitímnym ľudských práv počas pandémie Covid -19. Vzhľadom na túto globálnu skúsenosť sa skúma vzťah medzi demokraciou a ľudskými právami, modality tohto vzťahu. Ukazuje sa, že právna kodifikácia posúva problematiku od abstraktných filozofických analýz k politickej špecifikácií ich obsahu. V dejinnej perspektíve sa skúma dnešný posun od rovnosti a slobody ako kľúčových princípov ľudskoprávnej problematiky smerom k presadzovaniu princípu nediskriminácie a dôsledky tohto posunu. V rovine kritiky kultúrneho relativizmu sa síce obhajuje univerzálnosť idey ľudských práv, ale odmieta sa ich inštrumentalizácia ako ideológie uplatňovanej hlavne v medzinárodných vzťahoch. Vzhľadom na globalizáciu sa skúma aj otázka tzv. globálnej spravodlivosti a ľudských práv, inštitucionalizácie ich presadzovaní a ochrany. V závere knihy sa skúma aj problematiky ochrany ľudských práv osôb s postihnutím so zreteľom na nedostatky liberálnej politiky s akcentom na sociálnu politiku v podmienkach Slovenskej republiky.
VEDA, vydavateľstvo SAV, 2023, 148 strán

Mohou film a literatura vyřešit společenské problémy? Jak by se měla proměnit levice, aby dokázala čelit tomu, že se čím dál víc frustrovaných lidí obrací k populistům a extremistům? Uznávaný britský režisér a angažovaný francouzský spisovatel se v živém rozhovoru dotýkají i mnoha dalších bolestí současného světa: původu nesnášenlivosti, předsudků či homofobie, negativní role sociálních sítí, bezdomovectví, násilí, postavení žen či gayů.
Úderný rozhovor staví most mezi generacemi levicového myšlení a bezděčně připomíná, co vlastně znamená etika dialogu.
Édouard Louis (1992) je francouzský spisovatel. Jeho románový debut Skoncovat s Eddym B. (2014, č. Paseka 2018) mu vynesl postavení nejoceňovanějšího francouzského prozaika své generace. Na úspěch knihy navázal literární zpovědí Dějiny násilí (2016, č. Paseka 2019) a pronikavými knižními esejemi Kdo zabil mého otce (2018, č. Paseka 2021) a Boje a proměny jedné ženy (2021, č. Paseka 2022). Hluboce osobní román Jak se stát jiným (2021, č. Paseka 2023) ocenili čtenáři i kritika jako pozoruhodný návrat autora, který má co říct a nešetří ani sám sebe.
Ken Loach (1936) je britský filmový režisér a scenárista. Ve svých dílech se věnuje sociálním tématům, jako je chudoba nebo práva pracujících. Jeho filmy Zvedá se vítr (2006) a Já, Daniel Blake (2016) získaly Zlatou palmu na filmovém festivalu v Cannes. Loachův film Kes (1969) byl v anketě Britského filmového institutu zařazen mezi deset nejlepších britských filmů 20. století.
Paseka, 2024, 104 strán

O svoje zaujímavé zážitky, osobné svedectvá a bohaté profesionálne skúsenosti sa delí muž, ktorý stál pri zrode samostatnej slovenskej diplomacie a bol jedným z dvoch zakladateľov slovenského ministerstva medzinárodných vzťahov v roku 1991. V búrlivých deväťdesiatych rokoch pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR a hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do Európskej únie, v rokoch 1994 – 1998 prebojovával Slovensku cestu do EÚ, NATO a OECD. Svojho času bol označený nálepkou „mečiarovec“, hoci samotný Mečiar ho nemal v obľube, ale ako skúseného profesionála ho potreboval. V roku 1996 presadil doma aj na medzinárodnej scéne svoj nový koncept ekonomickej dimenzie diplomacie. Počas pôsobenia v diplomacii zažil, videl a urobil veľa pozoruhodného. Počiatky jeho diplomatickej dráhy siahajú do rokov socialistického Československa a končia sa v dvadsiatych rokoch 21. storočia. Navyše je dobrý aj vtipný rozprávač, ktorý sa vyjadruje priamo, jednoducho a k meritu veci. Jeho kniha pútavo osvetľuje viaceré aspekty novodobých politických dejín i osobností nášho štátu a čiastočne aj sveta.
Mottom knihy a celoživotnej práce Jozefa Šestáka je: „Demokraticky zvolené vlády sa menia, prezidenti či premiéri prichádzajú a odchádzajú, ale profesionálni diplomati zostávajú, slúžiac verne svojej vlasti pri obhajobe a presadzovaní štátnych záujmov.“
Jednoznačne, na základe mnohých vlastných skúseností, formuluje aj postoj k schopnostiam a zodpovednosti predstaviteľa štátu v diplomatickej hodnosti, k jeho osobnému nasadeniu za všetkých okolností pri upevňovaní dobrého mena vlasti v zahraničí. Nanajvýš kompetentná, obetavá a čestná angažovanosť za štátny záujem (Raison d’etat) by vždy mala byť vecou cti a osobným privilégiom slovenského diplomata.
VEDA, vydavateľstvo SAV, 2023, 310 strán

Romantické představy o pirátech hoďte přes palubu. Nelidské zacházení s pracovníky rybářských lodí, drancování přírodního bohatství nebo pašování zbraní – zdá se, že nekonečný prostor mezinárodních vod schová všechno.
Reportér The New York Times Ian Urbina se rozhodl trochu víc prozkoumat území, které tvoří tři čtvrtiny zemského povrchu. Výsledkem jeho pětiletého cestování křížem krážem po světě je nejen kniha reportáží The Outlaw Ocean, ale i stejnojmenná nezisková organizace rozkrývající bezpráví v mořích a oceánech. Investigativní novinář strávil týdny na lodích ekologických organizací, které stíhají lovce velryb. Zažil bezčasí dlouhých plaveb i nebezpečné střety s piráty. Mluvil s lidmi nasazujícími vlastní život při vysvobozování novodobých otroků v rybářském průmyslu. Upozorňoval na luxusní mnohapatrové jachty s bazény vypouštějící všechny odpady přímo do oceánu. Přesto se v jeho reportážích objevují i okamžiky okouzlení divokou krásou živlu, který lidé nikdy nedokáží zkrotit – a bohužel ani ochránit.
Absynt, 2024, 672 strán

(Celkovo 151 pozretí, 2 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter