Silvia Ruppeldtová: Druhá tvár modernity | Milan Benkovský: Ľavicové pohľady na súčasné Slovensko | Eugen Gindl: Proti srsti | Tomáš Winkler: Čas pred nesmrteľnosťou | Peter Karvaš: V hniezde | Hermann Hesse: Rosshalda| Gabriel García Márquez: Devadesát dnů za železnou oponou
Silvia Ruppeldtová: Druhá tvár modernity | Eseje o Latinskej Amerike
„Kontakty medzi kultúrami, pravdaže, existujú odveky, vrátane vojenských, ale žiadna udalosť nezmenila naše vnímanie o potrebe nadvlády európskych hodnôt viac ako conquista Amerík. Neskoršia kolonizácia ázijských, blízkovýchodných a afrických krajín by nebola možná bez teologicko-právneho ukotvenia nároku na vlastníctvo nového svetadielu. Moderná svetová kapitalistická ekonomika sa ním upevnila práve podrobením kontinentu, o ktorom dovtedy s výnimkou jeho obyvateľov nemal vedomosť nikto.“
Eseje sú výberom textov publikovaných v dlhšom časovom rozmedzí na stránkach týždenníka Slovo a denníka Pravda. Zachytávajú mnohé fakty a súvislosti, ktoré mali po dobytí Amerík Európanmi zásadný vplyv na podobu nášho moderného sveta. Ukazujú, že stretnutie s neznámym kontinentom, a najmä jeho obyvateľmi, bolo najväčším šokom v dejinách ľudstva. Dejiny sveta píšu mnohé konflikty, podoby kolonizácie a objavovania toho druhého, no žiadne iné objavenie inakosti až do súčasnosti nediktuje jednostranne platné pravidlá o podobe toho, čo znamená civilizácia. Autorka sa však nezameriava len na politické konflikty. Predstavuje mnohé málo známe okolnosti, výnimočných politikov, spisovateľov, filozofov – mužov a ženy, o ktorých v našich končinách nebýva počuť.
Autorka študovala ruskú literatúru na Puškinovom inštitúte v Moskve, španielsku a latinskoamerickú literatúru na Univerzite Complutense v Madride, na Havanskej univerzite a na Univerzite vo Viedni, kde navštevovala aj Inštitút pre Vyššie latinskoamerické štúdiá. Pracovala ako archeologička a sprievodkyňa vo viacerých krajinách Európy a Latinskej Ameriky. Pôsobila ako redaktorka a komentátorka v týždenníku Slovo a v denníku Pravda so zameraním na kultúru Slovenska, Strednej Európy a Latinskej Ameriky. Prekladá z francúzskeho, španielskeho, portugalského, nemeckého, ruského a anglického jazyka.
KPTL 2023, 320 strán
Milan Benkovský: Ľavicové pohľady na súčasné Slovensko | 100 príspevkov pre SLOVO
„Patrím ku generácii, ktorá žila v časoch mieru, v socializme s ľudskou tvárou i v dobe po politickom prevrate v Novembri 89, keď sa ešte ako-tak dala robiť slušná politika pre ľudí. Mal som to šťastie robiť to, čo ma bavilo, a čo som vedel. Pracovať spolu s priateľmi a pomáhať ľuďom žiť dôstojný život. Preto som hrdý na to, kde, ako a s kým som pôsobil“, vyznáva sa autor knihy – výberu 100 článkov, ktoré v rokoch 2019 až 2022 napísal pre portál SLOVO. Ten, mimochodom, považuje za jediné ľavicovo orientované médium na Slovensku.
Milan Benkovský, celoživotný ľavičiar rozumom i srdcom, si za motto publikácie zvolil heslo: Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac. Vo vybratých článkoch sú obsiahnuté názory autora, odrážajúce súdobé aktuálne spoločenské, politické, sociálne, ekonomické i kultúrno-etické problémy. Mnohé zo záverov stále platia, pričom autor – s úctou k rôznym iným názorov, národnostiam, rasám či politickej orientácii – nikomu svoj pohľad nevnucuje.
RSDr. Milan Benkovský má klasické i politologické vzdelanie, pôsobil v občianskych povolaniach (majster, vedúci prevádzky elektro-servisu, riaditeľ bytového podniku, živnostník a desať rokov na Najvyššom kontrolnom úrade SR ) i v profesionálnej politike (aparát zväzu mládeže a KSS, v rokoch 1998 – 2002 bol poslancom NR SR za SDĽ). Celý život sa na rôznych postoch z presvedčenia angažoval v ľavicovom hnutí.
Kniha s 277 stranami vyšla vlastným nákladom autora a nepredáva sa v kníhkupectvách, o jej dostupnosti sa možno informovať na facebookovom profile autora.
Egen Gindl: Proti srsti | Kronika
Táto kniha nie je len pozoruhodnou kronikou prvých desaťročí 21. storočia, je to možno aj návod na čítanie budúcnosti.Eugen Gindl totiž nepísal o svete, ktorý je dôverne známy a ohmataný, ale o svete, ktorý treba neustále objavovať a učiť sa v ňom žiť. Azda aj preto sú dnes jeho texty čoraz aktuálnejšie.
Filmový scenárista, reportér, publicista, autor divadelných hier, aktivista, nesmierne rozhľadený, otvorený a citlivý človek. Taký bol Eugen Gindl (1944 – 2021). Jeho publicistické texty boli prorocké a zároveň nadčasové. Slovensko mu často bolo primalé – vždy skúmal vzťahy a napätia v globálnom meradle a v širších kontextoch. Upozorňoval na činy a dosah neokolonializmu, nespravodlivé rozdelenie síl i bohatstva vo svete, na neúnosne roztvorené nožnice nerovnosti. Vždy sa pritom zastával tých najslabších a najzraniteľnejších.
Názov Proti srsti je v tomto prípade veľmi presný. Jeho stĺpčeky, fejtóny a glosy neboli veľmi pohodlné. Naopak, dráždili a omínali. Ukazovali nám totiž, že aj my sa podieľame na krivde vo svete – ak nie inak, tak tým, že si pred ňou pre vlastné pohodlie a pokoj zatvárame oči. A keďže bol aj dobrodruh a zároveň výnimočne sčítaný a vzdelaný človek, do každého svojho textu dokázal primiešať svoje jedinečné životné či čitateľské zážitky a vytvoriť štylisticky vybrúsený tvar, hotovú krátku prózu.
Veľká väčšina jeho textov nezostarla a nestratia nič zo svojej aktuálnosti. Naopak, sú azda aktuálnejšie ako v čase svojho vzniku. Čítať Gindla má zmysel.
Absynt 2023, 216 strán
Tomáš Winkler: Čas pred nesmrteľnosťou
Kniha poviedok v beletrizovanej forme opisuje posledné dni slovenských kultúrnych dejateľov pred tým, než sa odobrali na duchovnú púť večnosti. Hlboké dielo napísal až duchovno-meditatívne človek, ktorý má k opisovaným osobnostiam blízky vzťah, pociťuje k nim duševnú spriaznenosť a empatiu. Akoby niektoré vety autorovi diktovali spoza závoja večnosti samotní mŕtvi, akoby duchovia týchto osobností stáli nad Winklerovým stolom a našeptávali mu, ako knihu napísať. Autor, bývalý pracovník Literárneho archívu Matice slovenskej a redaktor, priamo z originálnej korešpondencie týchto osobností uchovanej v Archíve Matice slovenskej, spracúva posledné dni pred smrťou známych postáv slovenských dejín. Patri k nim napr. J. Hollý, J. Kollár, P. J. Šafárik, A. Sládkovič, M. M. Hodža, J. M. Hurban, M. Dohnány, Ľ. Kubáni, M. Kukučín, D. Makovický, A. Škarvan či M. Rázus. Na pozadí Leopardiho výroku – „Due cose ha il mondo – amore e morte“ (Dve veci má svet – lásku a smrť.) – nám spisovateľ rozpráva o osobnostiach, ktoré poznáme z názvov ulíc, námestí, pamätníkov a monumentov. Približuje nám ich ako ľudí, ktorí milovali, trpeli, liečili sa z ťažkých chorôb (tak psychických, ako aj fyzických), tvorili, bojovali, ale aj si užívali život a tešili sa z neho. Kniha poskytuje vysoký estetický, umelecký zážitok, no ponúka aj dosiaľ neznáme informácie o týchto osobnostiach.
Autor patril medzi najplodnejších slovenských kultúrnych a literárnych publicistov, prispieval predovšetkým do periodík Matice slovenskej a v roku 2020 získal Cenu spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo.
Signis 2023, 232 strán
Peter Karvaš: V hniezde
Peter Karvaš pátra v hlbinách vlastnej pamäti, z ktorej sa vynárajú spomienky na rodičov, najmä na milovanú mamu, starú mamu, spolužiakov a učiteľov, na život v Banskej Bystrici. Farbisto opisuje ulice a zákutia mesta v 20. a 30. rokoch 20. stor.: novorenesančnú vilu na Hornej ulici s ateliérom starého otca Dominika Skuteckého, námestie (vtedy ešte Masarykovo) s lákavými obchodíkmi, Benického a Ebnerov dom, Dolnú ulicu či proletársky Hušták a tiež živú tetu Vansovú v dome pri Bystričke. Mesto v spomienkach vytvára citové a sociálne zázemie pre generáciu, ktorá napokon dospela v Slovenskom národnom povstaní, a hoci Karvaš oživuje hlavne „svet včerajška“, jeho krásy i tragédie, v rozprávaní môžeme rozoznať črty, ktoré nezostali iba minulým svedectvom. Nové vydanie knihy s fotografickou prílohou z rodinného albumu Karvašovcov a Skuteckých.
Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj a mesto Banská Bystrica.
Literárna bašta 2023, 240 strán
Hermann Hesse: Rosshalda
Rosshalda je román výnimočného autora – nositeľa Nobelovej ceny za literatúru z roku 1946 Hermanna Hesseho – ktorý dosiaľ v slovenskom preklade ešte nevyšiel. Rosshalda je vlastne názov panského domu a súčasne dejisko hlbokej manželskej krízy maliara Johanna Veragutha a pianistky Adele. Spája ich už iba láska k mladšiemu synovi Pierrovi… Hesse v čiastočne autobiografickom románe z roku 1914 stvárňuje konflikty vlastného životného príbehu, no rozvíja i svoje pochybnosti o manželstve, najmä ak ho uzatvárajú umelecké dvojice. Manželstvo totiž pokladal za konvenčnú meštiacku inštitúciu… Knihu ebrilantn preložil Marián Hatala.
Petrus 2023, 168 strán
Gabriel García Márquez: Devadesát dnů za železnou oponou
Málokdo ví, že se v 50. letech 20. století objevil Gabriek García Márquez – tehdy nepříliš známý mladý novinář – v komunistickém Československu… Byl původně pozván do Sovětského svazu na Světový festival mládeže, ale podařilo se mu tuhle „cestu na Východ“ rozšířit o návštěvu východního Německa, Polska, Maďarska a ČSSR. Tyto cestopisné eseje, v nichž Márquez vystupuje jako velice přesný a originální pozorovatel, vycházejí v překladu Mariany Machové česky poprvé.
Odeon 2023, 168 strán
