Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Tibor Spitz (1929)
Ing. Tibor Spitz, rodák z Dolného Kubína, patrí k významným umelcom a chemikom. Prežil holokaust; jeho otec bol kantorom židovskej obce a matka bola učiteľkou. On a celá jeho rodina mala byť transportovaná až ako posledná, no tušili, čo ich čaká. Po vypuknutí SNP v roku 1944 sa ukryli v lese a prežili vo vykopanom bunkri niekoľko mesiacov. T. Spitz študoval chémiu v Prahe, po ukončení štúdia pracoval ako inžinier, odborník na vedecké a sklárske technológie v československom sklárskom priemysle. V roku 1968 utiekol cez Kubu na Západ, aby žil v Kanade a neskôr v Spojených štátoch amerických. Usadil sa s rodinou v meste Kingston, NY.
Po kariére vedca sa stal profesionálnym umelcom a lektorom v oblasti holokaustu. „Všetko to, čo som v živote doposiaľ prežil, sa ani zďaleka nedalo porovnať s hrôzami môjho detstva. Preto som sa rozhodol žiť šťastne, milovať zem, ľudí a vďačiť za každý rodiaci sa deň, v ktorom môžem rozdávať lásku a hľadať porozumenie.“ Toto je jeho životné krédo.
Ako ambiciózny chemik sa dočkal najväčších úspechov – dostal sa totiž do výskumného tímu, ktorý má veľký podiel na masovom rozšírení počítačov a videorekordérov. Jeho patenty výrazne prispeli k vývinu nových technológií aj v sklárskom priemysle (Hospodárske noviny): „Mali sme veľký podiel na zavedení masovej výroby počítačov, teda aj na tom, že sa takto celosvetovo ujali. Boli postupne lacnejšie a dostupnejšie, keďže sme dokázali ich výkonnosť veľmi rýchlo znásobovať. V tom čase sme mnoho rokov držali až 90 percent svetovej výroby.“
Patrícia Chrzanová Pečnerová (1989)
Dr. Patrícia Chrzanová Pečnerová, narodená v Piešťanoch, mala 15 rokov, keď sa rozhodla, akou životnou cestou sa bude uberať. Je až neuveriteľné, že ju k túžbe skúmať svetovú biodiverzitu priviedol seriál Evolúcia. Pustila sa teda do štúdia ekologickej a evolučnej biológie. Za doktorandským štúdiom odcestovala do Štokholmu, kde pôsobí v Múzeu prírodnej histórie a skúma mamuty. Vďaka tejto práci sa práve Patrícia stala prvou Slovenkou, ktorá sa zúčastnila na arktických výskumných expedíciách na severe Grónska a Wrangelovom ostrove. Počas tejto expedície išlo najmä o výskum mamutov, ktoré sú zaujímavé tým, že vyhynuli ako posledné a tým, že na ostrove prežili koniec poslednej doby ľadovej. Získali tak DNA z mamutích pozostatkov starých 1,2 milióna rokov, ako najstarších doteraz objavených vzorkách (miaumagazin.sk): „Celé dni sme sa presúvali po tundre a zbierali vzorky a biologický materiál. Žije tu veľa ľadových medveďov, ale miestni by nám nedovolili chodiť po ich krajine s puškami, takže nám robili sprievod rangeri. Nie vždy sa im ale chcelo, tak nás vybavili kovovými tyčami a svetlicami. Inštrukcie boli také, že keď stretneme medveďa, máme ho kovovou tyčou držať v bezpečnej vzdialenosti, kým sa nám podarí odistiť svetlicu, ktorá by ho mala odplašiť. Stretli sme množstvo ľadových medveďov. Vďaka tomu, že sme často boli v dopravnom prostriedku, ktorého sa báli, som túto metódu nemusela nikdy otestovať.“
Dr. Chrzanová Pečnerová získala titul PhD. v odbore Systematika a evolúcia na Štokholmskej univerzite vo Švédsku a jedna z jej prác má názov Genomická analýza procesu vedúceho k vyhynutiu mamuta srstnatého.
O svojom výskume píše: „Keď som sa prvýkrát dozvedela o evolučnej teórii, úplne mi to vyrazilo dych a rozhodla som sa, že sa chcem stať evolučnou biologičkou, aby som pochopila, ako to funguje. O viac ako desať rokov neskôr mám doktorát zo systematickej zoológie a evolúcie. Teraz však viem, že by som sa mohla celý život snažiť pochopiť evolúciu a skončiť s viacerými otázkami, ako som začala. Ale tiež viem, že tento neobmedzený zdroj zvedavosti je niečo, čo ma veľmi baví. Všeobecne povedané, moje výskumné záujmy ležia v širokom rozsahu evolučnej histórie, od pôvodu druhov až po ich vyhynutie. Zaujímam sa najmä o populačnú dynamiku a ochranársku genomiku vyhynutých a ohrozených druhov a môj najnovší výskum sa zameral na štúdium genetických procesov v malých, fragmentovaných a izolovaných populáciách s použitím mamuta srstnatého a horských goríl ako modelových systémov. V súčasnosti som postdoktorandkou v Bioinformatickom centre na UCPH, kde spolupracujem s Hansom Siegismundom a skupinou Populačná genetika.“
Štefan Vítko (1953)
MUDr. Štefan Vítko, CSc. sa narodil v Kežmarku. Je absolventom Fakulty všeobecného lekárstva UK v Prahe, bol sekundárnym lekárom v IKEM, Praha, odborný asistentom na Lekárskej fakulte UK v Prahe, prednostom Transplantcentra IKEM a napokon riaditeľom IKEM v Prahe. V súčasnosti v ňom pracuje ako transplantačný nefrológ. V transplantačnom centre Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny IKEM vykonáva viac ako jednu transplantáciu denne a 94 % pacientov sa zapojí späť do normálneho života.
Je spoluzakladateľom Spoločnosti dialyzovaných a transplantovaných, zakladateľom Nadácie Karla Pavlíka, spoluzakladateľom a prvým predsedom Českej transplantačnej spoločnosti, členom výboru Európskej transplantačnej spoločnosti (ESOT) a v roku 2007 bol prezidentom kongresu tejto spoločnosti v Prahe za účasti až 4 000 transplantológov z celého sveta.
Bola mu udelená Cena Európskej spoločnosti transplantačných koordinátorov za rozvoj transplantačného a darcovského programu (1995, 1997, 2007), je čestným členom Slovenskej lekárskej spoločnosti, Maďarskej transplantačnej spoločnosti, Poľskej spoločnosti pre transplantácia orgánov a členom medzinárodných transplantačných spoločností. Je tiež členom medzinárodnej edičnej rady „Organs and Tissues“, „Annals of Transplantation“ a Americam of Journal Kidney Diseases. Publikoval práce v rôznych časopisoch z oblasti nefrológie a darcovstva orgánov. V posledných rokoch sa zaoberá predovšetkým klinickou transplantológiou. Je hlavným autorom štyroch monografií, okrem iného práce s názvom Kardiorenálne syndrómy (Maxdorf/Jesenius 2017).
Snímky: www.upn.gov.sk, www.patriciapecnerova.com, www.wikimedia.commons
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
